Niektorí z nich poukazujú na príliš veľký počet civilistov na palube a vysokú automatizáciu ponorky, iní spomínajú nedbalosť panujúcu v ruských ozbrojených silách a v celom vojenskopriemyslovom komplexe a absenciu striktných bezpečnostných noriem.
Ponorka, ktorá prechádzala skúškami v Japonskom mori, mala na palube 208 ľudí, z toho cez 120 inžinierov a robotníkov z lodeníc v ktorých bola postavená, len málo vytrénovaných pre riziko nehody, zdôraznil bývalý námorný kapitán a špecialista z Inštitútu pre ďalekovýchodnú námornú technológiu Gennadij Illarionov.
Námorníci na ponorkách podľa neho normálne majú dýchacie prístroje na ochranu pred plynom a sú vycvičení k ich používaniu, pri ktorom nie je možná improvizácia. V prípade Nerpy však Illarionov nevylúčil, že medzi civilistami na palube nie všetci taký prístroj mali, alebo s ním nevedeli zaobchádzať.
Poukázal tiež na príliš malý počet posádky na týchto ponorkách. „Sú vysoko automatizované, majú veľký ponor a posádku zhruba sedemdesiat mužov. V Spojených štátoch je počet ľudí na takýchto ponorkách dvojnásobný. Takže naši konštruktéri sa spoliehajú na automatizáciu,“ povedal.
Poukázal tiež na to, že za sovietskych časov sa stavali tri až štyri ponorky ročne, oproti súčasnej situácii, keď sa postaví jedna za päť rokov. „Ľudia preto už nie sú dostatočne opatrní a stratili určité reflexy. Takže máme v tejto oblasti menej personálu a menej skúseností,“ dodal Illarionov.
Nehoda ponorky Nerpa je podľa expertov ďalším neúspechom pre Moskvu, ktorá chce potvrdiť svoju vojenskú silu a svoju rolu veľmoci na medzinárodnej scéne. Hrozí vraj tiež, že uškodí obnoveným ambíciám ruského zbrojného priemyslu.
Po katastrofe jadrovej ponorky Kursk v roku 2000 a incidentoch, ktoré nasledovali, je posledná nehoda ponorky „tvrdou ranou a ukazuje problémy, o ktorých už mnoho ľudí písalo v súvislosti s ruským zbrojným priemyslom,“ povedal moskovský analytik špecializujúci sa na otázka obrany Pavel Felgenhauer. Fakt, že ponorka, na ktorej sa nehoda stala, teda najtichšia a najrýchlejšia zo všetkých typov v ruskom námorníctve, bola určená na prenájom s možnosťou neskoršieho predaja do Indie, ruskému obrannému priemyslu uškodí, dodal.
Pokiaľ ide o vývoz ruských zbraní, „nezáleží ani tak na ich výrobcovi, keď ide o výrobu na základe technológie z rokov 1940,“ podotkol ironicky analytik výskumného strediska Chatham House v Londýne Bob Ayers. „Podstatné je vedieť, kto chce ruské zbrane kupovať.“
Analytici v danej súvislosti poukazujú na mnoho problémov pri ruských zbrojných dodávkach z posledných rokov. Zmieňujú však aj širokú paletu problémov priamo v ruskej armáde, najmä slabú morálku jednotiek podrývanú praktikami šikany v niektorých prípadoch až smrteľnej a pokles počtu technických expertov v obrannom priemysle.
„Je jasné, že nedbanlivosť, ktorá vládne už dlho v ruských ozbrojených silách a vojenskopriemyselnom komplexe a absencia striktných bezpečnostných noriem nemôže zostať bez negatívneho dopadu na úroveň bezpečnosti v ruskej armáda,“ myslí si analytik amerického mozgového trustu Heritage Foundation Jevgenij Volk. Najnovšia nehoda na atómovej ponorke „vyvoláva mnoho otázok ohľadom bezpečnosti ruskej jadrovej energie a jadrových zbraní,“ dodal Volk.