Odpočítavanie sa už začalo, Slovensko je v kampani

, , 05.11.2019 12:00
parlament budova sídlo NRSR
Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) včera oficiálne vyhlásil voľby do Národnej rady. Autor: ,

Utorkom 5. novembra oficiálne štartuje predvolebná kampaň, nový parlament si budú Slováci voliť o 116 dní, v posledný februárový deň. Politické strany sa zatiaľ s predstavovaním svojich kandidátok neponáhľajú, dosiaľ tak urobila iba opozičná SaS.

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v pondelok oficiálne vyhlásil voľby do Národnej rady. Konať sa budú 29. februára 2020. Danko vyzval politické strany a ich lídrov na férový politický zápas, občanov zase požiadal, aby volili zodpovedne. "Váš hlas rozhodne o tom, akú pozíciu bude mať Slovensko v nadchádzajúcich štyroch rokoch. Prosím, nedovoľte, aby váš hlas vo voľbách 29. februára 2020 prepadol,“ odkázal Danko voličom cez sociálnu sieť.

Karty budú vo voľbách miešať aj nové strany. Dvojciferný výsledok a druhé miesto hneď po Smere už dlhodobo agentúry predpovedajú koalícii Progresívne Slovensko a Spolu. Postupne rastie aj strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, agentúra Focus jej minulý týždeň namerala 9,1 percenta. Podľa sociológa Pavla Haulíka nie je nič nezvyčajné na tom, že nové subjekty naberajú na sile a ako politickí nováčikovia sa stávajú silnými politickými hráčmi. "U nás to nie je žiadna novinka. Spomínam si, aký rozruch vzbudilo, keď sme v roku 1999, tesne pred vznikom Smeru, im namerali tuším sedem či deväť percent. Ešte pred ustanovujúcim snemom. A takých príkladov potom bolo ešte x. Politická scéna je dlhodobo nevyprofilovaná, resp. neštandardizovaná, nie sú tu veľké hodnotovo vyprofilované strany – ako povedzme v západnej Európe. Neustále tu prebieha proces akéhosi hľadania niekoho, kto prinesie do politiky nový rozmer,“ vysvetlil Haulík.

Podľa posledného prieskumu Focusu patrí prvé miesto Smeru s 22 percentami. Národniari figurujú s 6,9 percenta na šiestom mieste. Za kratší koniec ťahajú maďarské strany Most-Híd a SMK, ktorým sa nepodarilo dohodnúť na spoločnej kandidátke. Obe prieskum posiela mimo parlamentu, Most-Híd s 3,8 percenta, SMK by volilo 3,2 percenta voličov. Zdá sa, že KDH má šancu na návrat do Národnej rady, preferencie strany sa pohybujú na úrovni 6,5 percenta. Podľa aktuálnych čísel by sa v parlamente ocitla, hoci tesne, aj SaS (5,2 percenta), chýbať by v ňom nemalo OĽaNO (6 percent), Sme rodina (7,2 percenta) či extrémisti z ĽS NS (10,2 percenta). Otázne je postavenie nových strán. Dobrá voľba Tomáša Druckera vykazuje preferencie na úrovni 2,4 percenta, Vlasť Štefana Harabina zase 1,8 percenta. Analytici nevylučujú, že nové subjekty sa môžu ešte posilniť.

Predvolebná kampaň sa začína dnes, skončí sa v stredu 26. februára 2020, teda 48 hodín predo dňom konania volieb. Väčšina strán však už s kampaňou začala. Ulice sa napĺňajú bilbordmi, politici vyrážajú do regiónov, politickou reklamou sa plnia aj sociálne siete. Na financovanie kampane môžu strany použiť maximálne tri milióny eur. Povinnosťou je transparentný účet.

Sociológ Haulík mieni, že zatiaľ je ťažké predpovedať, ako bude predvolebná kampaň vyzerať. "Myslím si, že bude iná minimálne v tom, že nebude až takú úlohu zohrávať vymedzovanie sa voči Smeru. Predchádzajúca kampaň pred voľbami tým bola poznačená takmer absolútne. Dnes to bude o čosi slabšie. Jednak preto, že Smer nepredstavuje takú silu ako pred štyrmi rokmi. Robert Fico je v úzadí a Peter Pellegrini nie je tak ľahko zasiahnuteľný cieľ ako Fico. Z tohto pohľadu čakám, že tých atakov bude menej,“ predpovedá Haulík.

"Na druhej strane, napriek tomu, že opozícia sa začína zoraďovať do jedného šíku v zmysle podpísania dohody o neútočení, myslím si, že bude oveľa väčší a viditeľnejší súboj medzi opozičnými stranami vzhľadom na to, že bojujú o ten istý koláč. A ten koláč sa nedá napiecť väčší, než ohraničujú percentá. A práve preto vzájomný súboj týchto strán bude silnejší a výraznejší ako pri predchádzajúcich voľbách,“ odhaduje sociológ.

Politologička Darina Malová podčiarkla, že viac ako 100 dní pred voľbami je najnebezpečnejším problémom rastúca polarizácia spoločnosti. "Táto polarizácia je na úrovni emocionálnej, na úrovni pocitov. Stále vidíme, že väčšina lídrov politických strán cieľavedome manipuluje svojich voličov a ich negatívne postoje, nedôveru voči iným politickým stranám,“ zhodnotila Malová s tým, že ide o strany, ktoré pracujú s citlivými témami – ako napríklad s LGBTI otázkami či témou migrácie.

Politici podľa nej nedokážu voličov upútať svojím programom, a preto vyťahujú hodnotové témy. "Je to celosvetový trend a súvisí najmä s tým, že v minulosti hlavná deliaca línia bola sociálno-ekonomická, to znamená, že ľudia sa identifikovali najmä podľa toho, či sa považovali za roľníkov, robotníkov, alebo či patrili k podnikateľom, bohatšej vrstve, či sa pokladali za chudobných. Toto sa vytráca, politické strany na tento diškurz a na túto ponuku identifikácie rezignovali. A, samozrejme, keď na to rezignovali, hľadajú nové myšlienky, témy, na základe ktorých by voličov dostali k voľbám a tí hlasovali za nich. Práve politické emócie sa stali arzenálom pre väčšinu politických strán,“ zdôraznila Malová.

Politické strany, hnutia a koalície, ktoré sa chcú volieb zúčastniť, musia predložiť kandidačné listiny už v najbližších týždňoch. Termín vyprší v nedeľu 1. decembra. Nominovať môžu najviac 150 kandidátov. Spomedzi parlamentných strán zatiaľ predstavila svoj zoznam kandidátov iba opozičná SaS. Jednotkou bude Richard Sulík, dvojkou Lucia Ďuriš Nicholsonová a trojkou Branislav Gröhling.

V prípade Smeru je zatiaľ známe len to, že jednotkou v zozname bude premiér Peter Pellegrini, na druhom mieste by mal byť líder strany Robert Fico. Hovorca strany Ján Mažgút pre Pravdu povedal, že čas na podanie kandidačnej listiny majú do konca novembra a tento čas aj využijú. Hovorkyňa Mosta-Híd Klára Magdeme reagovala, že Most-Híd svoju kandidátku predstaví po zasadnutí Republikovej rady strany, ktoré sa uskutoční v druhej polovici novembra. SNS na otázku Pravdy, kedy predstaví kandidátku, neodpovedala.

Podpredseda opozičného hnutia Sme rodina Peter Pčolinský pre Pravdu povedal, že kandidačnú listinu odovzdajú v termíne. "Predpokladám, že reálne sa tak udeje druhý alebo tretí novembrový týždeň. Bude k tomu zasadať predsedníctvo, ktoré v nejakom širšom zložení bude kandidátku schvaľovať,“ doplnil. V podobnom duchu odpovedalo aj OĽaNO, podľa hovorcu Matúša Bystrianskeho riadne splnia všetky náležitosti, ktoré prikazuje zákon.

Od posledných parlamentných volieb nastalo vo volebnej legislatíve viacero zmien. Kandidujúce strany musia preukázať minimálny počet svojich členov. Majú dve možnosti: doložiť zoznam dvojnásobného počtu členov oproti počtu mien na kandidátke. Ak teda za stranu kandiduje plný počet 150 kandidátov, takýto zoznam musí obsahovať 300 mien. Druhou možnosťou je predložiť zoznam členov najvyššieho orgánu strany v počte najmenej päťnásobku členov výkonného orgánu. Tento zoznam musí obsahovať minimálne 45 mien.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#parlamentné voľby 2020 #kandidátky #kampaň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku