VIDEO: Rozpadne sa SaS? Kto by bol na vine? Kam by zamierili prípadní odídenci ako Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová a Jozef Rajtár? Pozrite si, čo k tomu povedala podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.
Po mimoriadnom kongrese strany v septembri, kde sa dal predseda liberálov Richard Sulíkpotvrdiť za predsedu na ďalšie štyri roky, vznikla v SaS protestná platforma Demokratické jadro. Jej členovia patria medzi známe tváre z parlamentu. Po pondelňajšom rokovaní republikovej rady sa zdá, že v SaS už viac nemajú miesto. Sulík má totiž iné predstavy o kandidátke ako oni. Odmietol byť na jednej spolu so svojím podpredsedom Ľubomírom Galkom a poslancom Jozefom Rajtárom. Tých sa však zastala väčšina členov republikovej rady. Rozhodnúť o nej má okolo 200 členov na kongrese strany, ktorý bude 5. októbra v Jasnej.
„Predseda povedal jasne, že taká kandidátka, na ktorej bude on a Galko s Rajtárom, nebude môcť byť predložená, lebo on na ňu nedá súhlas. Tým vlastne ich dvoch vylúčil z kandidovania do Národnej rady. Ďalší piati členovia republikovej rady zase nebudú na kandidátke bez Galka s Rajtárom. Sedem členov republikovej rady nebude na kandidátke, kde bude Richard Sulík, lebo on nechce byť s nami na tejto kandidátke,“ priblížila predsedníčka poslaneckého klubu liberálov Natália Blahová. V pätici nespokojencov sú okrem Blahovej podpredsedníčka SaS Jana Kiššová, Vladimír Sloboda, Pavol Kubiš a Radoslav Pavelka.
Sulík tvrdí, že o všetkom bude demokraticky rozhodnuté na sneme. „Na kandidátnej listine budú ľudia, za ktorých dám ruku do ohňa,“ opakovane pripomínal stranícky líder. Dôležité podľa neho je, aby sa na týchto ľudí dalo spoľahnúť, strana ostala po voľbách jednotná, poslanecký klub stabilný a SaS tak mohla byť serióznym partnerom do budúcej vlády. Ešte minulý týždeň v tejto súvislosti oznámil, že v kandidátke bude hneď za ním Lucia Nicholsonová a kandidovať bude aj bratislavský župan Juraj Droba.
Rozbroje v strane Sulík komentovať nechce a doteraz nepriblížil ani problém, ktorý s Galkom a Rajtárom vlastne má. Rajtár tvrdí, že nepozná Sulíkovu motiváciu. „Nevysvetlil tie dôvody tak, aby sa dali nejako racionálne zhrnúť,“ povedal Rajtár.
Jeho slová potvrdzuje aj Blahová, podľa ktorej Sulík s nimi v pondelok veľmi nekomunikoval. „Bola to veľmi chabá diskusia. Celé to trvalo nejakých 5 minút. Vyjadril svoje stanovisko, že takto to bude. Veľké starosti s odôvodnením tejto situácie si nerobil. Potom sme normálne pokračovali v rokovaní, aj keď to bolo paradoxné, keďže viac ako polovica členov republikovej rady má už do budúcnosti de fakto spísaný ortieľ,“ dodala predsedníčka poslaneckého klubu.
Blahová kongresu veľké šance nedáva. „Budeme si musieť vážne sadnúť a uvažovať, čo s nami bude, lebo toto je de fakto koniec našej politickej kariéry. Je tam ešte minimálna zlomková šanca, že žiadna kandidátka nebude schválená a rokovanie prejde naspäť na republikovú radu. Skôr to vidíme tak, že nejaká kandidátka bude schválená a je pravdepodobnejšie, že aj s tou podmienkou predsedu,“ naznačila. Odchod do inej strany je podľa nej predčasný.
Za Sulíkom stojí síce menšia časť z trinásťčlennej republikovej rady, ale zdá sa, že v členskej základni má jasnú podporu. Za predsedu ho na začiatku septembra opakovane zvolilo 145 z 213 straníkov.
Jeden z členov republikovej rady Branislav Gröhling súhlasí s predsedom. „Richard Sulík oznámil, že predloží kandidátku zloženú z ľudí, ktorí stoja za stranou SaS, za jej hodnotami a za jej členmi. Kolegovia avizovali, že podajú inú kandidátku. Otázka je, ako vnímajú zodpovednosť voči Slovensku, voči ich voličom a programu, ktorý sa zaviazali presadzovať. Ja budem hlasovať za kandidátku, kde budú zodpovední ľudia, ktorí zaručia stabilný a spoľahlivý poslanecký klub. Teda ľudia, ktorí stoja za hodnotami strany a jej programom a neodštiepia sa od nej po voľbách,“ vysvetlil Gröhling.
Aj ďalší z členov republikovej rady, ktorý podporuje Sulíka, tvrdí, že sa treba orientovať skôr na program ako na osobné spory. „Toto mňa osobne dosť vyčerpáva a strane to neprospieva. Musíme to konečne rozseknúť. Dohodnúť sa na spoločnom postupe, či už s Galkom alebo bez neho. Pre mňa je dôležitý silný mandát predsedu, ktorý stranu riadi s pomocou riadiacich orgánov,“ zdôraznil Karol Galek.
Ak si budú musieť členovia strany na kongrese vybrať medzi predsedom a Galkom, určite budú brať do úvahy aj voličskú podporu jednotlivých osobností. Pred štyrmi rokmi v parlamentných voľbách získal Sulík takmer 180-tisíc preferenčných hlasov. Vtedajšia dvojka kandidátky Galko dostal necelých 54-tisíc, Kiššová zhruba 30-tisíc, Blahová 9-tisíc a Rajtár vyše štyri tisíc hlasov. Naopak, Nicholsonová získala skoro 85-tisíc.