Sociológ Pavel Haulík situáciu hodnotí tak, že strany sa zatiaľ skôr rozcvičujú pred zápasom. „Do začiatku kampane chýba vyjasnenie, kto všetko bude kandidovať. Sú tam ešte zo dva-tri otázniky. Až keď bude jasné, ktoré strany pribudnú, potom budeme môcť hovoriť o začiatku kampane. Ale je to veľmi blízko, už sa to veľmi podobá na kampaň,“ skonštatoval Haulík.
Oficiálne sa kampaň začína až po vyhlásení volieb. Predseda parlamentu ich musí vyhlásiť najneskôr 110 dní pred ich konaním. Podľa očakávaní budú vo februári alebo v marci budúceho roka.
Koaličná zmluva sa končí v septembri, vládne strany tak budú môcť po lete oveľa voľnejšie „kopať“ samy za seba. „Vôľa na spoluprácu tam nie je veľmi silná, to vidíme aj teraz, keď koaličná zmluva ešte platí. Ale budú musieť dovládnuť, nebude mať zmysel baviť sa o predčasných voľbách, lebo od septembra by to vychádzalo zhruba na rovnaký termín ako riadne voľby. Takže ony zrejme dovládnu, ale bude jasná hranica vymedzenia sa jednotlivých strán, lebo budú de facto robiť predvolebnú kampaň,“ odhaduje vývoj politický analytik Ján Baránek. Líder najsilnejšej strany Robert Fico vyhlásil, že pracujú na stratégii kampane, postaviť ju chcú na filozofii sociálneho štátu a priamom kontakte s voličmi. „Myslím si, že Smer má právo sa uchádzať o víťazstvo v nasledujúcich parlamentných voľbách,“ podčiarkol Fico.
O možnej spolupráci pred voľbami rokoval Most-Híd s mimoparlamentnými stranami Rómska iniciatíva Slovenska a MKDA-MKDSZ. „Oslovili sme deväť strán, nielen maďarské strany. Na budúci týždeň budeme rokovať s ďalšími stranami, aj s SMK,“ povedal pre Pravdu šéf Mostu-Híd Béla Bugár.
Rokuje sa aj na opozičnej a mimoparlamentnej scéne. Tento pondelok sa stretli Andrej Kiska (Za ľudí) a Richard Sulík (SaS). Kiskova strana pritom ešte formálne neexistuje, jej predstavitelia zatiaľ len zbierajú podpisy na jej založenie. „Politická mapa sa prekresľuje a osem mesiacov pred voľbami je čas pobaviť sa o konštruktívnej spolupráci,“ komentoval Sulík stretnutie s Kiskom.
Ďalšie spoločné rokovanie absolvovali líder PS Michal Truban, šéf Spolu Miroslav Beblavý a predseda KDH Alojz Hlina. „Dohodli sme sa, že do desiatich dní predstavíme verejnosti dohodu, ktorá vytvorí základ pre takýto nový štýl komunikácie,“ uviedol Truban. Rozhovory o možnej spolupráci už koalícia PS a Spolu absolvovala aj s Kiskom.
Obed pre zástupcov demokratickej opozície po spoločnom vystúpení na tlačovej konferencii s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom zorganizovala minulý týždeň Zlatica Kušnírová, mama zavraždenej Martiny Kušnírovej. Zúčastnil sa na ňom Juraj Šeliga (Za ľudí), Matovič, Sulík a József Menyhárt (SMK). Kušnírová politikov vyzvala, aby sa spojili. Výsledok ich stretnutia nie je známy.
Podľa Haulíka nie je isté, či voliči tieto rozhovory vnímajú. „Zatiaľ je to v štádiu, keď to môžu aj prehliadať, nie sú schopní zachytiť všetky pokusy o nadväzovanie kontaktov, ktoré na politickej scéne prebiehajú,“ mieni Haulík. Tieto snahy o spoluprácu vníma čiastočne ako účelové. „Zdá sa, že to budú trošku iné voľby ako tie predchádzajúce, do istej miery to potvrdzujú aj trendy z eurovolieb, ale najmä prezidentských volieb – na začiatku kampane voľby nemali jasného favorita. A to tu predtým nebývalo. Môže sa to ukázať aj v parlamentných voľbách. Doteraz bol jednoznačný favorit, uvažovalo sa len o tom, aký dominantný bude. Teraz je tam niekoľko pomerne vyrovnaných subjektov a scéna je rozdrobená,“ opísal Haulík, podľa ktorého politické strany pochopili, že bez spojencov môžu niektoré z nich vypadnúť z parlamentu.
Vstup do predvolebného súboja naznačuje aj bývalý minister vnútra a zdravotníctva Tomáš Drucker (exnominant Smeru). Uplynulú nedeľu na sociálnej sieti oznámil, že vyráža do regiónov debatovať s ľuďmi o tom, ako pomôcť mladým rodinám, seniorom či zdravotníctvu. Stále však nepotvrdil, či založí stranu.
Politický analytik Ján Baránek sa nazdáva, že ak Drucker ide do regiónov, je to jasný signál o tom, že stranu založí a zrejme ide robiť kampaň. Podľa jeho názoru má Drucker potenciál osloviť voličov. „Ako minister zdravotníctva nepôsobil negatívne na voličov, na ľudí, nemá za sebou žiadne kauzy. Je to jeden z tých politikov, ktorí by mohli nahradiť starú generáciu politikov. Druhá vec je, aká strana by to bola,“ dodal analytik s tým, že smerovanie možnej strany zatiaľ nepoznáme.
VIDEO: Čo čaká Sulík od novej Kiskovej strany? Má šancu nový Druckerov politický projekt? Akú pozíciu má Robert Fico. Pozrite si vo videu TV Pravda názor politického analytika Jána Baránka.
Podľa prieskumov preferencií etablované parlamentné strany zažívajú krízu. Minulotýždňový prieskum agentúry Focus nameral Smeru okolo 20 percent. Vládna strana, ktorá mala pred rokom zhruba 22-percentné preferencie, pomaly stráca. Oveľa väčší prepad je však pri SNS, SaS a Sme rodina, tie by podľa Focusu získali približne po sedem percent, OĽaNO je s 5,1 percenta takmer na odchode z parlamentu, Most-Híd s preferenciami na úrovni 4,5 percenta mimo neho. Naopak, mimoparlamentná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu sa blíži k 16 percentám, podľa prieskumu by sa do parlamentu vrátilo aj KDH so siedmimi percentami. Tesne za hranicu zvoliteľnosti poskočila aj strana Za ľudí (5,2 percenta).
Opozičné strany poznačili rozkoly vo vnútri. V SaS sa po pozastavení členstva Lucie Ďuriš Nicholsonovej hovorí o tom, že Sulík stráca podporu straníkov. OĽaNO po odchode Veroniky Remišovej a ďalších štyroch poslancov skúša nalákať voličov na novú kresťanskú platformu, no podľa prieskumov sa v parlamente drží z posledných síl.
Je tak otázne, či dokážu tradičné politické strany nepriaznivý trend zvrátiť. „Nejde ani tak o to, či majú čo nové ponúknuť voličom,“ komentuje Ján Baránek. „Problémy sú fixne dané, príčetný politik vie, ktoré treba riešiť. Situácia je však taká, že hráme hlavne na to, ktorá strana, ktorý politik je dôveryhodnejší, či ľudia veria stranám a politikom, že majú úprimnú snahu problémy riešiť. A komu zveríme moc, aby ich riešil,“ podčiarkol analytik.
Ani Progresívne Slovensko, ktoré po komunálnych, prezidentských a európskych voľbách zaznamenalo nečakaný úspech, nemá podľa neho podporu voličov istú. „Nové strany môžu mať vysokú podporu, ale je vratká. Videli sme to pri Sieti, ktorá napokon ledva preliezla do parlamentu a napokon dopadla, ako dopadla. Na to, aby si podporu udržali, budú musieť robiť intenzívnu kampaň a nerobiť kiksy, aké robil Radoslav Procházka. On si podporu neuváženými vyhláseniami zlikvidoval sám,“ pripomenul Baránek. Doplnil, že žiadna nová strana nemá pevné voličské jadro, lebo to sa buduje roky. „Sú v nevýhode napríklad oproti Smeru, ktorý pevné jadro má, a aj keď mu klesajú preferencie, ide to veľmi pomaly. Muselo by prísť niečo veľké, ako napríklad Gorila, keď SDKÚ rýchlo padla,“ uzavrel Baránek.