Vládu nemusí skladať víťaz ani druhý v poradí

Dostane poverenie na zostavenie vlády líder strany, ktorá skončí vo voľbách až tretia v poradí? Aktuálne prieskumy verejnej mienky nevylučujú takúto možnosť.

28.01.2020 12:00
debata (143)

Prezidentka Zuzana Čaputová naznačila, že strana bez koaličného potenciálu poverenie na skladanie vlády nedostane. Mimo hry by tak mohli byť nielen druhá ĽS NS, ale aj Smer, ktorý v prieskumoch vedie. Väčšina strán totiž s touto dvojicou spoluprácu vylučuje. Ústavný právnik Eduard Bárány pripúšťa, že poverenie by mohol dostať až tretí v poradí. „Bolo by to prinajmenšom silne neobvyklé,“ mieni právnik.

Ak by sa voľby konali v januári, vyhral by Smer (18 percent). Na druhom mieste by skončila extrémistická ĽS NS (12,8 percent), tretie miesto by patrilo strane Za ľudí (10,8 percenta). Na päty by jej však šliapali aj koalícia PS/Spolu (9,8 percenta) a hnutie OĽaNO (9 percent). Do parlamentu by sa prebojovali aj Sme rodina (7,6 percenta), KDH (5,7 percenta), SaS (5,5 percenta) a SNS (5,2 percenta). Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Focus, ktoré v nedeľu zverejnila televízia Markíza. Výsledky bezprostredne komentovala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sedela v štúdiu. Nevylúčila, že ak by aj extrémisti Smer predbehli, poverenie na zostavenie vlády by nemali isté.

Rozhodne koaličný potenciál

„V prípade, ak to bude ĽS NS, vstúpim s ňou do rokovania, pretože to považujem za prejav rešpektu k vôli ľudí,“ podotkla prezidentka, no dodala, že to neznamená aj poverenie na zostavenie vlády pre Kotlebovcov. „Tam je ešte druhý kľúč, ktorý je veľmi dôležitý, a to je schopnosť tej-ktorej strany osloviť ďalšie politické strany a spolu vytvoriť koalíciu, ktorá bude mať dostatočnú podporu v parlamente,“ podčiarkla hlava štátu.

Doplnila, že podľa aktuálnych prieskumov a tiež na základe toho, že ostatné strany odmietajú spoluprácu s Kotlebovcami, koaličný potenciál tejto strany sa javí ako nulový, je preto je nepravdepodobné, že by mohla zostaviť vládu. „Na to, aby mohla fungovať vláda, musí mať vyjadrenú dôveru v parlamente a musí mať nadpolovičnú väčšinu, oporu v parlamente. To je veľmi dôležité. Ak príde politická strana, ktorá je osamotená a takúto väčšinu v parlamente nemá, tak tá vláda ani neprejde, nebude vyjadrená dôvera, takže nie je dôvod ju zostavovať,“ povedala hlava štátu a pripomenula, že už aj v minulosti boli situácie, keď vládu nezostavoval víťaz volieb.

Nebolo by to po prvý raz

Stalo sa tak napríklad v roku 2010, keď voľby vyhral Smer, no vládu zostavovala SDKÚ a premiérkou sa stala Iveta Radičová. Aj Mikuláš Dzurinda bol premiérom hneď dvakrát, v rokoch 1998 a 2002, a to aj napriek tomu, že SDKÚ nikdy voľby nevyhrala. V oboch prípadoch nebol schopný vládu zostaviť Vladimír Mečiar a jeho HZDS.

Ak by prezidentka skutočne odovzdala poverenie na zostavenie vlády len strane s koaličným potenciálom, naprázdno by mohol obísť aj Smer. Hoci táto strana zaznamenala od posledných volieb značný prepad preferencií, stále je najsilnejším politickým subjektom. Väčšina strán s reálnou šancou na vstup do parlamentu však so Smerom, podobne ako s extrémistami, spoluprácu odmieta. Prieskumy tak zatiaľ dávajú najväčšiu šancu širokej opozičnej koalícii strán Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, Sme rodina, KDH, SaS. Podľa Focusu by mali v parlamente 86 kresiel.

Vládnuť môže aj tretí v poradí

Umožňuje ústava prezidentke „preskočiť“ prvé dve strany a poveriť rovno lídra strany, ktorá skončila až tretia? „Bolo by to prinajmenšom silne neobvyklé, ale ide o konkrétnu situáciu. Ak sa budú brať vážne predvolebné výroky… Ale tých sa možno budú predstavitelia všetkých strán pridržiavať, možno nie. Toto by mi veľmi nestačilo,“ nazdáva sa ústavný právnik Eduard Bárány. Doplnil, že takéto predvolebné výroky by nebral úplne vážne a bol by pri nich zdržanlivý.

„Ak by vznikla situácia, že niektorá strana má povedzme štyridsať mandátov, ale hlava štátu dostane podpisy osemdesiatich poslancov iných strán, že budú podporovať inú vládu, tak nevidím dôvod, prečo by mal poverenie dostať predstaviteľ tej strany, ktorá má síce najväčší počet, ale je zjavné, že nemá väčšinu v parlamente,“ myslí si Bárány.

Ako ďalej vysvetlil, hlava štátu nie je podľa textu ústavy zdanlivo viazaná, koho má poveriť zostavením vlády. „Je tam však ustanovenie, že svojím rozhodovaním má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. V parlamentnej demokracii to znamená, že sa má svojím rozhodovaním v danej otázke snažiť o vládu, ktorá sa opiera o podporu parlamentnej väčšiny,“ prízvukuje právnik.

„Na druhej strane, ak by sa v prvom kole pridržiavala doterajšej obvyklej praxe, teda poverenie by dostal ten, kto získal najväčší počet hlasov a po nejakých desiatich dňoch by sa ukázalo, že nezostaví vládu, tak nevidím nejaký zvláštny problém v tom, že by v ďalšom kole dostal poverenie niekto iný. To je už na zvážení konkrétnej situácie. V žiadnom prípade tu však nejde o hľadanie predsedu vlády vyhovujúceho osobným politickým preferenciám a názorom hlavy štátu. Ale o hľadanie predsedu vlády, ktorý dokáže zostaviť vládu, ktorá sa bude tešiť podpore parlamentnej väčšiny,“ upozornil Bárány.

Čaputová tiež pripustila, že ak by niektorá zo strán otočila, vstúpila do koalície s extrémistami a takéto zoskupenie by získalo väčšinu, túto vládu by vymenovať musela. „Znamená to, že ak by niekto prišiel s takouto formáciu, ktorej súčasťou by bola ĽS NS, z toho vyplýva, že iná formácia vládu nie je schopná zostaviť. V prípade, ak by mali nadpolovičnú väčšinu v parlamente, nemala by som podľa môjho názoru inú možnosť, ako rešpektovať to, že voliči si vybrali a zvolili politické strany, ktoré spolu s ĽS NS sú ochotné a schopné vládu vytvoriť,“ pripustila prezidentka.

Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára.

143 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #parlament #parlamentné voľby 2020