Voliči vidia ako premiéra Pellegriniho

Hoci by Smeru dalo svoj hlas len o niečo viac ako 17 percent voličov, volebného lídra tejto strany Petra Pellegriniho považuje za najvhodnejšieho adepta na post predsedu vlády vyše 30 percent opýtaných. Podobne dopadol aj líder Za ľudí Andrej Kiska – jeho stranu by volilo 10 percent voličov, no za najvhodnejšieho kandidáta na premiéra ho označilo až 23 percent ľudí.

21.01.2020 22:00
debata (84)

Opačný efekt platí pre extrémistickú ĽS NS a jej lídra Mariana Kotlebu. Toho za svojho favorita na premiéra označilo 8,1 percenta opýtaných, hoci strana má vyššie, 11-percentné preferencie.

"Voliči zatiaľ vidia z ponúkaných lídrov iba dvoch, ktorí dokážu osloviť okrem voličov svojej strany aj nejakých ďalších. Zdá sa, že pán Pellegrini čiastočne oslovuje aj voličov najmä ostatných koaličných, ale aj iných strán, a pán Kiska zase voličov aj niektorých ďalších opozičných strán,“ vysvetlil sociológ Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá pre televíziu TA3 prieskum pripravila.

Pri ostatných stranách voliči akoby rezignovali na to, že by ich lídri mohli byť predsedom vlády, pokračuje sociológ. "Skôr ich možno považujú za potenciálnych členov budúcej vlády, ale bez ambícií na premiérske miesto. Akoby reálne neverili, že sa to môže stať,“ objasnil Hřích.

zväčšiť
prieskum, AKO, politické strany, premiér, graf

Na tento rebríček sa podľa jeho názoru nemožno pozerať ako na prieskum dôveryhodnosti. "Je tam postup: najprv by ste mali politika poznať, lebo keď ho nepoznáte, neviete ho súdiť. U týchto všetkých predpokladáme, že tam nejaká poznateľnosť je. V druhom kroku mu buď dôverujete, alebo nedôverujete. Keď mu dôverujete, môžete ho považovať za kandidáta na premiéra. Ale môže sa stať, že niekto má dôveryhodnosť, ale ľuďom – aj keď vedia, aké preferencie má jeho strana – je jasné, že premiérom nikdy nebude. Nie je to totožné s dôveryhodnosťou,“ skonštatoval Hřích.

V rebríčku sa objavili aj lídri ďalších strán. Na štvrtom mieste skončil Boris Kollár zo Sme rodina (7,9 percenta), nasledovaný predsedom OĽaNO Igorom Matovičom (6,5 percenta), predsedom SaS Richardom Sulíkom (5,8 percenta), lídrom koalície PS/Spolu Michalom Trubanom (4,2 percenta), šéfom Dobrej voľby Tomášom Druckerom (4 percentá), predsedom národniarov Andrejom Dankom (3,4 percenta), predsedom Vlasti Štefanom Harabinom (3,1 percenta) a lídrom Mosta-Híd Bélom Bugárom (1,9 percenta). Rebríček uzatvára predseda kresťanských demokratov Alojz Hlina s podporou 1,3 percenta.

Pellegrini výsledky prieskumu ocenil. "Som vďačný ľuďom za dôveru. Do funkcie premiéra som nastupoval v pohnutom období s tromi jasnými prioritami: spraviť všetko pre vyšetrenie dvojnásobnej vraždy a dolapenie páchateľov, upokojiť situáciu v spoločnosti a pokračovať v budovaní sociálneho štátu, a napokon obnoviť kredit Slovenska v očiach zahraničných partnerov. Popritom som sa deň čo deň snažil pracovať pre ľudí a prinášať konkrétne výsledky, ktoré by zlepšovali ich život. Teším sa, že táto snaha našla u vás odozvu. Budem robiť všetko pre to, aby som dôveru ľudí nesklamal,“ uviedol predseda vlády pre Pravdu.

Agentúra AKO merala aj preferencie strán. Voľby by vyhral Smer (17,1 percenta), druhá by skončila extrémistická ĽS NS (11 percent) a tretia koalícia PS/Spolu (10,2 percenta). Na štvrtom mieste by sa umiestnila Za ľudí s 10 percentami, nasledovalo by hnutie OĽaNO s 8,4 percentami, Sme rodina so ziskom 7,9 percenta a SaS s 6,7 percentami. Do parlamentu by sa dostali aj SNS (5,9 percenta) a KDH (5,5 percenta). Ostatné strany by skončili pod hranicou zvoliteľnosti.

Podľa prieskumu by určite išlo voliť 64,5 % opýtaných. Podľa Hřícha to však neznamená, že taká vysoká bude aj účasť. Tá bude zrejme nižšia, keďže veľká časť voličov je v zahraničí a hoci si vyše 80-tisíc z nich vyžiadalo obálku na voľbu poštou, nie všetci ju aj pošlú späť. "Keď z tých 64 odrátate sedem, osem percent, účasť by sa pohybovala okolo 57 percent, to je momentálny odhad,“ uzavrel Hřích.

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Politické strany #prieskum verejnej mienky #parlamentné voľby 2020