Sociologička Sylvia Porubänová upozorňuje, že je to aj vizitka štandardných strán – riešia zástupné témy a voliči im neveria. Politologička Aneta Világi však upozorňuje aj na vplyv sociálnych sietí a konšpiračných webov. Tvrdí, že v antisystémovom prúde čoskoro zaznamenáme viacero kľúčových hráčov.
Prieskum realizovala pre Radu mládeže Slovenska agentúra Focus. Viaceré jeho zistenia sú alarmujúce. Viac ako štvrtina mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov nie je rozhodnutá, koho bude voliť, alebo sa k volebným urnám nechystá. Spomedzi tých rozhodnutých dá takmer pätina hlas extrémistickej strane ĽS NS. V tejto vekovej skupine by Kotlebovci získali 18,9 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí so ziskom 12,8 percenta hlasov. Tretiu koalíciu Progresívne Slovensko (PS) a Spolu by volilo 11,9 percenta opýtaných. Do parlamentu by sa dostali aj Sme rodina, OĽaNO, Smer a SaS.
Sociologičku Sylviu Porubänovú takéto závery neprekvapili. "Obávam sa, že ak by bolo volebné právo u nás od 17 rokov, ten výsledok by bol v prospech Mariana Kotlebu ešte vyšší,“ mieni sociologička.
Podľa jej názoru môže v tomto prípade zohrávať úlohu nedostatok skúseností u mladých ľudí. "Keď pán Kotleba hovorí o zdravotníctve zadarmo, školstve zadarmo, títo ľudia nemajú skúsenosť s tým, že aj to, čo je takzvane zadarmo, samozrejme zadarmo nie je, a na isté štátne trovy to ide. Takisto nemajú skúsenosť s tým, že ani parlamentná demokracia nie je samozrejmosťou, takže ak ide o jej odmietanie, nemôžu komparovať s ničím, čo nezažili. Možno vychádzajú zo spomienkového optimizmu rodičov, starých rodičov a podobne. Ale skôr ide o dôsledok znechutenia, tápania v neprehľadnej spleti osočovania a odvádzania verejnosti od zásadných tém,“ skonštatovala Porubänová.
Pripomenula, že ostatné strany sa utápajú v zástupných témach, riešia kultúrne vojny a výsledkom môže byť to, že mladí ľudia sa cítia oklamaní a podvedení, bez dôvery v akúkoľvek inú stranu alebo osobnosť.
Frustrácia mladých voličov, ktorí v prieskume prejavili podporu extrémistom, sa prejavila aj v ďalších odpovediach, ktoré sa v tomto opytovaní objavili. Významne častejšie ako iní respondenti uvádzali, že nežná revolúcia mala negatívny vplyv na vývoj Slovenska, naša krajina by mala patriť do východnej kultúry a ľuďom sa nedá dôverovať. Pociťujú tiež veľmi veľkú mieru napätia medzi východným a západným Slovenskom a rozhodne nesúhlasia s tým, že demokracia je ten najlepší politický systém pre Slovenskú republiku. Voľby sú podľa nich plytvaním časom a peniazmi. Drvivá väčšina z nich nie sú prvovoliči, až 75 percent týchto respondentov má 22 a viac rokov.
Vinníkom sú aj konšpiračné weby
To, že mladí často inklinujú k extrémistickým stranám, možno podľa politologičky Anety Világi pripísať na vrub súhre špecifických okolností. "Mladí ľudia okolo 18 rokov ešte nie sú v rámci bežného života zaťažení nejakou starostlivosťou, zabezpečovaním ekonomických či iných benefitov pre svoje okolie. Sú sústredení na svoje prežívanie, najbližšie okolie, rodinu a kamarátov. Zároveň sú veľmi málo informovaní o politike, nebaví ich, nezaujíma ich do takej miery, aby si každý deň pozreli nejaké mainstreamové médiá, správy v televízii. Selekcia informácií, ktoré sa k nim dostávajú, je veľmi zúžená,“ vysvetlila politologička a pripomenula, že správy sa k nim dostávajú najmä cez sociálne siete.
Tam ľahko narazia na informácie z konšpiračných webov. "V okienku sa im zobrazí niečo prekvapujúce, so zaujímavým titulkom, čo mladých, samozrejme, upúta. Aj oni majú záujem sa zviditeľniť, zaujať svojich priateľov, seberovných kolegov, ktorých niečo bombastické zaujme tiež. Ledva to odkliknú, algoritmus spôsobuje, že tento typ informácií sa im bude podsúvať častejšie,“ objasnila Világi.
"Z monitoringu alternatívnych webov vieme, že oni takým nie celkom nápadným spôsobom, ale o to intenzívnejšie, podkopávajú základné demokratické hodnoty, dôveru v štandardné politické strany a politický systém ako taký, a pripravujú cestu politikom, ktorí idú proti tomuto systému. V dnešnom kontexte na Slovensku je kľúčovým hráčom tohto antisystémového prúdu ĽS NS, ale napríklad aj Štefan Harabin, keď kandidoval za prezidenta, preto predpokladáme, že aj jeho strana Vlasť bude takýmto reprezentantom, len ešte nie je u mladých voličov tak dobre etablovaná ako Kotlebovci,“ doplnila politologička.
Riešenie: Vysvetľovať a vzdelávať
Podľa Világi existujú aj ďalšie dôvody, prečo mladých voličov láka antisystém. Môže to byť určitý druh rebélie, zaváži však aj to, že spôsob, ktorým ĽS NS komunikuje, je veľmi zjednodušený. "Odovzdávajú veľmi jednoduché posolstvá – čo je zlé, čo treba zmeniť – bez toho, aby sa zamýšľali nad kompetenciami či sa zaoberali tým, ako budú nejakú zložitú problematiku riešiť. Pre mladých, ktorí sa o politiku nezaujímajú, je takáto rétorika pochopiteľnejšia,“ dodala Aneta Világi.
Porubänová doplnila, že s takouto situáciou sa dá urobiť jediné – neustále vysvetľovať. "Počnúc tým, čo bola druhá svetová vojna, čo bolo obdobie socializmu, čo nastalo po roku 1989, čo bol mečiarizmus, čo bola transformácia Slovenska a podobne. To je priestor pre médiá a školu,“ nazdáva sa sociologička, no dodala, že ani to nemusí stačiť a je potrebná aj sebareflexia v radoch tzv. štandardných politikov. "Kotleba len žne to, čo iní zasiali. Ak tu bude minimum politikov a politických strán, ktoré budú pre verejnosť dôveryhodné, tak len ťažko môžeme očakávať, že ľudia im budú veriť a voliť štandardné strany,“ uzavrela Sylvia Porubänová.
Rada mládeže Slovenska
Združuje 25 mládežníckych organizácií, ktoré majú 65-tisíc členov a členiek a dosah na 300-tisíc mladých ľudí na Slovensku. Vznikla v roku 1990 ako občianske združenie, funguje na celoštátnej úrovni a jednotlivé organizácie zastrešuje bez ohľadu na ich politické presvedčenie, náboženské vyznanie, národnostnú či etnickú príslušnosť.