VIDEO: Čo chcú strany povedať bibordami, ktoré čoraz viac lemujú ulice? Ktorá strana triafa do čierneho a kto je zatiaľ mimo? Pozrite si, kto má aké bilbordy a ako ich hodnotí marketingový expert Michal Ruttkay.
Slovensko má za sebou prvý týždeň oficiálnej predvolebnej kampane a politické bilbordy sa začínajú objavovať po celej krajine. Odborníci na reklamu a marketing sa zhodujú, že aj v digitálnej dobe je tento typ reklamy povinnou jazdou a na voličov stále dobre funguje. Expertovi Michal Ruttkay a marketér Richard Mareček pre denník Pravda zhodnotili bilbordy niektorých politických strán. Podľa Marečka sú skôr priemerné.
"Bilbordy sú len jedným z využívaných médií v predvolebnej kampani. Keď ignorujeme ostatné médiá a komunikačné nástroje, napríklad online videá, posty na sociálnych médiách, aktivity politikov v teréne atď., nemôžeme si vytvoriť celkový obraz o kampani. Ak sa pozrieme na bilbord ako médium, dokáže priniesť vysoký zásah cieľovej skupiny – reklamu uvidí veľa ľudí – počas dlhého obdobia pri relatívne nízkych nákladoch. Je to výborné médium, ak chcete, aby vás bolo vidieť. A umožňuje geografické cielenie reklamy,“ konštatoval marketér Richard Mareček.
Podľa neho Smer mával aj lepšie reklamy, národniarom sa nedarí komunikovať, že SNS je národná strana. Sme rodina, Za ľudí a Dobrá voľba majú zase slabé slogany. Za štandardnú označil Mareček reklamu SaS.
Koaličný Smer siahol po netradičnom vizuáli. Nedominujú tváre Smeru, ale ilustračný obrázok rodiny na prechádzke v prírode, spolu s deťmi a starými rodičmi. Volebným sloganom na tomto bilborde je "Ochránime sociálny štát“.
Najväčší rozruch zatiaľ vzbudili bilbordy Slovenskej národnej strany. Tie pôsobia jednoducho, heslo „Za rodinu – za národ“ dopĺňa ľudový vzor, ktorý púta už niekoľko dní pozornosť. Facebooková stránka Slovenský folklór bez fejku napísala, že nejde o tradičný slovenský, ale moravský ornament od pražskej ilustrátorky Lucie Skálovej. Národniari to odmietajú. "Slovenská národná strana sa dôrazne ohradzuje najmä proti lživej propagande ohľadom nášho rustikálneho, ľudového motívu na našich predvolebných plagátoch používaného najmä v minulosti v okolí Piešťan,“ reagovala hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. "Ide o slovanský vzor rozšírený na väčšine územia západného Slovenska vrátane Slovenska moravského, kde dodnes žijú Slováci ako samostatná etnografická skupina Moravanov, resp. moravskej vetvy českého národa,“ doplnila hovorkyňa.
Kampaňovať začali aj opozičné a mimoparlamentné strany. Predseda SaS Richard Sulík sľubuje s veľkým úsmevom "Menej štátu, nižšie dane“, bilbord je ladený do pre liberálov typickej zelenej farby.
Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár z bilbordu hlása "Nie som ako oni, myslím srdcom“. Bilbordovú kampaň spustil aj exprezident Andrej Kiska so svojou stranou Za ľudí. Na jednom z vizuálov pózuje spolu s podpredsedníčkou strany Veronikou Remišovou, ich podobizne dopĺňa slogan "Odvážne a zodpovedne“. No a Tomáš Drucker voličom oznamuje, že práve on "je vaša Dobrá voľba“.
Sociológ Václav Hřích vysvetlil, že všeobecné politické slogany fungujú najmä vtedy, ak vzbudzujú väčšiu emóciu. Pozitívnu, aj negatívnu. "Zoštátnime, zavrieme, všetko bude zadarmo, budú dvojnásobné platy. To je väčšia emócia. Lebo všeobecné sľuby – napríklad zlepšíme úroveň ekonomického prostredia – to je pre voliča nezaujímavé,“ mieni sociológ. Pri konkrétnejších sľuboch podľa jeho slov záleží na tom, či si vie volič predstaviť, čo z toho bude mať on sám ako jednotlivec. "Keď sa povie – zlepšenie pracovného prostredia, tak je to milé. Ale keď sa povie – budete mať o päť dní dovolenky viac, tak to je už vec, ktorú si človek vie sám predstaviť a povedať si: aha, to sa dotkne aj mňa,“ skonštatoval Hřích.
Ako slogany fungujú na voličov, závisí podľa neho aj od vzdelania. "Ľudia s nižším vzdelaním chcú skôr konkrétnosti, na tých s maturitou či vysokoškolským vzdelaním funguje napríklad aj to zlepšenie pracovného prostredia,“ doplnil sociológ s tým, že konkrétne slogany by mali byť "ušité“ na mieru cieľovej skupine konkrétnej strany.
Dôležité však je aj to, aký je slogan dlhý, upozorňuje Hřích. "Na to, aby si človek všimol bilbord, musí okolo neho prejsť mnohokrát a má na to málo času – keď idete v aute alebo v autobuse, ten čas je veľmi krátky. Musí to byť čo najmenej slov, čo najväčšie písmo. Aby si človek všimol, čo tam je,“ objasnil ďalej sociológ Hřích a dodal, že ak je na bilborde príliš veľa textu, volič s ním môže mať problém.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020. Strany môžu na kampaň podľa zákona minúť 3 milióny eur. Pre tieto účely musia používať transparentný účet. Denník Pravda sa pýtal parlamentných strán, koľko vyčlenili na bilbordy a na celú kampaň. Smer, SNS a Sme rodina na otázky nereagovali. Presné čísla zverejnila iba SaS.
"Celková odsúhlasená suma na predvolebnú kampaň v roku 2020 je 1 milión eur. Aktuálne vyčíslená suma k 6. novembru na bilbordy je 135 122 eur,“ povedal Ondrej Šprlák z komunikačného oddelenia SaS.
Na outdoor kampaň Most-Híd investuje zhruba tretinu rozpočtu. OĽaNO tvrdí, že presnú sumu uvedie v záverečnom vyúčtovaní.
Strany už majú založené aj transparentné účty. Smer na ňom mal ku koncu minulého týždňa zhruba 939-tisíc eur, národniari 951 eur. Most-Híd disponuje aktuálnym zostatkom 10 202 eur, SaS 54 314 eur, OĽaNO má na účte zostatok mínus 40 eur a Sme rodina 240 eur.