Hrozba ostrého štrajku učiteľov oživila názory, že ich nízke platy súvisia najmä s prebytkom škôl na Slovensku. Minister školstva Dušan Čaplovič dlhšie upozorňuje, že kým na jedného slovenského učiteľa momentálne pripadá 11 až 12 žiakov, priemer v Európskej únii je okolo 15 žiakov.
Učiteľské odbory Čaplovičov prístup odmietajú, rovnako ako vládny návrh na okamžité zdvihnutie platov o päť percent. Riešiť problémy v školstve žiadajú neodkladne a nástoja aspoň na 10-percentnom raste. Časovo neobmedzený štrajk, ktorý zvolili ako formu protestu, je už s najväčšou pravdepodobnosťou neodvratný.
Aj keby však vláda učiteľom ustúpila, spornou zostáva otázka, či im zvýšiť mzdy navýšením platových taríf alebo prostredníctvom takzvaných normatívov. To sú peniaze, ktoré školy dostávajú od štátu prostredníctvom zriaďovateľa, teda obce či župy, na hlavu žiaka. Kým vláda presadzuje druhú možnosť, učitelia požadujú naliať peniaze do tabuľkových platov.
Majú totiž obavy, že by sa zvýšené normatívy vôbec nemuseli odraziť na ich výplatách. Použiť by sa mohli napríklad na obnovu školských areálov či úhradu energií. Niektorí učitelia sa domnievajú, že zvýšiť by bolo treba tarifné platy aj normatívy, pretože ak riaditeľ školy nebude mať dosť peňazí na tabuľkové mzdy, môže učiteľom siahnuť na ich nenárokovateľné zložky platu.
„Jednoznačne treba zvýšiť tabuľkové platy. Normatív sa nemusí dostať k zamestnancom, dokonca ani na školu. Tarifné platy sú kľúčové,“ tvrdí Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska.
Proti tomu je však ZMOS ako najväčší zriaďovateľ základných a materských škôl. „Vyššie tabuľkové platy by nám zvýšili výdavky, keď máme, naopak, povinnosť ušetriť päť percent na mzdových nákladoch,“ varuje predseda a primátor Nitry Jozef Dvonč. Ako hovorí, prípadné päťpercentné navýšenie by vláda samosprávam mohla vykryť účelovou dotáciou. „Zrejme by však išla do normatívov,“ mieni.
Vôľu vstúpiť do štrajku podľa posledných odhadov prejavilo asi 80 percent základných a 70 percent stredných škôl. Asi poslednou možnosťou odvrátiť ho je dnešné plánované rokovanie s ministrom financií Petrom Kažimírom. „Ak by prišiel s návrhom, ktorý spĺňa naše požiadavky, štrajk by sa ešte dal odvolať. No podľa toho, ako sa situácia doteraz vyvíja, si však skôr myslím, že je neodvratný,“ uviedol včera šéf najväčšieho Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek.
Zlom vo vývoji neprinieslo ani štvrtokové stretnutie ministra školstva Dušana Čaploviča so zástupcami školských odborov, samospráv a zamestnávateľov. Účastníci sa napokon zamerali len na akési logistické riešenia problémov, ktoré školská výluka bezpochyby prinesie.
„Oslovil som prostredníctvom ZMOS-u všetkých starostov a primátorov, aby vytvárali kontaktné body, kde sa budú môcť deti zdržiavať, aby sa nám netúlali po uliciach a prípadne sa nezranili,“ vyhlásil po stretnutí Čaplovič. Zdôraznil, že školy sú verejnými priestormi a ani počas štrajku by nemali zostať zavreté. Ministerstvo už podľa neho zriadilo krízový štáb s dvoma telefónnymi linkami aj e-mailovou adresou, na ktorý sa od pondelkového rána budú môcť obracať rodičia aj učitelia.
Zástupca ZMOS-u Ľubomír Parízek poradil zase riaditeľom škôl zamestnať na dohodu iných učiteľov či „povolať“ dôchodcov. A naznačil, že štatutári, ktorí sa do štrajku zapoja spolu so svojimi podriadenými, sa môžu dočkať výpovede. „Riaditeľ by si nemal dovoliť štrajkovať, pretože by porušil predpisy a mohol by byť odvolaný. Zriaďovateľ by mohol poveriť iného riaditeľa,“ pohrozil Parízek.
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka však ide o hrozbu ,,prázdnu až hlúpu". „Ústava garantuje právo na štrajk aj riaditeľom škôl. Neviem si predstaviť, na základe akého predpisu by ich zriaďovateľ v súvislosti s účasťou na štrajku mohol odvolať,“ zhodnotil Kresák.
Štrajk sa začne v pondelok 26. novembra o 6. hodine. V troch mestách – Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach – sa štrajkujúci o 10. hodine zhromaždia aj v uliciach. Zvážať ich tam budú autobusy, ktoré zafinancujú odbory. Ciele štrajkujúcich podporuje aj Združenie samosprávnych škôl, Študentská rada vysokých škôl, Slovenská komora učiteľov a ďalšie organizácie.
Do štrajku nevstúpia súkromné a cirkevné školy, ktoré sa rozhodli žiadať o zlepšenie svojho postavenia formou petície. „Sme presvedčení, že štrajk v tejto chvíli nie je najsprávnejšou cestou, a preto ho neodporúčame, " uviedol prezident Združenia katolíckych škôl Ján Horecký. Prezidentka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková argumentuje zase zmluvnými záväzkami voči sponzorom aj rodičom. "Je to ich slobodná vôľa, pravdepodobne sú nespokojní so systémom financovania neverejného školstva,“ hodnotí Ondek.