Predvolebné pytačky. Kto s kým a proti komu?

Takmer všetky prieskumy verejnej mienky z posledných mesiacov ukazujú, že v budúcej Národnej rade by malo pôsobiť deväť strán. Spolu s tými, ktoré 5-percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu zatiaľ nedosahujú, sa však až osem strán pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti.

24.01.2020 12:00
parlament Foto:
debata (65)

Práve ich vstup do parlamentu, resp. absencia v ňom budú jazýčkom na váhach v povolebnom rozdelení síl. Počet voličov je však obmedzený a všetky strany sa snažia zaistiť si poslanecké mandáty aj na úkor ostatných. Ako sa chcú presadiť preferenčne menšie strany a pomáha im ostré vzájomné vymedzovanie sa, alebo zaberá skôr umiernenosť a ochota spolupracovať?

Stranám Smer, ĽS NS, Za ľudí agentúry dlhodobo merajú podporu nad 10 percentami, vďaka ktorej by im poslanecké lavice ujsť nemali. PS/Spolu má so zhruba 10 percentami situáciu o málo komplikovanejšiu, keďže ako koalícia potrebujú vo voľbách získať až sedem percent.

Všetky ostatné strany budú musieť do poslednej chvíle o podporu bojovať, pretože viac ako mesiac pred voľbami sú voličské preferencie stále vrtkavé a svoju úlohu pri prieskumoch zohráva aj štatistická chyba a interval spoľahlivosti meraných čísiel.

Kto zastupuje Maďarov?

Nad piatimi percentami sa dlhodobo pochybujú strany OľaNO, Sme rodina, KDH, SaS a SNS. Iba v prípade hnutia Igora Maroviča sa však najmä od zverejnenia volebnej kandidátky dá povedať, že od zóny ohrozenia sa pomaly vzďaľuje.

Aj keď im podľa prieskumov zatiaľ voliči dostatočnú priazeň neprejavujú, v parlamente by sme po februárových voľbách nakoniec mohli vidieť aj koaličný Most-Híd, maďarskú spolupatričnost MKS a Dobrú voľbu exministra zdravotníctva Tomáša Druckera, ktorým prieskumy zvyčajne ukazujú od 3 percent do 4,5 percenta.

Pri oktáve strán v okolí pásma ohrozenia rozhoduje v boji o voliča aj vyhranenosť, s akou vystupujú voči politickým súperom. Blok strán PS/Spolu, Za ľudí, SaS a KDH, ktoré spoločne vylúčili povolebnú spoluprácu so Smerom, ĽS NS a SNS, majú v prieskumoch zvyčajne zhruba o päť percent menej ako táto trojica strán.

Pri takomto rozložení politických síl by na zostavenie vlády potrebovali aj jednu zo strán OĽaNO a Sme rodina. Borisa Kollára zo Sme rodina, ktorého preferencie sú zvyčajne okolo sedem percent, neprizvali k dohode o spolupráci, tzv. Paktu o neútočení, ani k spoločnému novoročnému obedu a celkovo sa od neho dištancujú. Líder OĽaNO Igor Matovič, naopak, absenciu v bloku vedome zvolil ako konkurenčnú výhodu a takúto predvolebnú spoluprácu sám odmietol.

„Privítal by som stranu, ktorá zastupuje Maďarov na Slovensku,“ odpovedal v relácie Ide o pravdu Alojz Hlina na otázku, či by radšej spoluvládol s Mostom-Híd, alebo s Kollárom. „Viem, že z nás nie sú nadšení, ani my nie sme z nich. Tento vzťah je obojstranný, ale keď sa nebude dať inak, budeme spolu rokovať,“ reagoval zas Kollár na svoju politickú izoláciu. Pakt o neútočení nazval liberálnym klubom. „Je to divadielko a lacné politikárčenie,“ odkázal napokon Matovič opozičným kolegom.

„OĽaNO, KDH aj Sme rodina potrebujú dávať najavo, že sú alternatívou voči liberálnym politickým stranám. Bojujú o veľmi podobný typ voliča – konzervatívneho. Každú príležitosť vyjadriť sa ku kultúrno-etickým otázkam využívajú na presvedčovanie voličov, že budú najlepšie reprezentovať konzervatívnych voličov. Vidieť to aj vo vzťahu ku KDH, ktoré podpísalo dohodu o neútočení aj s liberálmi, čo sa Sme rodina a OĽaNO snažia proti nim využiť vo volebnej kampani. Svoju pravovernosť sa snažia deklarovať práve aj odstupom od dohody o neútočení,“ analyzuje politologička Darina Malová.

Kto je nečitateľný?

Naopak, predseda SaS Richard Sulík si programovú a ideologickú jedinečnosť svojej strany uvedomuje, a preto sa spájaním necíti byť ohrozený. „Predseda SaS sa snaží zdôrazňovať, že sú jediná jasne pravicovo-liberálna strana. Skôr mierne, ale opakovane zdôrazňuje, že PS/Spolu, ktoré mu ako liberáli zobrali časť voličov, sú ľavicovou stranou. Aby pritiahol voličov, snaží sa skôr ich špecifickou ekonomickou rétorikou a programom osloviť napríklad živnostníkov,“ priblížila Malová.

Deklarovaná spolupráca, resp. vymedzovanie sa podľa politologičky vo všeobecnosti predstavujú správu voličom. „Vymedzovanie je dôležité vždy vo vzťahu k tomu, kedy a voči komu sa strana vymedzuje. Čo sa bude diať po voľbách, ale môže byť o niečom inom. Pri formovaní koalície si strany a ich lídri nájdu iný dôvod, prečo do nej idú,“ vysvetľuje Malová.

Ako príklad uvádza aj SNS, ktorá sa v posledným mesiacoch čoraz viac dištancuje najmä od ĽS NS, naopak, zanechala svoju typickú maďarskú kartu. „SNS ospravedlňovala vládu s Maďarmi práve vytvorením hrádze proti fašizmu a extrémizmu. Nezabránila ich nárastu a práve naopak, jej vlastní voliči poutekali k Marianovi Kotlebovi. SNS sa ich snaží oslovovať zdôrazňovaním protifašistického postoja, ale je vidieť, že stráca dych,“ zhodnotila Malová.

Dve maďarské strany Most-Híd a skrytá trojkoalícia MKS sú v špecifickej situácii, a to sa odráža aj v ich vzájomnom konkurenčnom boji. „Most-Híd vo vzťahu k maďarskej koalícii zdôrazňuje jej blízkosť k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a môže eventuálne priniesť aj hodnoty, ktoré Orbán reprezentuje. Prípadne tiež možné zasahovanie Orbána do záležitostí Slovenska. Naopak, MKS zas vznikla s motívom vymedziť sa voči Mostu ako zdiskreditovanej strane, ktoré kolaborovala so Smerom a SNS,“ porovnala Malová.

V tomto ohľade má podľa politologičky ťažkú pozíciu Tomáš Drucker so stranou Dobrá voľba. „Drucker je v tejto kampani veľmi nečitateľný. Kritizuje aktuálnu vládu a Smer, ale tá kritika je bezzubá. Zdôrazňuje, čo dokázal, keď bol ministrom, ale vieme, že bol práve nominantom Smeru. Táto nečitateľnosť môže vyplývať aj z toho, že sa snaží prebrať voličov Smeru a nechce ich pritom uraziť. Preto je v kritike programu strany dosť mierny a zdôrazňuje skôr zlyhania predstaviteľov Smeru,“ uzatvára Malová.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby 2020