Keby sa konali voľby tento víkend, do parlamentu by sa dostalo prekvapivo až 11 strán. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Polis pre televíziu JOJ realizovaného na 1 131 respondentoch v období od 7. do 11. decembra 2019. Najsilnejšou stranou aj naďalej ostáva vládny Smer s 18,1 percenta. Druhí skončili Kotlebovci ĽSNS s 12,2 percenta, tretia strana Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku s 10,1 percenta a štvrtá pozícia pripadla skokanovi prieskumu – hnutiu OĽaNO, ktoré by volilo 9,8 percenta opýtaných.
Koalícia strán PS/Spolu (9,5 %) by bola až piata. Na šiestom mieste sa umiestnila strana SNS s rovnými siedmimi percentami a siedme skončilo KDH. Tesne nad hranicou zvoliteľnosti do Národnej rady by boli až štyri strany – Sme rodina (5,5 %), SaS, koaličný Most-Híd a Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS). Podporilo by ich zhodne 5,2 percenta voličov. Až tretina opýtaných uviedla, že ešte nie sú rozhodnutí, koho by volili.
Riaditeľ agentúry Polis a politický analytik Ján Baránek hovorí, že vo výsledkoch sa odrazili už osobnosti na volebných kandidátkach, ktoré strany odovzdali na konci novembra. Pokles Smeru, ktorý sa napriek výmene volebného lídra vôbec prvýkrát dostal pod hranicu 20 percent, sa ešte podľa neho nemusí potvrdiť. „Ešte by som počkal, či je za touto stratou náhoda, alebo trend. Uvidíme, či to potvrdia aj ďalšie prieskumy,“ zdôraznil analytik.
Strana druhého ašpiranta na premiérsku pozíciu exprezidenta Andreja Kisku sa usadila nad desiatimi percentami. Tie dosahuje už posledné tri mesiace. Voči jej lídrovi bolo ale len tesne pred začiatkom prieskumu vznesené obvinenie z organizovanie daňového podvodu, navyše v čase tragédie v Prešove, takže sa to ešte nemuselo prejaviť aj na preferenciách. „Najväčším ohrozením strany je on sám. Dôležité bude, ako sa vysporiada so svojím obvinením. Pokiaľ sa mu podarí toto obvinenie vierohodne eliminovať, táto strana to má dosť dobre naštartované a môžu sa uchádzať o dobrý výsledok,“ myslí si Baránek.
Kiskova strana Za ľudí sa už tesne po založení objavovala po boku koalície PS/Spolu. V najnovšom prieskume ale výraznejšie poklesli a po mesiacoch sa vôbec prvýkrát dostali pod hranicu 10 percent. Podľa Baránka sa u voličov zvažujúcich podporu koalície už vyčerpala víťazná emócia po úspechu nového bratislavského primátora Matúša Valla, prezidentky Zuzany Čaputovej alebo víťazstve v eurovoľbách. A nielen tá. „Emócia z Čaputovej je už určite preč. Myslím si, že sa ale vyčerpalo celé PS na čele s Trubanom. Pripisoval by som to skôr tomu, že Truban nie je dobrý líder. Uvidíme, možno ešte chytia druhý dych,“ hodnotí Baránek.
Aj on za najväčšie prekvapenie prieskumu považuje výsledok obyčajných, ktorým agentúry doteraz merali zhruba sedem percent, a dvojice maďarských strán, ktoré sa dlhodobo pohybovali medzi troma až štyrmi percentami. „Matovič robí dosť agresívnu a premyslenú kampaň. Myslím, že vo výsledku sa už prejavil aj vstup Kresťanskej únie a nastal tam mierny kumulatívny efekt. Ten sa prejavil aj u menej známej maďarskej strany MKS, kde sa podobne spojilo viacero menších maďarských strán. Vzostup Mosta-Híd si neviem vysvetliť, je pre mňa záhada. Osobne ho nepripisujem výmene volebného lídra, keď predsedu Bélu Bugára nahradil minister dopravy Árpád Ersék,“ zhodnotil Baránek.
Baránka prekvapil aj slabý výsledok dlhoročného sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý skončil v jarných prezidentských voľbách tretí s viac ako 14 percentami. Takýto výsledok mu dával nádej, že ho pretaví aj do podpory svojej novej politickej strany Vlasť. „Predpokladal som u neho lepší výsledok. Už ubehol nejaký čas, keď by sa už mala nová Harabinova strana aj v prieskumoch priblížiť k svojej reálnej podpore. Mal by konečne predstaviť hlavné body svojho programu, ale možno je to aj tým, že ho príliš nevidno v médiách,“ myslí si analytik.
Tesne nad hranicou zvoliteľnosti sa umiestnili až štyri strany, okrem dvoch maďarských sú v ohrozenom pásme aj Sme rodina a SaS. „Z tohto by som žiadne závery nerobil. Predvolebný proces je veľmi dynamický a podlieha toľkým vplyvom, že je neprognózovateľný. To, čo je dnes 5,2, môže byť zajtra 2,2 percenta, ale aj 7,2. Objektívne treba povedať, že všetky tieto strany majú šancu dostať sa do parlamentu, na druhej strane sú ale veľmi ohrozené tým, že sa tam nedostanú. Pásmo, v ktorom sa pohybujú, je veľmi rizikové. Ako to dopadne, je ale len na nich, ony musia využívať svoje príležitosti. V tomto predvolebnom období môžu byť merané výsledky veľmi nestabilné,“ dodal Baránek.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020. Právo voliť má plnoletý občan Slovenskej republiky. Kampaň sa oficiálne začala 5. novembra, teda deň po vyhlásení termínu volieb. Politické strany a hnutia museli ministerstvu vnútra odovzdať kandidačné listiny do nedele 1. decembra 2019. Ak Ústavný súd nerozhodne o pozastavení účinnosti nového 50-dňového moratória na prieskumy, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová napadla na Ústavnom súde, posledné prieskumy budú môcť byť zverejnené 9. januára.