„Nemyslím si, že to zatiaľ vzbudilo nejakú ohromnú pozornosť. Skôr sa mi zdá, že v opozičnom prostredí bude o jednu stranu viac,“ uviedol. Kiskove vyjadrenie, že sa ukázal jasný presah mafie na Úrad vlády SR, Pellegrini vníma len ako prezidentove kritizovanie.
„Prezident za päť rokov veľa toho pekného o Slovensku nielen doma, ale aj v zahraničí, nepovedal. Neustále krajinu kritizoval. Nikto tak o svojej krajine negatívne nerozprával, ako o našej rozprával prezident Kiska. Dnes vládu neriadi mafia, ani žiadna mafia neriadi moje kroky. Nech sa stráni takýchto vyjadrení, tým ubližuje Slovenskej republike, ale aj uráža, hovorí nepravdu, pretože ja som predseda vlády a odmietam, aby mňa niekto spájal s mafiou. Táto vláda funguje ako má a som rád, že dosahuje výsledky. Za ten čas, čo som na čele vlády, sme mnohé veci, ktoré sa možno aj 20 rokov nehýbali, posunuli konečne k lepšiemu,“ konštatoval premiér.
Lenivý prezident
Premiér kritizoval Kisku aj za to, že nebol na oslavách vylodenia v Normandii. Obvinil ho, že bol lenivý, pretože iný program údajne nemal. „Pán prezident nám oznámil, že nejde, že nemusí a posledná jeho cesta bola do Prahy. No pekne. Ja som nešiel do Ruskej federácie na výlet, išiel som hovoriť o vážnych veciach. Na tento pietny akt uctenia si obetí naozaj mohol ísť prezident a nebol by žiadny problém. Nakoniec som najväčším problémom ja,“ povedal. „Kiska do 15. júla berie plat ako prezident a malo to byť jeho povinnosťou, keď nemohol ísť predseda vlády. Nech si každý pozrie, čo som robil v stredu ja a čo robil prezident. Bol by dostal lietadlo, mohol mať aspoň na záver kariéry dobré fotky,“ dodal.
Svoju návštevu Ruska obhajuje tiež tým, že bol pozvaný aj na Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade. Dodal, že zastúpenie Slovenska podpredsedom vlády Richardom Rašim (Smer) bolo s lídrami odkomunikované dopredu.
Postoj Ruska voči okupácii Československa sa nemení
Premiér považuje za uznanie pre Slovensko to, že v priebehu mesiaca mohol rokovať aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom, aj s predstaviteľmi Ruskej federácie.„To sa nestáva ani politikom z väčších krajín, aby v priebehu mesiaca mohli absolvovať dve takéto kľúčové návštevy,“ povedal.
Pellegrini ďalej kritizoval médiá v súvislosti so sporným zákonom o oprávnenosti okupácie Československa, ktorý má schváliť Ruská duma. Argumentuje tým, že ruský premiér Dmitrij Medvedev ho uistil, že je to aktivita opozičného poslanca a nemá to nič s oficiálnym postojom Ruskej federácie. Dodal, že prezident Vladimir Putin reagoval tým, že o tom zákone ani nepočul.
Zdôraznil, že počas rokovania v Rusku sa detailne rozprávali o vzťahoch medzi oboma krajinami. Slovensko sa podľa jeho slov pripravuje, aby mohlo byť súčasťou nových projektov ako Nord Stream 2, preto musí „ponúknuť infraštruktúru, ktorá je na úrovni“. Zdôraznil, že Putin ho uistil, že záujmom Ruska nie je poškodiť Slovensko.
V súvislosti s blížiacimi sa oslavami Slovenského národného povstania Pellegrini povedal, že to môže byť priestor na spoločný summit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina. Zdôraznil však, že samit a účasť lídrov nie je istá. Myslí si však, že Slovensko počas predsedníctva vo viacerých medzinárodných organizáciách dokázalo, že dokáže hostiť podobné stretnutia.
Situácia v strane nie je vážna
O dianí v strane Smer a či by mala zmeniť lídra, premiér uviedol, že v prvom rade sú záujmy Slovenskej republiky, potom jeho záujmy ako bude vyzerať najúspešnejšia strana a až nakoniec, kto bude sedieť na ktorej stoličke. Na otázku, či zostane v strane, ak ju Robert Fico povedie do volieb, povedal, že „ak by strana dala najavo, že nemá záujem o moje služby, v strane by som nezostal. Na druhej strane si myslím, že ešte mám čo ponúknuť". Dodal, že to sa bude riešiť v rámci vnútrostraníckej diskusie, strana by na konci leta mala mať jasno, v akej konštalácii chce ísť do volieb a s čím. Situácia v strane podľa neho nie je taká vážna.
S novou prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ako zopakoval, je pripravený spolupracovať. „Mali by sme spolupracovať tam, kde môžeme vyriešiť problémy, aby sa na Slovensku žilo lepšie a aby sa posúvalo dopredu. Prezidentku som požiadal o elementárnu mieru spravodlivosti. Rešpektujem kritiku, poukázanie na problémy, ale na druhej strane, ak chceme byť spravodliví, treba zase aj poukázať na úspechy a pochváliť oblasti, kde sa tie veci zlepšujú. Ak pani prezidentka bude takýmto spôsobom pôsobiť, tak si myslím, že spolupráca medzi nami dvoma môže byť na prospech tejto krajiny,“ povedal Pellegrini. Prízvukoval, že s Kiskom takú skúsenosť nemal.
Slovensko chce byť strategickou tranzitnou krajinou
V súvislosti s projektom širokorozchodnej trate vedúcej až do Bratislavy povedal, že Slovensko chce byť strategickou tranzitnou krajinou pre plyn a ropu, a rovnako pre železničnú dopravu. Argumentuje tým, že množstvo nákladu z lodnej dopravy prechádza na železničnú. Zdôraznil, že ak sa do projektu nezapoja Slováci, urobí to iná krajina, čo by bolo pre Slovensko podľa jeho slov stratou.
„Rokujeme o tom, aby slovenský plynovod bol zapojený do projektu Nord Stream 2, ako aj do plánovaného projektu TurkStream, aby tak Slovensko mohlo vykompenzovať výpadky z tranzitných poplatkov, ktoré dnes máme vďaka tranzitu plynu z Ukrajiny," povedal a dodal, že 60 miliónov eur na novú kompresorovú stanicu je naša investícia a už ju realizujeme.
Vzťahy Ruska s Ukrajinou komentovať zatiaľ nechcel. Povedal však, že si želá, aby na východ od Slovenska vládol mier a pokoj. Na otázky o sankciách voči Rusku reagoval tým, že sa téme venovali aj na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade. Tvrdí, že Slovensko rešpektuje postoj EÚ, myslí si však, že sankcie nikomu nepomáhajú. Podľa neho by mali byť sankcie vždy až posledným krokom.
VIDEO: Premiér Peter Pellegrini hovorí o energiách, školstve, vzájomných vzťahoch. Ruský prezident Vladimir Putin prikyvuje. Pozrite si video TV Pravda zo štvrtkového rokovania oboch delegácií v Petrohrade.
VIDEO: Od geopolitického vývoja bude závisieť, či sa americký prezident Donald Trump stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na oslavách SNP na Slovensku. Naznačil to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.