„Dnes sme pre Wisconsin vybojovali veľké víťazstvo,“ radovala sa so svojimi priaznivcami po ohlásení výsledkov volieb Baldwinová. „Plne si uvedomujem, že budem mať tú česť byť v Senáte prvou ženou z Wisconsinu. A plne si uvedomujem, že budem prvým priznaným homosexuálom v hornej komore Kongresu. No nekandidovala som preto, aby som takto vstúpila do dejín. Kandidovala som, aby som prispela k zmene. Do dejín však vstúpili ľudia z Wisconsinu tým, že ma zvolili,“ povedala za ohlušujúceho jasotu jej sympatizantov.
Ak Baldwinová tvrdí, že jej orientácia nehrala počas volieb rolu, neklame. Političku, ktorá sa narodila a celý život prežila v okrsku, ktorý počas svojej politickej kariéry zastupovala, jej rodáci veľmi dobre poznajú. V súboji s bývalým wisconsinským guvernérom Tommym Thompsonom v najdrahšej volebnej kampani v dejinách Wisconsinu sa téma jej homosexuality takmer neobjavila. Ak áno, bola veľmi rýchlo oboma tábormi zmetená zo stola ako nepodstatná.
„Baldwinovej víťazstvo ukázalo to, čo väčšina Američanov už dávno vie: že kandidáti by mali byť posudzovaní podľa svojej kvalifikácie, nie podľa svojej sexuálnej orientácie,“ komentoval výsledok volieb Herndon Graddick, prezident organizácie GLAAD, bojujúcej za práva neheterosexuálov.
Na druhej strane, Baldwinová sa tým, čo je, nikdy netajila. Už od svojho vstupu do politiky otvorene priznávala, že ju priťahujú ženy. A štátu, ktorý pred šiestimi rokmi jasne odmietol manželstvá osôb rovnakého pohlavia, to nikdy neprekážalo.
Vždy prvá
Baldwinová vie, aké to je mať prvenstvo. Ako prvú lesbu, priznávajúcu svoju orientáciu, ju už pred dvadsiatimi rokmi zvolili vo Wisconsine do štátneho zákonodarného zboru – v čase, keď neskrývajúcich sa homosexuálov bolo v americkej politike stále ako šafranu. Po troch funkčných obdobiach si prvenstvo zopakovala aj na celoamerickej úrovni, keď ju do Snemovne reprezentantov, dolnej komory Kongresu, Wisconsinčania poslali ako prvú homosexuálku, ktorá orientáciu priznala už pred voľbami. A mimochodom, tiež ako vôbec prvú ženu z ich štátu.
V Kongrese si Baldwinová čoskoro spravila meno ako jedna z najľavicovejších demokratiek. Svojich štrnásť rokov vo Washingtone venovala najmä boju proti diskriminácii akéhokoľvek druhu. Počas práce v Kongrese podporila napríklad zákony, ktoré odsudzujú nerovnosť príjmov mužov a žien či legislatívu, uľahčujúcu ženám súdiť zamestnávateľov za diskriminačné konanie.
Organizácia bojujúca za práva žien jej za politickú činnosť v prospech nežného pohlavia udelila sto bodov z možných sto. Baldwinová ostro odsudzovala vojnu v Iraku a neskôr sa pripojila k návrhu na odvolanie viceprezidenta Dicka Cheneyho a vtedajšieho ministra spravodlivosti Alberta Gonzálesa.
V poslednom funkčnom období zase patrila medzi najväčších podporovateľov prezidenta Baracka Obamu a jeho návrhu zdravotníckej reformy. Svoju silnú stránku však vidí aj pri náprave americkej ekonomiky. Vyštudovaná matematička s najlepšími výsledkami z ročníka a politologička, k čomu si neskôr pridala doktorát z práva, už v snemovni pôsobila v rozpočtovom výbore. Teraz chce, aby jej hlas zaznel v debate o rozpočte aj v Senáte.
Zmenená Amerika
Novembrové voľby, v ktorých Obama získal druhé funkčné obdobie len vďaka hlasom menšín, ukázali, že Amerika sa mení. Spojené štáty viac nie sú krajinou, kde na úspech vo voľbách musí byť kandidát bohatý biely muž. To okrem iného potvrdzuje aj skutočnosť, že Američania do štátnych i celoamerických zákonodarných zborov poslali viac ako stodvadsať neheterosexuálov.
Podľa Baldwinovej je to jasná zmena k lepšiemu. „Je dôležité mať miesto pri stole. Myslím, že tento Senát bude viac odzrkadľovať Ameriku,“ povedala po svojom zvolení. „Ešte stále nie sme v štádiu, keď to bude úplné, no toto je zmena, ktorá nás posunie vpred. Ľudia vidia, že sa naša krajina a naše štáty posúvajú v mnohých ohľadoch smerom k úplnej rovnoprávnosti. K tomu prispieva, ak máme zákonodarné zbory, ktoré vyzerajú ako Amerika,“ povedala pre televíziu CNN.