Politologička Malová: PS/Spolu sa chce odlíšiť od ostatných

, 28.10.2019 11:00

Opozičné strany mesiace hovorili o potrebe spájania. Nakoniec zostávajú v koalícii iba dve strany Progresívne Slovensko a Spolu. Líder druhej strany Miroslav Beblavý minulý týždeň vytiahol tému registrovaných partnerstiev, ktorá opozičnú scénu ešte viac rozdeľuje.

Politologička Darina Malová vysvetľuje, že Beblavému môže ísť o získanie voličov SaS a tiež časti Smeru, čo považuje za rizikový krok. V opozícii to zároveň iskrí medzi OĽaNO a KDH. Podľa politologičky pre KDH nie je prijateľné ísť do volieb na jednej kandidátke s hnutím Igora Matoviča, čo kresťanským demokratom núka Matovič. Takáto ponuka je pre KDH skôr urážkou, mieni Malová.

Líder Spolu Miroslav Beblavý vyhlásil, že v prípade volebného úspechu a zostavenia vlády otvorí tému registrovaných partnerstiev už v prvom roku vládnutia. Ako vnímate jeho vyjadrenie vzhľadom na to, že najbližší partner koalície PS/Spolu je KDH, ktoré v tejto otázke má úplne rozdielny postoj?

Zo strany pána Beblavého je to istá odvaha. Je to pre mňa dosť prekvapujúce, pretože ide do rizika. Koľko voličov tým získa, toľko ich môže aj stratiť. Ide do rizika s nádejou, že osloví mladých a vzdelaných voličov, ktorí sú otvorenejší. Oslovuje tým aj voličov oslabenej SaS, ktorá mala v posledných mesiacoch personálne problémy. Zároveň aj minulých voličov Smeru, ktorý sa pred nejakými 15 rokmi hlásil aj k liberálnym hodnotám. Túto časť voličov v minulosti s výnimkou SaS nikto otvorene neoslovil. Ísť do tejto témy je riziko, ale podľa mňa vedomé a dobre odôvodnené.

Takže je to skôr predvolebné vyhlásenie, ktoré sa nemusí stretnúť s realitou?

Je si vedomý, že tieto kultúrno-etické otázky sú na Slovensku kontroverzné a voličov polarizujú, keďže prevažná väčšina obyvateľstva je v tejto problematike značne konzervatívna. Pravdepodobne vyhodnotil tlačenicu na strede politického spektra a logicky sa preto posunul k liberálnejším hodnotám. Aj reakcie možných partnerov ukazujú, že táto otázka môže komplikovať povolebné formovanie možnej koalície opozičných strán. Jedna vec je, ako na to reagujú opozičné strany teraz, ale druhá, ako budú na túto otázku reagovať po voľbách.

Je dobré, že strany dopredu konfrontujú svoje programy a nesústredia sa skôr na to, čo ich spája?

Podľa mňa je práve Beblavého vyjadrenie krokom, ktorým PS/Spolu hovorí a ukazuje, že nestačí iba poraziť Smer vo voľbách, ale že im ide o hodnoty typické pre modernú, liberálnu a tolerantnú Európu. Kedy to robiť, ak nie pred voľbami. Ak chcú získať nejaké hlasy, musia ponúknuť idey a hodnoty, ktoré pritiahnu voličov. Ak majú iba hovoriť o reforme štátu a kritizovať tri vlády Smeru, zapadnú len do opozičného bloku a ničím sa neodlíšia. Chápem to ako snahu odlíšiť sa od iných opozičných strán.

Môžu byť vôbec liberáli a konzervatívci jednotní, resp. ich vláda fungovať stabilne? Čo nám ukazujú príklady z minulosti či zo zahraničia?

Kultúrno-etické hodnotové otázky sú väčšinou citlivé a pri širokých koalíciách naprieč politickými orientáciami sa strany dohodnú, že sa nebudú otvárať. Príklad zo Španielska alebo Írska to ukazuje, že aj keď to trvalo desaťročia, strany s touto agendou sa nakoniec presadili, vyhrali voľby a tieto hodnoty v spoločnosti presadili.

Podľa prieskumov sa zatiaľ zdá, že vládu opozičné strany nezložia bez hnutia Borisa Kollára. Ostatní lídri opozičných strán sa voči nemu vyhraňujú, na druhej strane priznávajú, že ho budú po voľbách potrebovať. Neodradí to skôr Kollára?

Kollár so svojou stranou je taký enfant terrible nášho straníckeho systému. Je to človek s netradičnými hodnotami v súkromnom živote, verejne vystupuje ako tvrdý ochranca tradičnej rodiny, veď to nemá žiadnu logiku. Na druhej strane mu pomáha jeho charizma a to, že bol predtým známy. Navyše jeho heslo je podporiť dobrý návrh bez ohľadu na to, či je koaličný, alebo opozičný. Spolu s tým rozporom medzi jeho súkromnými a verejnými hodnotami ho to robí nepredvídateľným, čo je jeho slabá stránka. Z hľadiska koaličného spojenectva je to vratký partner a súčasné opozičné strany sa preto od neho dištancujú. Jeho dôležitosť však ukážu až voľby.

Líder OĽaNO Igor Matovič opäť deklaroval snahu o záchranu KDH a prišiel s „úprimnou a veľkorysou ponukou“ polovice miest na spoločnej kandidátke. Predseda KDH Alojz Hlina to odmietol. Nebola to pre KDH lepšia možnosť, ako sa držať dohody s PS/Spolu o neútočení, ktorú má zatiaľ problém vysvetliť svojim voličom?

Hlina môže mať problém vysvetliť svojim voličom, že dohoda o neútočení s PS/Spolu je iba o férovej kampani, pričom obe strany si svoje programové rozdiely zachovávajú. Na druhej strane je KDH jedna z mála etablovaných strán na Slovensku, ktorá má dobré a silné štruktúry v regiónoch. Nemyslím si preto, že pre takúto stranu je prijateľné ísť do volieb spolu s OĽaNO. Táto ponuka je pri KDH skôr urážkou. Na druhej strane si jej vedenie nemôže dovoliť ignorovať hlas radových členov, na ktorých strana stojí,vystupuje a stratégiu, ktorú zvolia, si musia vydiskutovať medzi sebou.

V prieskumoch stále vedie Smer, stúpajú kiskovci

Najviac hlasov by v parlamentných voľbách získal Smer, za ním so stratou jedenásť percent nasleduje koalícia PS/Spolu. Hranicu piatich percent by opäť neprekročil Most-Híd, ktorého aj doterajšie prieskumy posielali mimo Národnej rady SR.

Podľa výsledkov prieskumu agentúry Focus, ktorý sa realizoval 15. až 22. októbra pre diskusnú reláciu Na telo televízie Markíza, by Smer získal 22 percent hlasov (39 mandátov v parlamente). Druhá koalícia PS/Spolu 11 (20 mandátov) a tretí kotlebovci 10,2 percenta (18 kresiel).

Rovnaké poradie vyšlo aj zo septembrového prieskumu Focusu. V októbri si Smer polepšil o tri desatiny, koalícia klesla o 2,3 a ĽS NS o štyri desatiny percenta.

Ďalšie poradie sa oproti septembrovým výsledkom zamiešalo. V októbri by ako štvrtá skončila strana Za ľudí s 9,1 (16 kresiel), Sme rodina so 7,2 (13), SNS so 6,9 (12), KDH so 6,5 (12 ), OĽaNO so 6,0 (11) a do parlamentu by sa dostala aj strana SaS s 5,2 percenta (9 kresiel). V porovnaní výsledkov si polepšili kiskovci (v septembri mali 6,5) a SNS predbehlo mimoparlamentné KDH, minulý mesiac to bolo takmer presne naopak. OĽaNO kleslo o pol percenta, strana SaS ešte v septembri bez problémov lámala hranicu 6,4 percenta, teraz však ledva prekročila magických päť percent, aby sa vôbec do parlamentu dostala.

Aj minulý mesiac, aj teraz zostáva mimo parlamentného pléna koaličný Most-Híd, ktorému preferencie dokonca oproti minulému mesiacu klesli pod štyri percentá. Dobrá voľba bývalého ministra Tomáša Druckera má podľa októbrových meraní 2,4 percenta (v septembri 2,1), Vlasť s lídrom Štefanom Harabinom 1,8 percenta.

Na margo výsledkov prieskumu smerácky poslanec Erik Tomáš v relácii povedal, že „Smer pokorne a ticho šúcha nohami pod stolom a robí si svoj sociálny program naďalej“. Šéf strany Spolu Miroslav Beblavý pokles preferencií vysvetľoval argumentom, že sa v posledných týždňoch venovali spájaniu opozície a chceli vytvoriť koalíciu s kiskovcami. Podľa neho by takáto trojkoalícia získala aj tridsať percent. Podľa Beblavého sú výsledky prieskumu trestom za to, že sa venovali niečomu, čo nevyšlo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#PS/Spolu #Miroslav Beblavý #Igor Matovič #Darina Malová #Alojz Hlina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku