„Poslanci týmto zákazom neobmedzili svoje práva, oni prístup k výsledkom prieskumov mať budú. Ide o obmedzenie práv médií svojim (čitateľom/poslucháčom/divákom) prinášať informácie o výsledkoch prieskumov politických preferencií a najmä o obmedzenie práva bežných ľudí, ktorých uvedené informácie legitímne zaujímajú,“ tvrdia asociácie. Považujú to za absolútne neprijateľný zásah do slobody prejavu a práva na informácie.
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku, „umlčaním tradičných médií, ktorým hrozia za porušenie tejto povinnosti vysoké finančné sankcie, sa dáva priestor pre konšpirácie, prostredníctvom ktorých sa môžu šíriť akékoľvek nepravdivé informácie o volebných preferenciách, ktoré v konečnom dôsledku budú ovplyvňovať správanie sa voličov“. Televízie, rozhlasové stanice, vydavatelia a mediálne domy zároveň upozorňujú, že tento zákaz „diskriminuje slovenské tradičné médiá voči médiám a informáciám šíreným na internete“. Podľa nich už 14-dňový zákaz zverejňovania výsledkov prieskumov je neprimerane dlhý a znemožňuje občanom získavať aktuálne informácie. Celé stanovisko je dostupné na webstránke ANRTS.
Volebné prieskumy sa podľa zatiaľ platnej legislatívy nesmú zverejňovať 14 dní pred voľbami. Parlament 28. októbra schválil pozmeňujúci návrh koaličných poslancov za Smer k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorým sa moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky predĺži zo 14 na 50 dní. Za zmenu hlasovali poslanci Smeru, SNS a ĽSNS Mariana Kotlebu.
Novelu ešte môže vrátiť do parlamentu prezidentka Zuzana Čaputová. Ak to urobí, budú na jej opätovné schválenie potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ako dnes informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec, zákon doručili do prezidentskej kancelárie v pondelok. Prezidentka má teraz čas na rozhodnutie do 19. novembra. Podľa hovorcu prezidentky Martina Strižinca je veľký predpoklad, že rozhodnutie padne skôr, možno aj tento týždeň. Strižinec pripomenul doterajšie vyjadrenia prezidentky, že lehota 50 dní je nepomerne dlhá v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, v ktorých nemá obdobu.
Viaceré strany avizovali, že ak novela začne platiť, podajú podnet na Ústavný súd SR. Ombudsmanka Mária Patakyová tvrdí, že novela porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd. Konkrétne by podľa verejnej ochrankyne práv zasiahla do práva verejnosti na informácie či slobodu slova a slobodu prejavu, ale aj slobodu podnikania prieskumných agentúr. Novelu kritizoval aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák (nom. Smer). Tvrdí, že zasahuje do občianskeho práva byť informovaný a dúfa, že novelu prezidentka nepodpíše. Pripomenul tiež, že Slovensko sa novelou zaradí medzi najhoršie demokratické krajiny na svete. Obdobnú dĺžku zákazu uverejňovania prieskumov verejnej mienky majú napríklad v Kamerune či Tunisku.