„Našli sme plno. Príjemná sezóna. Chodievame dvakrát do roka, na usušenie, pre domácnosť, na pochúťku,“ ukazovala na zastávke autobusov medzi Malackami a Studienkou Mária Tichá. Bratislavčanka s rodinou si odniesla z lesa na Záhorí dva košíky. „Najmenej ľudí býva po víkendoch. Od stredy sa počet hubárov zvyšuje, cez víkend je plný les,“ hovorí.
Okolo prechádzal päťdesiatnik Peter z Malaciek. Na riadidlách bicykla mal zavesené dva plné koše. V jednom bedle, v druhom dubáky a suchohríby. „Huby teraz rastú výborne. Niektorí zbierajú všetko, čo vidia. Zastavil ma ujko, či by som mu neprebral huby, lebo zbieral všetko. Niektorí sa v lese veľmi zle správajú, keď aj huby neodtrhnú, rozkopú ich, alebo palicou rozbijú,“ sťažuje sa.
Dubáky na Záhorí rastú aj na miestach, kde ich roky nevideli.
Niektorí robia neporiadok
Pri neďalekej budove patriacej lesom vo dvore čosi robil zamestnanec lesov. Nechcel prezradiť meno, bál sa. Pre hubárov nenachádzal pekného slova: „Strašné. Po víkende môžeme ísť zbierať odpadky k lesným cestám a odvezieme aj za dve vlečky. Teraz som na krátkom úseku na lesných cestách narátal zaparkovaných 135 áut. Na lesnej ceste auto nemá čo robiť. Keď niekoho upozorníme, že stojí na lesnej ceste, tak sa nás pošle do …, že či to je náš pozemok, čo si to dovoľujeme, že má kamaráta štátneho tajomníka, či chceme prísť o robotu.“
Lesníci si s hubármi parkujúcimi na lesných cestách poradiť nevedia. A policajti majú dosť starostí na asfaltových cestách, nechodievajú pokutovať do lesov.
Rastú aj nepoznané teplomilné
Letné rekordné horúčavy vytvorili podmienky aj pre huby, aké u nás nikdy nerástli. „Naozaj je zvláštna sezóna. Rastú všelijaké až stredomorské hríbovité druhy. Často máme problém určovať ich. Aj teraz nám ľudia doniesli asi päť druhov, ktoré usušíme a potom preskúmame pod mikroskopmi,“ hovorí mykologička Ivona Kautmanová zo Slovenského národného múzea.
Na Slovensko sa napríklad tlačia dva druhy bedlí, ktoré rástli v južnom Francúzsku – bedľa záhradná a bedľa trsovitá. Podobajú sa na známu jedlú bedľu. Zaznamenali prípady, keď ich ľudia skonzumovali ako dobré jedlé bedle a priotrávili sa. „Treba dať pozor na bedle, ktoré rastú v trsoch, alebo niekde v záhrade na kope hnoja,“ hovorí Kautmanová.
Na Slovensku rastie päť- až sedemtisíc druhov húb. V lepších atlasoch predávaných na Slovensku sa dá nájsť päťsto, v najväčších do tisíc druhov. Hubári sa občas snažia napasovať neznámy druh k nejakému z obrázkov v atlase a často sa aj pomýlia. „Keď niečo nepoznajú, radšej by to mali priniesť do poradne alebo k odborníkovi. Na to sú špeciálne knihy, ktoré odborníci napíšu pre konkrétnu skupinu húb. Sú tam údaje o farbe výtrusného prachu, chemických reakciách dužiny, podľa ktorých sa dá spoznať o aký druh ide. Väčšinou sú v cudzom jazyku. Len rýdzikov máme na Slovensku asi sto druhov, plávok dvesto. Keď chcem správne určiť nejakú plávku, niekedy je to týždňová robota pri mikroskope a literatúre,“ hovorí Kautmanová.
Explóziu spôsobil dážď do teplej pôdy
Miroslav Saniga z Výskumného ústavu ekológie lesa v Starých Horách hovorí, že po dažďoch na začiatku septembra odrazu z teplej premočenej pôdy vyrástli huby, ktoré dovtedy nerástli vinou sucha. „Preto sa zdá, akoby bola explózia húb. V nadmorských výškach okolo tisíc metrov už sú mrazy, takže tam je to slabšie, ale nižšie nie je problém nájsť doslova za vrece rýdzikov,“ tvrdí Saniga.
Ivona Kautmanová hovorí, že „to, čo zbierame nie je vlastný organizmus. Podhubie rastie v zemi, a keď nemá vhodné podmienky, bude rásť aj dvadsať rokov bez toho, aby vytvorilo plodnice“.
Najviac húb teraz nosia z Nízkych Tatier. V ostatných lokalitách je už suchšie, ale pri dlhšej prechádzke sa stále dá nájsť množstvo. Typické hubárske lokality sú okrem Nízkych Tatier aj Záhorie, Orava, Liptov, Spiš či krajný severovýchod. Pomerne dobré sú Štiavnické vrchy, ale tam sa môže stať, že päť-šesť rokov huby vinou sucha skoro nerastú, ale potom vo vhodnom termíne naprší a hubári majú extra sezónu.