Sobotňajší kongres v Jasnej rozhodol aj o návrhu na vylúčenie Natálie Blahovej zo strany. O vylúčenie šéfky poslaneckého klubu požiadal tri dni pred nominačným kongresom v Jasnej radový člen SaS Michal Sklienka z Dolného Kubína. Podľa neho Blahová poškodzuje dobré meno strany, čím porušuje stranícke stanovy.
„Je čas rozísť sa,“ povedala Blahová po hlasovaní. Za jej vylúčenie bolo 83 členov zo 112 zúčastnených. Blahová sa o svojom ďalšom osude vyjadrí v priebehu najbližších dní.
„Sme svedkami toho, že všetky problémy boli len hrami a mimikri. Ako rástla nespokojnosť s činnosťou Richarda Sulíka v strane, rástol aj jeho strach o predsednícku stoličku,“ povedala ďalej Blahová.
Nominačný kongres podľa nej prebiehal v napätej atmosfére. „V mnohých očiach sa zračilo sklamanie, nálady boli veľmi rôzne,“ povedala ešte pred samotným hlasovaním.
Natália Blahová vysvetľuje, prečo pokladá SaS za nebezpečnú stranu.
„Vyhnal nás, čo sme v menšine, nás, čo sme SaS a jeho káru ťahali dlhé roky s veľkou odvahou a vášňou. A to len preto, že sme už o jeho hrubých chybách pred tvárou verejnosti nechceli mlčať,“ dodala. Podľa nej sú rozpory v strane veľké a väčšina sa rozhodla, že chce pokračovať so Sulíkom na čele strany. Demokratické jadro SaS bude v najbližších dňoch informovať o ďalších krokoch.
Samotný Sulík sa podľa zákulisných informácií mal ešte v sobotu popoludní vyjadriť, že on za odvolanie Blahovej zahlasuje. „Ďakujem mu za tie roky, ktoré som dôverovala v to, že asi som aj niečo užitočné pre túto stranu robila. Ak on osobne ide hlasovať za moje vylúčenie, pre mňa je to silný signál,“ reagovala Blahová.
Zároveň vysvetlila, o čo išlo v jej spornom výroku v diskusii pod statusom. „Ak je moc sústredená u jedného človeka, ktorý má autokratické sklony, nie je bezpečné tej strane dôverovať. Všetko, čo je závislé na jednom človeku, nie je bezpečné,“ podotkla.
Za čo sa Natália Blahová poďakovala Sulíkovi?
Sulík vyzval členov Demokratického jadra na odchod
Sulík vyzval členov platformy Demokratické jadro SaS okolo Ľubomíra Galka, aby vystúpili zo strany. Podľa slov Sulíka ho za predsedu zvolilo 95 percent delegátov snemu, čím dali jasne najavo smerovanie.
Sulík na margo schválenia jeho návrhu kandidačnej listiny do februárových parlamentných volieb povedal: „Sme jediná poctivá liberálna strana a ideme zabojovať o voliča.“ Ešte nevie, kto nahradí Blahovú vo funkcii šéfky poslaneckého klubu SaS.
Sulík reaguje na vylúčenie Blahovej zo strany.
Na tretie miesto kandidátky sa vyšplhal Branislav Gröhling. Miesto Sulík ponúkol Jane Kiššovej, ktorá už skôr oznámila, že ak Sulík vyškrtne z kandidátky Galka a Rajtára, kandidovať nebude.
Kiššová potvrdila, že neakceptovala ponuku na tretie miesto na kandidačnej listine. „Neviem, ako voliča presvedčíme, že sme strana odborníkov,“ povedala Kiššová. „Bojujeme v rámci strany a mne tento boj nepatrí. Na to som do politiky nešla,“ dodala.
Galko: Je to kandidátka deštrukcie a rozkladu
„V strane Sloboda a Solidarita je už v tejto chvíli poupratované. Delegáti schválili kandidátku bez dvoch podpredsedov strany, teda Jany Kiššovej a mňa, bez väčšiny republikovej rady a bez viacerých poslancov Národnej rady. Je to kandidátka deštrukcie a rozkladu. Stranu SaS nasmeruje mimo parlamentu,“ povedal krátko po jej schválení Ľubomír Galko.
Podľa neho ide na politickej scéne unikát porovnateľný len s Mečiarovým hnutím. „Všetkých, ktorí boli z kandidátky vylúčení, alebo na protest v nej odmietli kandidovať, spája jediné – kritický postoj ku konaniu predsedu strany. Ten dnes radšej obetoval volebný výsledok strany a nechal z nej vyhodiť predsedníčku poslaneckého klubu Natáliu Blahovú,“ pokračoval Galko. Svojím konaním podľa neho Sulík vyvolal v strane radšej rozkol akoby mal riskovať to, že na riadnom kongrese v roku 2020 bude čeliť možnej protikandidatúre schopnejšieho človeka.
Na margo hlasovania za vylúčenie Blahovej, keď za bolo 83 zo 112 účastníkov kongresu, Galko uviedol: „Ak by štyria ľudia na toto hlasovanie neprišli, Natália Blahová by nebola vylúčená. Explicitnejší dôkaz rozkolu strany nemohol Sulík poskytnúť.“
„Každému príčetnému človeku musí byť jasné, že prvý kongres bol zvolený preto, lebo Richard Sulík sa bál, že v roku 2020 ho niekto nahradí,“ povedal Galko s tým, že mu v strane vyčítali jeho postoje a výroky. „Dnes z kandidátky vylial kľúčových ľudí, čím ohrozil pravicovú demokratickú vládu, ktorá mohla vystriedať terajšiu korupčnú vládu,“ vyhlásil Galko.
Aj on potvrdil, že v najbližších dňoch povedia, ako bude platforma pokračovať. Podľa neho „je všetko veľmi, veľmi čerstvé“.
Neskôr na sociálnej sieti napísal: „My na kandidátku SaS patríme, aj keby sme sa stokrát s Richardom pohádali, aj keby niekto z nás stokrát zauvažoval o kandidatúre na predsedu. Je nonsens nás nahrádzať smeráckymi nominantami v RTVS, ktorý o SaS ani neškrtli, nejakými údajne „osobnosťami“ z vonku alebo paňou, ktorá si myslí, že svet riadia pomaly nejakí židojašteri.“
Sulík: Od pondelka sa začína naša kampaň
Sulík za potlesku zvyšných členov oznámil, že SaS má schválenú silnú kandidátku a garantuje jej stabilitu.
„Je takmer kompletná. Máme tam skvelých ľudí, ktorých sme predstavili už na dvoch tlačových besedách. Členovia jasnou väčšinou rozhodli o tom, s akou kandidátkou pôjdeme do volieb. Je to veľmi dôležitý signál pre našich voličov a od pondelka začína naša kampaň. Týmto považujem za ukončené všetky vnútorné nezhody, ktorými sme dostatočne dlho doslova otravovali našich voličov,“ uviedol Sulík.
Potvrdil, že desať miest je na kandidátke ešte voľných, pričom Jana Kiššová a Renáta Kaščáková z Demokratického jadra ponuku figurovať na nej odmietli. „Momentálne je tam 140 silných mien a nemám najmenšiu obavu, že by sme sa nedostali do parlamentu,“ reagoval Sulík na slová Blahovej o tom, že je hrobárom strany. Sulík dúfa, že členovia z Demokratického jadra sa čoskoro stanú jeho bývalými kolegami.
„Už minule som ich vyzval, aby stranu opustili, lebo jej len škodia,“ podotkol. Nemá vraj žiadnu obavu, že súčasný stav by ich stiahol pod päť percent. „Ideme zabojovať o voličov. Naďalej platí, že máme najlepší program a určite si veríme na dobrý výsledok. Rozhodne máme svoje miesto na politickej scéne a SaS určite vidím v parlamente,“ povedal.
Vylúčenie Blahovej ho vraj mrzí. „Osobne som ju do SaS pred desiatimi rokmi dotiahol. Žiaľ, jej správanie nedávalo inú možnosť. Ani človek, ktorý má veľké zásluhy a bezpochyby urobil kus roboty, nemôže sa dlhodobo a zámerne správať tak, že strane škodí. V tomto sme boli vždy nekompromisní,“ uzavrel.
Šéf liberálov 30. septembra predstavil svoj návrh kandidátky do parlamentných volieb 2020, ktorú aj sám povedie. Číslom dva v jeho návrhu je europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Miesto číslo tri je neobsadené. Sulík dúfa, že túto pozíciu prijme Jana Kiššová, ktorá sa hlási k tzv. Demokratickému jadru SaS.
Predseda SaS uviedol, že ľudia, ktorí sú na jeho kandidátke, prispejú k tomu, že poslanecký klub SaS bude po voľbách stabilný. V prvej pätnástke kandidačnej listiny SaS sú navrhnutí aj Branislav Gröhling, Alojz Baránik, Jana Cigániková, Peter Cmorej, Karol Galek, Martin Klus, Juraj Droba, Jarmila Hargašová, Anna Zemanová, Peter Osuský a Ondrej Dostál.
Václav Mika, ktorý bol na 10. mieste kandidátky, 3. októbra predsedovi strany Sloboda a solidarita Richardovi Sulíkovi oznámil, že odstupuje z kandidatúry, avšak naďalej ostáva sympatizantom strany Sloboda a solidarita.
Šéf liberálov oznámil, že na svoju kandidátku nedá poslancov okolo Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára, ktorí sa nezúčastnili na mimoriadnom kongrese strany 7. septembra vo Zvolene, na ktorom bol Sulík opätovne zvolený za predsedu strany na ďalšie štyri roky. Na mimoriadnom kongrese sa pre nesúhlas so spôsobom, akým bol zvolaný, nezúčastnili podpredsedovia SaS Ľubomír Galko, Jana Kiššová, predsedníčka poslaneckého klubu Natália Blahová či poslanci Jozef Rajtár, Vladimír Sloboda a Radoslav Pavelka. V ten deň oznámili, že v strane zakladajú názorovú platformu Demokratické jadro SaS a na dnešnom nominačnom kongrese strany ponúknu inú alternatívu kandidátky.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý koncom septembra realizovala agentúra FOCUS by sa SaS dostala do parlamentu so ziskom šiestich percent. Na hranici zvoliteľnosti bola strana aj podľa ďalšieho prieskumu agentúry Focus z 19. septembra, v ktorom by ju volilo 6,8 percenta opýtaných.