Kiska dýcha progresívcom na krk, ukázal prieskum agentúry AKO

, 14.10.2019 09:32, aktualizované: 18:43

Ak by sa voľby konali v októbri, vyhrala by ich strana Smer so ziskom 20,1%, druhá skončila koalícia PS/Spolu so ziskom 12,7%. Tretia ĽSNS s 12,3% a kiskovci by sa so ziskom 12 % umiestnili na štvrtom mieste. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO.

Do parlamentu by sa dostala aj strana SaS so ziskom 6,7%, za ňou by skončila SNS so ziskom 6,4% a Sme rodina s 5,9 percentami. Hnutie OĽaNO by podľa októbrového prieskumu agentúry AKO získalo 5,8% a KDH 5,6%. Mimo parlamentu by zostal Most-Híd s 3,9%, SMK by vo voľbách získala 3,1%. Novozaložená Dobrá voľba Tomáša Druckera upútala pozornosť 1,7% voličov, Socialisti.sk Eduarda Chmelára 1,3% a rovnako tak Vlasť Štefana Harabina 1,3%.

Smer by tak v Národnej rade obsadil 35 kresiel, PS/Spolu 22, o jedného poslanca menej by mali kotlebovci, strana Za ľudí by získala v parlamente 20 mandátov, po jedenásť poslancov by mali SaS a SNS. Sme rodina, OĽaNO a KDH by v Národnej rade zastupovalo po 10 poslancov.

Agentúra AKO uskutočnila prieskum volebných preferencií formou telefonického dopytovania v dňoch 7. až 10. októbra. Výberovú vzorku tvorilo 1 000 respondentov. Vzorka bola reprezentatívna voči populácii SR z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, národnosti, kraja. Zadávateľom výskumu bola politická strana Za ľudí.

Najvýraznejší skok oproti augustovému meraniu zaznamenala strana Za ľudí. Z 8,8 percenta vyrástla na rovných 12 percent. Naopak, koalícia PS/Spolu klesla z 15,5 na 12,7 percenta. Výkonný riaditeľ agentúry AKO, sociológ Václav Hřích opísal, že Za ľudí progresívcov doháňa a koalícia, naopak, ide kiskovcom „oproti“ a pomaly klesá. „Veľká časť ich elektorátov je prepojená. Časť z nich je taký typ voliča, ktorý sa vždy snaží hľadať to, čo je najnovšie, nové projekty. Tie posuny hore a dole sú veľmi podobné, je pravdepodobné, že si kanibalizujú vlastné hlasy, že Za ľudí trochu sťahuje koalíciu PS/Spolu,“ objasnil Hřích.

Doplnil, že kiskovci ukrajujú hlasy aj ďalším stranám. „Síce nie dominantne, ale prierezovo budú brať po troške hlasy takmer všetkým stranám demokratickej opozície. Čiastočne oslovujú aj voličov OĽaNO a KDH, keďže niektoré osobnosti tam sú konzervatívne, resp. exOĽaNO. Netreba zabúdať ani na to, že v strane Za ľudí už niekoľko mesiacov beží intenzívna bilbordová kampaň, zatiaľ čo ďalšie strany ešte takú silnú kampaň nemajú. Preto je možné, že keď začne ísť do tuhého a strany začnú naplno kampaňovať, možno niekedy v novembri, tak zase dôjde k nejakým preskupeniam,“ predpovedá sociológ.

Podľa prieskumu sa na hranici zvoliteľnosti pohybuje až šesť strán. Preferencie SaS, SNS, Sme rodina, OĽaNO a KDH síce presiahli päťpercentnú métu, tzv. interval spoľahlivosti ich však zaraďuje do rizikovej skupiny strán, ktoré nemajú prekročenie tejto hranice isté. Napríklad preferencie OĽaNO sa môžu pohybovať od 4,0 do 7,6 percenta, KDH sa ocitlo v intervale 3,9 až 7,3 percenta hlasov. Interval spoľahlivosti v prípade Mostu-Híd, ktorý by podľa preferencií v prieskume skončil mimo parlamentu, je 2,4 až 5,4 percenta.

Hřích: Konzervatívna politická scéna je už presýtená

Výsledky merania potvrdili pokles strán, ktoré sa hlásia ku konzervatívnym hodnotám. SNS, Sme rodina, OĽaNO aj KDH sa opierajú len o krehké čísla a od mimoparlamentných pozícií ich delia iba omrvinky. Oproti prieskumu v auguste klesli všetky. Hřích nevylučuje, že konzervatívna politická scéna je už presýtená a voliči sa medzi ne roztrúsia. „Je to efekt pretlaku strán, ktoré deklarujú konzervatívne hodnoty, videli sme to už v prezidentských voľbách. Bolo tam, myslím, päť kandidátov, ktorí deklarovali ako jednu z hlavných téz príklon ku konzervatívnym hodnotám. Potom to dopadlo tak, že sa hlasy konzervatívneho voliča rozdelili. Je možné, že tento efekt bude fungovať aj teraz,“ myslí si sociológ.

Stabilne sa na svojich číslach drží Smer. Hoci už nedosahuje volebný výsledok z roku 2016, ktorý bol na úrovni viac ako 28 percent, po minuloročnom poklese preferencií sa strana ustálila na zhruba 20 percentách. Oproti prieskumu z augusta, kde by najsilnejšiu koaličnú stranu volilo 19,6 percenta voličov, dokonca Smer mierne stúpol na 20,1 percenta. „Toto je voličské jadro, ktoré je tam už viac ako rok a ktoré odmieta túto stranu opustiť a je lojálne,“ komentuje sociológ. „Oni môžu už iba rásť. V očiach verejnosti a médií ukončili vnútorné spory a teraz sa sústredia na kampaň. Znamená to, že tých 20 percent ich volilo aj keď mali kauzy, aj keď mali vnútorné spory a nehýbalo sa to. Teraz sa ukáže, či po tomto upokojení situácie to bude rovnaký výsledok, alebo či majú šancu získať navyše nejaké percentá,“ zhodnotil Hřích.

Termín parlamentných volieb zatiaľ nie je oficiálne vyhlásený. Konať by sa mali 29. februára.

Agentúrna správa bola doplnená o autorský text z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za ľudí #prieskum #parlamentné voľby 2020 #ako
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku