Slosiarik: Kto bude vládnuť? Možnosti sú veľmi otvorené

, 29.01.2020 14:00

Otázka, kto na Slovensku bude po voľbách vládnuť, nie je jednoduchá. Príliš veľa strán sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti a stále nie je zrejmé, aké bude povolebné prerozdelenie síl.

Martin Slosiarik
Martin Slosiarik Autor: Printscreen: TV Pravda

A hoci už dnes strany deklarujú, s kým by do koalície išli a s kým nie, reálne rozhovory na túto tému začnú prebiehať až deň po voľbách, upozornil sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Do volieb zostáva posledný mesiac. Dá sa na základe aktuálnych prieskumov predpovedať aspoň približný výsledok?

Ťažko predpovedať výsledok. V pásme štyroch až šiestich percent sa dnes pohybuje až šesť strán. Posuny tam môžu byť a predpokladám, že budú, najmä ak v našom poslednom prieskume 30 percent ľudí deklarovalo, že sa definitívne pre stranu, ktorú budú voliť, rozhodujú až v poslednom týždni, dokonca v posledný deň volieb. Čo sa dá povedať, že o čosi vyššia pevnosť volebného rozhodnutia je v prípade strán, ako je Smer. Ale to automaticky neznamená, že získajú 18 percent. Naopak, v prípade opozičných demokratických strán je to nižšie. Vidno to aj na „druhých hlasoch“ – časť voličov, a nie malá, PS/Spolu uvažuje o alternatíve Za ľudí, a platí to aj naopak. Alebo pri OĽaNO, SaS. Svedkami takýchto posunov sme boli aj v roku 2016. Posledný prieskum sme publikovali zhruba mesiac pred voľbami a bolo zrejmé, že došlo k posunom vo vtedajšom opozičnom tábore. V prieskume bola vysoko Sieť, napokon prepadla. Súčet pre strany ako OĽaNO, SaS, Sieť či Most bol približne rovnaký ako v prieskume, ale rozloženie vnútri tohto bloku bolo iné.

Čo bude dôležité pri tvorbe vládnej koalície?

Napríklad aké percento hlasov prepadne, či sa to bude blížiť povedzme k 20 percentám, čo by bol zásadný prepad a ovplyvnil by aj rozdeľovanie mandátov. Alebo bude prepad nižší, do Národnej rady sa dostane niektorá z maďarských strán, dostane sa do nej SaS, Dobrá voľba, KDH, ostane SNS v parlamente… Naozaj, toto sú otázky, ktoré to budú výrazne ovplyvňovať. Dôležité je aj to, do akej miery bude hrať úlohu taktizovanie. To znamená, nebudem voliť stranu, ktorú mám na prvom mieste, ale budem voliť stranu zo zóny ohrozenia, aby jej hlasy neprepadli. Môže sa to týkať SaS, KDH. SaS s tým má skúsenosť z roku 2016. Rovnako SNS je v zóne ohrozenia, je otázne, či časť voličov Smeru bude taktizovať, aby umožnila vytvorenie vládnej koalície.

Takže špekulovať o budúcej koalícii zrejme nemá veľký zmysel, keďže príliš veľa strán sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.

Možnosti sú veľmi otvorené. Je jasné, že dnes sa strany akoby vyhraňujú – s tým áno, s tým nie. Do istej miery to treba brať, nechcem to degradovať úplne na politický marketing, ale sme v predvolebnej kampani. Tam sa sledujú aj očakávania voličov, aj to, aby vyhlásenie, ktoré nie je v zhode s presvedčením elektorátu, neovplyvnilo rozhodnutie ľudí. Čiže reálne rozhovory o koalícii začnú naozaj prebiehať až deň po voľbách, nie deň pred voľbami.

O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo viac ako 55-tisíc voličov. Môžu oni nejako výrazne ovplyvniť volebný výsledok?

Ak máme zhruba 4,4 milióna oprávnených voličov a účasť by bola tých 60 percent, tak 55-tisíc ľudí sú cez dve percentá. A tie sa nejako môžu rozdeliť. Z tohto hľadiska to nie je zaujímavé. Okrem tejto voľby poštou však poznáme ešte jednu vec, a tou sú prihraničné oblasti. Tam môžu prísť ľudia, ktorí žijú či študujú v zahraničí, ale majú možnosť sem prísť a nepožiadali o voľbu poštou. To môžu byť spolu dve až tri percentá hlasov, ktoré pribudnú. My nevieme, aké sú preferencie týchto ľudí, ale môže to byť dôležité pre strany, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Alebo to môže pomôcť niektorej strane, ak budú rozstupy tesné, ak by boli do percenta, tak určite takáto masa – už nehovoríme o desatinách ako v minulosti, ale o dvoch až troch percentách – už môže byť celkom zaujímavé číslo, ktoré môže mať vplyv na volebný výsledok.

#parlamentné voľby 2020 #Martin Slosiarik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku