Voľby by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 19,1 percenta, druhá by skončila koalícia PS/Spolu s 9,7 percenta. Kotlebovcov by volilo 8,9 percenta opýtaných. Do parlamentu by sa dostala aj Za ľudí (8,8), hnutie OľaNO (7,9), KDH (7,6), SNS (7) a Sme rodina (6,5). Za hranicou zvoliteľnosti by zostali Strana maďarskej komunity (4,5), SaS (4,4), Dobrá voľba (3,9), Vlasť (3,5) a Most-Híd (2,3). Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK, ktorý uskutočnili v prvých dvoch novembrových týždňoch na vzorke 1 079 respondentov.
Riaditeľ MVK a sociológ Pavel Haulík konštatoval, že slabé čísla sulíkovcov a bugárovcov sú minimálnym prekvapením. „Ide len o pokračovanie trendov, ktoré tu už istý čas boli. Akurát sa trochu prehĺbili. Most definitívne prišiel o svojich slovenských voličov a maďarských sa mu na kompenzáciu získať nepodarilo, takže tie čísla sú hrozivé,“ povedal Haulík. Pripomenul, že tomu predchádzali rokovania o koalícii v rámci maďarských strán.
V súvislosti so SaS sú podľa neho nízke preferencie dôsledkom dlhodobejších problémov, no najmä rozkolu strany a odchodu skupiny jej poslancov. „Popri tom sa tu objavili subjekty, ktoré hľadajú či získavajú podobných voličov – predovšetkým Progresívne Slovensko,“ podotkol Haulík s tým, že SaS u svojich priaznivcov stratila kredit. Ich značná časť posilnila práve progresívcov, čiastočne aj stranu exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí.
Sociológ vidí za slabými číslami SaS a Mosta-Híd aj to, že strany sú nevýrazné. Na porovnanie použil príklad OĽaNO. „Matovič pochopil, že situácia je zložitá, ak nie vážna. Hneď začal konať a bez ohľadu na to, čo si kto o jeho aktivitách myslí, v ostatnom období ho na politickej scéne bolo vidno. Držal sa svojej agendy – korupcie či klientelizmu, ktoré v spoločnosti rezonujú. Náznaky problémov, ktoré mal, sa ukázali ako zažehnané a dnes má celkom slušné čísla,“ poukázal Haulík.
SaS hrozby odlivu voličov podľa neho podcenila a výsledkom je ich najnovšie namerané percento. Pripomína však, že tento stav sa dá zvrátiť. „Ešte veľmi veľa ľudí váha a nie sú rozhodnutí, či a koho pôjdu voliť. V bohatom konkurenčnom prostredí, ktoré v súčasnosti na slovenskej politickej scéne máme, stačia malé podnety na to, aby sa tie hlasy preskupili,“ objasnil sociológ.
Ak má vraj strana negatívne trendy, mala by začať rozmýšľať, ako si svojich voličov udržať či získať. Nemôže sa spoliehať na osvedčenú značku, lebo na to doplatí. Len niekoľko strán má pevne nadviazaných prívržencov. „Sú to napr. ĽS NS a predovšetkým KDH,“ spomenul Haulík dve z nich.
Stúpajúce percentá pre stranu Dobrá voľba, ktorej lídrom je exminister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker, či pre stranu Vlasť Štefana Harabina nemusia byť do budúcnosti samozrejmosťou. „Majú šancu rásť, no ani zďaleka sa nedá hovoriť o istote, že si udržia aj tie čísla, ktoré momentálne majú. Záleží na tom, ako budú viesť kampaň. Z pozície nových strán totiž musia presviedčať ľudí, ktorí chceli voliť niekoho iného alebo váhajú,“ vysvetlil sociológ.
Dobrá voľba aj Vlasť musia mať predovšetkým dobré argumenty. Značnú časť hlasov, ktoré zatiaľ majú, získali podľa Haulíka najmä od Smeru. „Smer je pod veľkým tlakom, mnohí jeho voliči začínajú váhať a hľadajú náhradné riešenie. Jeho istou formou sú práve Druckerova a Harabinova strana. Prvá z nich priťahuje sociálnych liberálov a druhá konzervatívnych kresťanov,“ uzavrel Haulík.