Na zozname strán, hnutí a koalícií, ktoré sa budú v posledný februárový deň uchádzať o priazeň voličov, figuruje 25 subjektov. Podľa posledných prieskumov by sa ich do parlamentu dostalo deväť až jedenásť. Ďalšie by skončili pod hranicou zvoliteľnosti, zhruba 12 kandidujúcich strán by zaznamenalo výsledok horší ako jedno percento.
Podľa Tomáša Koziaka z katedry politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa tieto voľby nebudú výrazne líšiť od predchádzajúcich v roku 2016. Zopár odlišností však očakáva. „Je dosť pravdepodobné, že Smer síce bude najsilnejšou politickou stranou, ale koalíciu nezostaví. Pri predchádzajúcich voľbách boli šance Smeru oveľa vyššie,“ mieni politológ.
Veľa strán na hranici zvoliteľnosti
Voľby sa podľa jeho slov vyznačujú aj tým, že strán, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, je veľmi veľa. „Teda aj otvorených povolebných scenárov je veľmi veľa. Karty sa budú rozdávať na základe toho, kto sa dostal a kto sa nedostal do parlamentu. Toto bude kľúčová informácia, toto nám odkryje možnosti budúcej koalície a na to budú čakať mnohí politici,“ podčiarkol Koziak.
Predvolebné prieskumy zatiaľ hovoria o tom, že ak nedôjde k zásadnejšiemu prekvapeniu, víťazom bude po piaty raz za sebou Smer. O svojich výsledkoch z minulosti môže ale iba snívať, prieskum Focusu z decembra mu predpovedá 19,6 percenta. Na druhom mieste by skončila extrémistická strana ĽS NS (11,8) a prvú trojicu by uzatvárala koalícia PS/Spolu (10,3). Nasledovali by Za ľudí (9,2), OĽaNO (8), Sme rodina (7). Na hranici zvoliteľnosti sa pohybujú KDH (5,7), SaS (5,7), SNS (5,4), Most-Híd (4,3) či Maďarská komunitná spolupatričnosť (4,3 percenta). Odpísaný zatiaľ nie je ani Tomáš Drucker a jeho Dobrá voľba. Prieskum mu síce predpovedá len 3,8, pri pohľade na parameter intervalu spoľahlivosti tohto prieskumu však má stále šancu vyhupnúť sa na 5,2 percenta. Vlasť Štefana Harabina by získala 2,1 percenta, ostatných 12 subjektov by nezískalo ani len percento.
Foto: Pravda
Príliš veľké rozdiely nepredpovedá ani decembrový prieskum agentúry Polis pre televíziu Joj. Favoritom zostáva Smer (18,1 %), druhé miesto by patrilo Kotlebovcom (12,2), tretie strane Za ľudí (10,1). Nasledovali by OĽaNO (9,8), PS/Spolu (9,5), SNS (7), KDH (6,1), Sme rodina (5,5 percenta). Nad hranicou zvoliteľnosti by sa ocitol Most-Híd (5,2) aj Maďarská komunitná spolupatričnosť (5,2). Rovnaký výsledok by dosiahla aj SaS. Ďalšie strany by sa do parlamentu nedostali.
Nepríjemne prekvapiť môže Kotleba
Kto môže podľa politológa vo voľbách prekvapiť? „Nepríjemne Kotleba, toho sa možno obávať,“ nazdáva sa Koziak. Najmä po posledných udalostiach, keď si jeho strana robila kampaň na incidentoch vo Važci a v Richnave, ktorých účastníkmi boli aj Rómovia. „Práve takéto načasovanie týchto udalostí bude Kotlebovi veľmi pomáhať,“ upozornil politológ.
Iné zásadnejšie prekvapenia neočakáva, trendy v prieskumoch hovoria jasne. Pripomína však, že niektorým etablovaným stranám hrozí, že skončia mimo parlamentu. „Týka sa to najmä SaS. Uvidíme, ako to bude s KDH. OĽaNO vyzerá, že sa mu podarilo z päťpercentnej zóny dostať. A uvidíme, čo bude s maďarskými stranami,“ komentuje politológ Koziak.
Do volieb zostávajú ešte dva mesiace a všetko môže dopadnúť celkom inak. Vylúčená nie je ani patová situácia, v ktorej by vládu nebol schopný zostaviť nikto. V takom prípade by hrozili predčasné voľby a karty by sa rozdávali nanovo – možno aj novým hráčom, ktorí by sa na politickom ihrisku nepochybne objavili.
Voliči budú môcť sledovať predvolebný vývoj až do 15. februára. Parlamentom schválené 50-dňové moratórium na prieskumy Ústavný súd SR pozastavil, platí tak len 14-dňové embargo. Predvolebná kampaň sa skončí v stredu 26. februára, od nasledujúceho dňa bude kampaňovanie zakázané.
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára od 7. do 22. hodiny. Voliči, ktorí v tomto termíne nebudú v mieste svojho trvalého bydliska, môžu požiadať o hlasovací preukaz – osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca do 28. februára, alebo elektronicky či listom tak, aby bola žiadosť doručená obci trvalého pobytu najneskôr 10. februára. Žiadosť musí obsahovať údaje o voličovi (meno a priezvisko, rodné číslo, štátnu príslušnosť, adresu trvalého pobytu a korešpondenčnú adresu, kam obec preukaz doručí), prípadne údaje o splnomocnencovi (meno a priezvisko, číslo občianskeho preukazu), ktorý preukaz prevezme. Žiadosť o voľbu zo zahraničia možno podať do 10. januára, potrebné informácie sú dostupné na webovej stránke ministerstva vnútra.