Tichý napadol verejnú voľbu na Ústavnom súde koncom mája. Nazdáva sa, že verejná voľba bráni slobodnému výkonu mandátu poslanca a zmena zákona o rokovacom poriadku, ktorá ju umožnila, sa udiala v priebehu voľby generálneho prokurátora.
„Na to, aby poslanec mohol svoj mandát vykonávať slobodne, na to má imunitu garantovanú ústavou,“ oponoval vtedy predseda parlamentu Richard Sulík Tichému s dodatkom, že volič má právo vedieť, ako jeho poslanec v parlamente hlasuje a volí.
Sulík neskôr avizoval, že schôdzu, na ktorej sa bude verejne voliť generálny prokurátor, zvolá na piatok 17. júna.
ÚS prijal návrh zastupujúceho GP Tichého 30. mája. V podaní Tichý navrhuje, aby ÚS rozhodol o neplatnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Zároveň požiadal o pozastavenie účinnosti ustanovení, ktoré tento krok umožňovali.
V návrhu naznačuje politické pozadie prijatia takejto novely a odvoláva sa na to, že aj keď Ústava SR priamo nepredpisuje voľbu GP ako tajnú, zakotvuje v sebe princípy demokratického a právneho štátu, ako aj demokratické tradície, ktoré vznikali a rozvíjali sa na našom území. Plénum ÚS pridelilo Tichého návrh sudcovi spravodajcovi 1. júna.
Poslanci NR SR 17. mája prelomili veto prezidenta a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá priniesla zmenu voľby. Podanie na Ústavný súd SR ešte pred hlasovaním avizovali v prípade prelomenia prezidentovho veta aj poslanci za opozičný Smer.
Na ÚS sa obrátil aj predseda parlamentu Richard Sulík, ktorý podal 7. júna návrh na odmietnutie podania zastupujúceho GP. Tichý ako zastupujúci prokurátor nie je oprávnený podať návrh na ÚS a to z toho dôvodu, že nemá postavenie GP, ani ústavného činiteľa," vyhlásil vtedy predseda NR SR.
Pripomenul, že ÚS pred niekoľkými rokmi v podobnom prípade rozhodol, že pokiaľ nie je stanovené inak, je určená povinnosť osobného výkonu ústavných právomocí. Medzi právomoci, ktoré vyplývajú šéfovi prokuratúry z ústavy, je aj možnosť obrátiť sa na ÚS. Osoba, ktorá nebola do funkcie ustanovená ústavou predpísaným spôsobom, nemôže podľa analýzy parlamentných právnikov týmito právomocami disponovať.
„Toto rozhodnutie treba rešpektovať o to viac, že ho prijalo plénum ústavného súdu,“ uviedol hovorca prezidenta Marek Trubač. Hlava štátu je presvedčená, že voľba generálneho prokurátora v tajnom hlasovaní je demokratickejšia, pretože poslanec sa v nej nerozhoduje na stranícky nátlak, ale slobodne podľa svojho vedomia a svedomia.
Avizované podanie strany Smer zverejnil ÚS v stredu dopoludnia. Podanie skupiny 37 poslancov NR SR podporuje Tichého návrh a je s týmto návrhom takmer totožné.
Sulík si vie predstaviť aj ďalšiu tajnú voľbu
Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) si vie predstaviť aj ďalšiu tajnú voľbu generálneho prokurátora. „Samozrejme je to na dohode s koaličnými partnermi a s premiérkou,“ povedal s dodatkom, že si ešte neprečítal odôvodnenie rozhodnutia ústavného súdu, ktorým je pozastavená možnosť verejnej voľby. Sulík nepovedal, či sa 17. júna uskutoční schôdza, na ktorej sa mal pôvodne verejne voliť generálny prokurátor, rozhodne o tom dnes alebo vo štvrtok 16. júna.
Bugár: Koalícia by mala voliť prokurátora tajne
Predseda vládnej strany Most-Híd Béla Bugár si myslí, že by koalícia mala pristúpiť k tajnej voľbe generálneho prokurátora (GP). Uviedol to v reakcii na rozhodnutie pléna Ústavného súdu (ÚS) SR o pozastavení účinnosti ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR.
„Toto už nie je normálne, že na jednej strane opozícia, na druhej strane Generálna prokuratúra a ÚS, bojujú proti vláde a vládnej koalícii. My máme predsa silu normálne voliť tajným spôsobom a vôbec nebrať ohľad na to, kto čo šíri o tom, že niekto chce niekoho podplatiť,“ poukázal Bugár.
Možnosť tajnej voľby pripustil aj podpredseda KDH Pavol Abrhan. Podľa neho však nie je jednoznačné, či túto alternatívu povoľuje rozhodnutie ÚS SR. „Ja som počul aj takú možnosť, že to predbežné opatrenie neumožňuje žiadnu voľbu,“ povedal Abrhan, ktorý je presvedčený, že schválená koaličná novela nie je v rozpore s Ústavou SR.
Podľa podpredsedu opozičnej SNS Rafaela Rafaja rozhodnutie ÚS SR je malým víťazstvom v prepolitizovanej otázke voľby GP. „Je to víťazstvo najmä z hľadiska ponáhľania sa koalície zvoliť čím skôr GP, po tom, ako sa evidentne účelovo zmenila tajná voľba na verejnú,“ uviedol.
Rozhodnutie ÚS SR privítala aj najväčšia parlamentná strana Smer. „Je potrebné zdôrazniť, že voľba kandidáta na GP sa musí uskutočniť v režime, ktorý nebude vyvolávať žiadne ústavnoprávne pochybnosti, a ktorý nebude podozrivý z nedemokratických praktík,“ zhodnotil dnes poslanec NR SR Róbert Madej (Smer).
Čentéš bude kandidovať aj v prípade tajnej voľby
Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.
Pripomenul, že keď 13. mája stiahol svoju kandidatúru, nebolo to kvôli spôsobu voľby. Svoje rozhodnutie vtedy opieral o podozrenia z korupcie pri decembrovej voľbe generálneho prokurátora. Následne, približne po týždni, bolo trestné stíhanie v prípade možného podozrenia z korupcie zastavené.
Koalícia vraj je schopná prežiť prípadnú tajnú voľbu
Rozhodnutie Ústavného súdu, že sa môže voľba generálneho prokurátora uskutočniť až po tom, čo rozhodne o námietke zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého, znova vracia do hry tajnú voľbu a možnú kandidatúru Dobroslava Trnku. Podľa politológa Juraja Marušiaka to môže znamenať ďalší kolaps alebo nejasnosti vo vnútri vládnej koalície. „No myslím, že koalícia by bola schopná prežiť tajnú voľbu,“ uviedol Marušiak.
Podľa politológa je posledná voľba prokurátora dôkazom, že vo vládnej koalícii existuje konsenzuálna vôľa neumožniť Dobroslavovi Trnkovi návrat do funkcie. „Je vôľa udržať koalíciu i premiérku,“ hovorí Marušiak.
Podľa jeho slov sa možno len domnievať, ktorí koaliční poslanci podporili svojím hlasom kandidáta Trnku a aké konflikty si tým riešili. „Ale evidentne nebol ani vtedy záujem koalíciu potopiť, pretože by sa tých hlasov vtedy mohlo nájsť viac,“ nazdáva sa Marušiak.
Politológ upozorňuje pri rozhodnutí o voľbe prokurátora aj na iný dôležitý moment. „Ústavný súd potvrdil, že aj keď nie je vymenovaný generálny prokurátor, ale len zástupca poverený riadením, generálna prokuratúra je plne funkčná, lebo môže plne vykonávať svoje ústavné právomoci,“ dodal..