Do volieb zostáva 45 dní a kandidujúce strany nelenia. Voličom svoje plány predstavujú vo volebných programoch. Koalícia PS/Spolu svoj zverejnila už v septembri. Pod názvom Bod zlomu sa ukrýva viac ako 240 strán návrhov.
Minulý týždeň vyrukovala s programom aj strana Za ľudí, obsahuje 876 opatrení na 134 stranách. No a zrejme najrozsiahlejší program vytasila SaS – 1 144 opatrení rozpísaných na vyše 370 stranách. Obsiahly program s názvom Reštart predstavilo ešte na jeseň aj KDH. SNS svoje plány zverejnila na zhruba 50 stranách.
Na voličov to nefunguje
Sú však siahodlhé programy to, čo u voliča zaboduje? Analytici to vidia skepticky. „Určite nie. Ani to nebudú čítať, ani sa podľa toho nebudú rozhodovať. Je to len obraz absolútnej bezradnosti politických strán ak ide o komunikáciu svojich predstáv o fungovaní krajiny v budúcnosti. Tie programy sú niekedy slohové cvičenia, niekedy kompiláty rôznych zdrojov, rôznych tém. Ale rozhodne to nie je niečo, čo by sa dalo uplatniť v reálnej politike v tej podobe, ako je to napísané,“ myslí si sociológ Pavel Haulík.
„Strany by nutne mali urobiť niečo, čo má charakter politického programu, aby to bolo komunikovateľné, aby z toho boli jasné priority. Lenže je to zrejme nad sily mnohých strán, ktoré nefungujú na princípe klasických politických strán, ale skôr ako nejaké obchodné spoločnosti zamerané na pôsobenie vo sfére politiky,“ dodal.
Aj profesorka politológie Darina Malová pochybuje o tom, či budú voliči rozsiahle programy čítať. „Len veľmi málo voličov sa oboznámi s celým volebným programom,“ prízvukuje, no dodáva, že to neznamená, že by programy nemali význam.
„Práve naopak. V dnešnej spoločnosti predstavujú aj akýsi záväzok pre formovanie vlády a potom aj na jej kontrolu, či plní svoj program alebo nie. Ale toto je veľmi špecializovaná, expertná činnosť, to robia rôzne mimovládne, akademické inštitúty. Pre obyčajných voličov zaváži predovšetkým politická komunikácia, politická kampaň,“ podčiarkla Malová.
Sulík: Ľudia programy nečítajú
Aj predseda strany so zatiaľ najdlhším programom pripustil, že voliči si zrejme tisícku plánovaných opatrení nepreštudujú. „Napriek tomu je nevyhnutné mať kvalitný program, aby sme vedeli, čo budeme po 29. februári robiť. Pre mňa je však veľmi dôležité, že programy čítajú tí, ktorí ich vyhodnocujú,“ povedal šéf SaS Richard Sulík v sobotu na programovej konferencii liberálov.
Iné strany sa s programom neponáhľajú. Najsilnejšia strana Smer zatiaľ žiadny nezverejnila. Pred štyrmi rokmi Smer spísal svoje priority na jednom liste papiera. Sociológ Haulík konštatuje, že je ťažké stanoviť ideálny rozsah politického programu.
„Volič by sa mal predovšetkým dozvedieť, ako bude konkrétna strana v prípade, že bude mať zodpovednosť, postupovať v kľúčových hľadiskách – napríklad pri daniach, financiách, štátnom rozpočte, rozvojových programoch. Skrátka, určite existuje niečo, čo by malo vyjadrovať akési optimum, ale na Slovensku v poslednom období o takýto pohľad na komunikáciu s potenciálnymi voličmi nie je veľký záujem a strany tomu neprikladajú veľkú vážnosť,“ nazdáva sa sociológ.
Podľa Malovej by bolo optimálne, ak by každá strana mala programové tézy. „Tam by sme sa mohli baviť o tom, že to má rozsah povedzme jednu normostranu, kde by naozaj boli len v krátkych vetách vytýčené ciele, čo chcú dosiahnuť, prípadne naznačiť cestu, ktorou to chcú dosiahnuť. Napríklad zlepšiť výber daní a uplatniť trebárs daň z vlastníctva, čo nám OECD už dlho odporúča. Aby tomu obyčajní ľudia rozumeli a zapamätali si základné princípy a smery programu,“ dodala politologička.
Politika ako reality šou
Ako ďalej vysvetlila, voliči sa pred voľbami rozhodujú najmä podľa politickej komunikácie strán a kampane. „V súčasnosti je to predovšetkým cez sociálne siete. Čím ďalej, tým populárnejšie sú videá. Už ani nie slovo je hlavný nástroj, ale sú to krátke videoprezentácie. Samozrejme, rozhodujú sa na základe toho, či sa so svojím politickým lídrom vedia identifikovať. Slovo charizma bežne používajú už aj občania a rozumejú pod tým to, či je líder ani nie príťažlivý, ale dôveryhodný, či sa s ním vedia identifikovať. A stále je veľmi dôležitá kontaktná kampaň, podujatia, stretávanie sa s voličmi,“ objasnila Malová.
Haulík doplnil, že pri rozhodovaní voličov sú smerodajné aj iné faktory. „Dôležitá je základná politická orientácia, či je to ľavicová alebo pravicová strana, liberálna alebo konzervatívna. Hoci to nemusia v takýchto kategóriách vyslovovať, ale voliči to na zameraní strany vycítia. A potom si vyberajú na základe vzťahu politických strán ku kľúčovým témam, ktoré vnímajú ako rozhodujúce pre fungovanie politiky, spoločnosti, krajiny v budúcom období. To je individuálne podľa preferencií ľudí,“ priblížil sociológ.
Voliči sa podľa neho rozhodujú aj na základe iných momentov. „Politika sa dnes mení na akúsi reality šou, u časti voličov vzniká predstava, že politika je len nejaké veľké divadlo, kde volič funguje ako ten, čo dáva hlas – obdobu esemesky a vyberá si niekoho, kto ho zaujal, pobavil. Ale tento rozmer zďaleka nemá vplyv na to, ako bude politika fungovať,“ upozorňuje Haulík.
Parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 29. februára. Kandiduje 25 politických subjektov.