Seriál Nemocnica po dvadsiatich rokoch zaznamenal obrovský divácky úspech. Aký úspech však zaznamenal u vás?
Mimoriadny divácky ohlas je iste príjemný, ale pre mňa osobne je rozhodujúce, že sa mi podarilo skĺbiť zamestnanie a natáčanie. Navyše po dlhej časovej odmlke pred kamerou.
Bolo ťažké vrátiť sa pred kamery?
Nebolo to pre mňa jednoduché. Zaoberala som sa otázkou, či má pokračovanie Nemocnice vôbec zmysel, pretože seriál sa stal legendárnym. Ale na druhej strane som sa tešila na stretnutie so svojimi kolegami.
Ste spokojná s vývojom svojej postavy Iny? V pokračovaní seriálu sa Ine stalo to, čo niekedy urobila ona prvej Blažejovej žene… Azda zaúradovali božie mlyny?
Postava Iny je podľa môjho názoru veľmi dobre napísaná. Zostarla, stala sa pani Blažejovou, majú spolu syna a je v domácnosti. Je stále mlčanlivá, stále miluje svojho manžela a stojí za ním v dobrom aj zlom, čo sa mi páči. A pretože je to ako v živote, aj ona má problémy. A k tomu všetkému je ešte aj vážne chorá. Samozrejme, že musí niesť zodpovednosť za to, čo v živote urobila zle, prípadne za to, komu ublížila. Nie nadarmo sa hovorí, že božie mlyny melú pomaly, ale iste…
Čím si vysvetľujete, že diváci zareagovali práve na postavu Iny? Veď na konte máte aj oveľa väčšie a aj významnejšie úlohy…
Pravdepodobne preto, že bola pokorná, trpezlivá a hromada žien by sa chcela správať ako ona. A ešte jedna vec – seriál je špecifický útvar, každý týždeň vstupujete v pravidelnú hodinu do domácnosti a ľudia si vás začnú stotožňovať s postavou, ktorú hráte. Ja asi navždy zostanem pre televíznych divákov Inou, aj keby som natočila ďalších päťdesiat filmov alebo televíznych inscenácií.
Kedysi ste povedali, že sa vám ťažko dostávalo do úlohy tichej a tvrdohlavej Iny. Ako to bolo teraz?
Teraz to už bolo jednoduchšie, pretože som pochopila, aká Ina je. Naopak, veľmi nemilo by ma prekvapilo, keby sa nejako výrazne charakterovo zmenila.
Aký je divácky ohlas? Veď kedysi až neuveriteľne zareagovali diváci na Inu – ak si dobre pamätám, aj vám ako postave z Nemocnice radili, aby ste toho Blažeja nechali… Stane sa, že aj dnes vám radia ako Ine? Je pre dnešného diváka ešte stále zaujímavá?
Je určite zaujímavá. Na rozdiel od starých dielov mi diváci viac fandili, pretože manžel mi bol neverný, bola som chorá a on si nič nevšimol. Stávalo sa mi, že ma na ulici zastavovali a pýtali sa, či sa dozviem, že mi je manžel neverný… Čo sa, ako ste sa už mohli presvedčiť aj na Slovensku, Ina nikdy nedozvie.
S herectvom ste vlastne skončili. Naozaj ste mali pocit, že by ste sa ako herečka neuživili, či – nemali by ste dosť práce?
Stanovila som si ako prioritu neherecké povolanie. S tým, že sa vo výnimočných prípadoch pokúsim svoju profesiu skĺbiť s ponukou, ktorá by ma oslovila. S herectvom som skončila ako s mojím hlavným povolaním, ale nie z dôvodu, že by som sa ním neuživila. Dávam však prednosť firme, v ktorej pôsobím.
Nie je vám predsa len, trocha ľúto?
Tento svoj krok som veľmi dôkladne zvažovala. Navyše vo výnimočných prípadoch sa môžem k herectvu predsa aj vrátiť. Konkrétnym príkladom je Nemocnica po dvadsiatich rokoch.
Čo robíte dnes?
Pracujem v súkromnej poradensko-obchodnej spoločnosti. Medzi moje hlavné úlohy patrí aj komunikácia s verejnosťou. Ide o kreatívnu prácu, ktorej súčasťou je aj stretávanie sa s osobnosťami z rôznych oblastí ľudskej činnosti. A to je na mojej práci to najzaujímavejšie vrátane poznania, že väčšina ľudí ma pozná práve z mojej predchádzajúcej profesie. Mám pocit, že mi to pomáha pri ľahšom nadväzovaní spoločnej reči a vzájomného rešpektu.
Vlastne sa možno ukázalo ako prezieravé, že vás mama nútila vyštudovať aj ekonomickú školu – či nie?
Vzdelávanie je nevyhnutná súčasť každého človeka. Tento fakt chápeme skôr v neskoršom veku ako v mladosti. Na druhej strane som problémy so štúdiom nemala, iba s absenciami pre natáčanie.
Kdesi som si prečítala, že smrť vášho otca vás spolu so súrodencami veľmi zmohla. Zostal medzi vami ešte stále taký silný vzťah?
S mojou mamou, sestrou aj bratom mám naozaj veľmi dobrý vzťah, môžem sa na nich spoľahnúť a som si istá, že by ma podržali aj v tých najťažších chvíľach. Je to pre mňa veľmi dôležité.
Udržiavate kontakty s rodinou na Slovensku? Rozumiete dnes ešte vôbec po slovensky? Veď sa neustále hovorí o tom, že sa oba jazyky (čeština a slovenčina) už veľmi odcudzili…
Na Slovensko jazdím pravidelne, niekoľko ráz som navštívila aj rodisko a rodný dom môjho otca v obci Lopej. S príbuznými na Slovensku už kontakt nemám. Slovensky rozumiem dobre, čítam slovenské knižky. Mám veľkú radosť, že aj moja dcéra Sandra, ktorá má 25 rokov, má slovenčinu rada, číta knižky, sleduje slovenské filmy aj divadlo. Keď pozorujem život okolo seba, mám tiež obavy, že pre budúce generácie bude rozdielnosť oboch jazykov skutočne výrazná.
Andrea Čunderlíková
Po prvý raz sa pred filmovú kameru postavila v pätnástich rokoch. Išlo o film Vysoká zeď režiséra Karla Kachyňu. Hneď prvá hlavná úloha ju preslávila.
Vynikla vo filme Pět holek na krku Evalda Schorma, v slovenskom filme Láska neláskavá si opäť zahrala hlavnú úlohu. Hneď nato natočila Malé letní blues, na Slovensku točila Orlie pierko s Martinom Hollým, Letokruhy a Dolinu s režisérom Štefanom Uhrom.
Z ďalších filmov možno spomenúť Luk královny Dorotky, Poslední ples na rožnovské plovárně, Útěky domů, Malá mořská víla. Hrala v mnohých televíznych inscenáciách.
Diváci si ju však najviac pamätajú ako Inu zo seriálu Nemocnica na okraji mesta, očarila ich aj v pokračovaní Nemocnica po dvadsiatich rokoch.
Po roku 1989 ju oslovila česko-nemecká firma a ponúkla jej prácu. Odvtedy Andrea Čunderlíková prijíma iba zaujímavé úlohy, ako napríklad účinkovanie v pokračovaní Nemocnice.
Andrea Čunderlíková je vydatá, žije v Prahe, má dcéru Sandru.