Exprezident Kiska je aktuálne stíhaný za daňovú kauzu. Jeho právny zástupca Daniel Lipšic podal začiatkom januára sťažnosť na prokuratúru vo veci obvinenia v kauze Kiskovej firmy KTAG. Podľa daňového úradu spoločnosť požiadala štát o neoprávnené vratky DPH. Tým mal politik spôsobiť štátu a daňovým poplatníkom škodu státisíce eur. Vymenovanie Kisku za predsedu vlády je preto otázne.
Moment kauzy bude rozhodujúci
„Veľmi to závisí od konkrétneho momentu, kde to stíhanie v tom čase bude. Je podaná sťažnosť, to znamená, že stíhanie v čase zostavovania vlády, prípadne poverovania premiéra už nemusí existovať, môže byť právne odložené alebo, naopak, môže postúpiť do ďalšieho procesného štádia. V tom prípade by som však nepovažovala za vhodné, aby sa stal premiérom,“ uviedla Čaputová v diskusnej relácii televízie Markíza.
Dôvodom je budovanie dôvery verejnosti vo vládu a vo všetky inštitúcie štátu. „Žijeme v kríze dôvery, a nemyslím si, že v prípade, ak by to postúpilo do ďalšieho štádia, napríklad do štádia obžaloby, by bolo vhodné, aby som menovala akúkoľvek osobu do pozície premiéra,“ vysvetlila Čaputová. Zopakovala však, že rozhodovať sa bude v konkrétnom čase a za aktuálnych podmienok. „Keď sa budem rozhodovať v danom čase, a budem čeliť faktu, že bola podaná obžaloba, to bude jednoznačne pre mňa dôležitá informácia,“ dodala prezidentka.
V prípade obžaloby zostane mimo dosahu strany Za ľudí aj ministerstvo vnútra. O to sa v súčasnosti v radoch opozičných strán zvádza najtuhší boj. Záujem o ministerstvo prejavili matovičovci aj kresťanskí demokrati. Kiskova strana plánuje na tento post určiť podpredsedníčku strany Veroniku Remišovú. „Keby bol Kiska stíhaný, bola by podaná obžaloba, nepovažovala by som za šťastné, aby táto strana mala ministerstvo vnútra,“ reagovala Čaputová.
Neprejde ani ministerstvo vnútra
Zdôraznila, že ministrom ktoréhokoľvek rezortu musí byť osoba, ktorá nemá spornú minulosť a je schopná posilniť daný rezort z hľadiska dôveryhodnosti. „Súvisí to s tým, aby mala mať odborné predpoklady a morálny kredit. Keby mala mať osoba obžalovaná takýto typ silového rezortu, to určite nie je dobrá kombinácia,“ skonštatovala prezidentka.
Záujmu strán o ministerstvo sa hlava štátu nečuduje. „V spoločnosti je živá kritika, že spoločensky závažné kauzy sa nevyšetrujú. To je v rukách polície pod dozorom prokuratúry. Je potrebné, aby sa kauzy prešetrovali. V tejto matematike je potom záujem jasný, lebo políciu má do veľkej miery v rukách minister vnútra, možno viac ako by bolo dobré,“ dodala Čaputová.
Líder strany na vyjadrenia prezidentky zatiaľ nereagoval. Pri podávaní sťažnosti vo veci obvinenia však vyhlásil, že v prípade jeho obvinenia ide o vykonštruovaný politický proces. "Podali sme sťažnosť na prokuratúru a očakávame jej vyjadrenie,“ povedal pred niekoľkými dňami Kiska.
Postoj prezidentky považuje politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáš Koziak za správny a korektný. „Mohli by totiž vznikať pochybnosti úplne od začiatku, prečo človek, ktorý je vyšetrovaný a obvinený z trestného činu, je premiérom, alebo prečo je na niektorom ministerstve člen jeho strany, najmä na poste ministra vnútra,“ zhodnotil.
Rovnaký postup by mal platiť pri akomkoľvek politikovi, ktorý by čelil rovnakej situácii. „Je to postoj v súlade s politickou kultúrou, to jednoznačne treba oceniť, malo by to byť štandardom, a je dobré, že to takto prezidentka povedala,“ dodal Koziak.
Otáznik nad extrémistami
Čaputová zároveň potvrdila, že ak ĽS NS vyhrá parlamentné voľby, vstúpi so stranou do rokovaní. Považuje to za rešpektovanie vôle ľudí. „To však automaticky neznamená, že bude poverená zostavením vlády,“ pripomenula hlava štátu. Koaličný potenciál tejto strany sa zatiaľ podľa prezidentky javí ako nulový.
Ak by však niekto chcel vytvoriť vládu s podporou Kotlebovcov, tak Čaputová vládu vymenuje. „Ak mám dôverovať vyjadreniam lídrov politických strán, je nepravdepodobné, že by ĽS NS mohla zostavovať vládu. Ak si voliči zvolia strany, ktoré sú s ĽS NS ochotné a schopné vládu vytvoriť, musela by ju vymenovať. Nemala by som inú možnosť, ako rešpektovať voličov,“ doplnila prezidentka. Pripomenula však, že nie vždy zostavoval vládu víťaz volieb. Robil to ten, kto mal potenciál zostaviť vládu s oporou v parlamente.
Plány opozičných strán dostať policajného prezidenta a jeho voľbu viac pod kontrolu ministra vnútra nepovažuje za rozumné. Opozičné strany chcú totiž opäť spolitizovať túto funkciu a presadiť, aby za policajného šéfa bol zodpovedný opäť minister vnútra.
„Bola by som opatrná v tom, ako sa bude hýbať so stoličkou policajného prezidenta. Zmeny, ktoré sa udiali v poslednom období, by mali byť ešte dôslednejšie, čo sa týka polície,“ tvrdí. Čaputová vyhlásila, že súčasný policajný prezident Milan Lučanský má jej dôveru.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.