Tým sa zvyšuje jej neprehľadnosť a špekulácie o tom, ako bude vyzerať budúca vláda a parlament. K odklonu od vecných tém prispievajú aj obvinenia a obžaloby politikov z extrémizmu či zverejňovanie telefonátov medzi predsedom parlamentu Andrejom Dankom a obvinenou Alenou Zsuzsovou. O týchto, ale aj iných témach prináša denník Pravda rozhovor s profesorkou politológie Darinou Malovou.
Ako vnímate zverejnenie nahrávok telefonátov medzi Dankom a Zsuzsovou? Možno ich zverejnenie považovať za legitímne a vo verejnom záujme?
Z hľadiska verejného záujmu je pre mňa jednoznačné, že verejnosť má byť informovaná, preto ich zverejnenie pokladám za legitímne. Už roky upozorňujem na to, že časť našich politikov si myslí, že majú nárok na väčšie súkromie, ako je to v prípade občanov. V skutočnosti je to naopak, práve politici musia byť aj oveľa transparentnejší, pokiaľ ide aj o ich súkromný život.
Aký to bude mať podľa vás dosah na preferencie SNS?
SNS má už aj v súčasnosti problémy s podporou, a tak predpokladám, že to povedie k ďalšej vlne odlivu voličov.
Vo štvrtok Národná kriminálna agentúra začala trestné stíhanie Ľuboša Blahu (Smer), kvôli zverejnenej fotke s kosákom a kladivom. Je to správny krok? Nezvýši mu to len publicitu a preferencie?
Toto trestné oznámenie má oporu v zákone, preto je oprávnené. V takom prípade sú všetky špekulácie druhoradé, v prvom rade si treba ctiť zákon, a to by mali robiť politici predovšetkým.
Pojednávanie Špecializovaného trestného súdu s Marianom Kotlebom v kauze šekov na 1 488 · bolo odročené na termín po voľbách. Zároveň sa mu môže sprísniť klasifikácia, pri ktorej by mohol dostať štyri až osem rokov. Ak by bol Kotleba právoplatne odsúdený, aký by to mohlo mať dosah na fungovanie strany? Je to strana schopná „prežiť“ svojho lídra?
Myslím, že áno, táto strana dokáže fungovať aj bez lídra. Aj keď má strana v mene stále odkaz na svojho predsedu, tak ĽS NS napĺňa aktuálne potreby časti voličov. Saturuje hnev, síce skratkou, ale jasne pomenúva príčiny, nepriateľov a ponúka rýchle a jednoduché riešenia. Tento spôsob komunikácie si už osvojili viacerí predstavitelia strany, takže nepredpokladám, že by sa stiahli.
Do akej miery je možný scenár, že by ĽS NS dokázala zostaviť vládu, ak by vyhrala voľby?
Ak beriem do úvahy všetky oficiálne vyjadrenia predstaviteľov politických strán, ktorí majú šancu dostať sa do parlamentu, tak tento scenár je minimálny. Realisticky to však nemôžem vylúčiť, lebo sme si už zvykli, že mnohí politici veľmi rýchlo zmenia svoje predvolebné vyhlásenia, keď sa im črtá účasť vo vláde.
Ako hodnotíte súčasnú predvolebnú kampaň oproti tým predošlým? V čom sa najviac odlišuje a v čom je podobná?
Domnievam sa, že táto kampaň je naozaj výnimočná. Takú sme tu ešte nemali, a to ani pred voľbami v roku 1998. Je vysoko polarizovaná, postoje politických strán a ich voličov sú veľmi nezlučiteľné. Polarizácia sa v kampani prejavuje najmä ako odklon od racionálnej argumentácie k vyvolávaniu negatívnych emócií a vzájomnému obviňovaniu naprieč celým politickým spektrom. S tým súvisia aj špekulácie o zostavovaní budúcej koalície a ich neprehľadnosť. Svedčí to o rozpade systému straníckej súťaže, ktorú sme tu v minulosti mali, keď tábor opozície a koalície boli oveľa ľahšie identifikovateľné. Zároveň je to kampaň, ktorá je veľmi fragmentovaná, pokiaľ ide o hlavné volebné témy. Každá politická strana prichádza s vlastným zoznamom, pritom dominantné témy udávajú nielen politici, ale čoraz viac aj témy, ktoré súvisia s odhaleniami polície a vyšetrovateľov v sledovaných kauzách. Štýl kampane sa až tak veľmi neodlišuje, zdá sa, že politické strany – podobne ako v minulosti – stavili na viacero osvedčených komunikačných prostriedkov. Každá strana si vybrala vlastný mix, ktorý zahŕňa bilbordy, videá na sociálnych sieťach aj osobné predvolebné stretnutia. Ich použitie zrejme zodpovedá ich volebným stratégiám, so zreteľom na charakteristiku stúpencov a potenciálnych voličov strany.
Podľa aktuálnych preferencií a vyjadrení politikov to vyzerá, že skladanie vlády bude náročné. Myslíte si, že s čoraz väčšou pravdepodobnosťou smerujeme k predčasným voľbám?
V tomto som rigorózna. Teraz nevieme povedať, či sa podarí vládu zostaviť, alebo nie. Treba však uvažovať o tom, že úradnícka vláda alebo predčasné voľby, alebo aj aj je možným výsledkom. Myslím si však, že nie je. Viac nie ako áno. Vychádzam z toho, že je to relatívne málo pravdepodobné, lebo u nás politici chcú vládnuť. Keby stranám ako napríklad Sieť alebo Most-Híd záležalo viac na princípoch, z ktorých ich voliči vychádzali, tak súčasná vláda by nikdy nebola takto vznikla. Čiže u nás politici idú do volieb predovšetkým kvôli tomu, aby vládli. Druhá vec, ktorá je z tohto pohľadu veľmi dôležitá, je charakter politických strán. Lebo keď sa pozrieme najmä na menšie strany, tak v nich je lojalita voči konkrétnej politickej strane alebo voči predsedovi strany oveľa menšia. Tým pádom prvé, k čomu môže po voľbách prísť, sú prestupy, odchody novozvolených poslancov z ich poslaneckých klubov. A to je ten druhý dôvod, prečo si myslím, že predčasné voľby sú pre slovenských politikov úplne tá najhoršia alternatíva. Práve preto, lebo väčšina najmä súčasných koaličných strán chce stále veľmi vládnuť. Sú však aj také politické strany a politici, ktorí sa poučili práve z toho, čo urobil líder Siete Rado Procházka. Preto si myslím, že už budú veľmi opatrní a nešli by do vlády za každú cenu. Lebo je to práve časť politikov zo Spolu, ktorí sa nechceli podieľať na vládnutí, ktoré bolo za hranicou ich noriem politiky, ale toto by som asi už veľmi chválila PS/Spolu.
Mali by sme teda brať s rezervou predvolebné vyhlásenia politikov o tom, s kým pôjdu alebo nepôjdu do vlády?
Pri politických stranách áno, lebo už s niektorými máme také skúsenosti, napríklad s Procházkom či Bélom Bugárom. Myslím si, že je časť politických strán ako SNS, Most-Híd, Smer, ktorým naozaj ide o vládnutie. To sú tie typy takých strán.
Čiže si myslíte, že Smer by aj napriek predvolebným sľubom mohol s priamou alebo tichou podporou vládnuť s Kotlebovcami?
Nemôžem to vylúčiť. Tieto voľby sú z pohľadu, či tu bude Smer pôsobiť aj naďalej, naozaj kľúčové. Český premiér Andrej Babiš sa tiež všelijako vymedzoval voči komunistickej strane, a nakoniec vládne s jej podporou. Neviem to vylúčiť. V súčasnom stave sa Smer uchytil vo všetkých štátnych inštitúciách a administratíve. Takže mnohí jeho členovia a sympatizanti spájajú účasť Smeru vo vláde so svojou vlastnou budúcnosťou a existenciou. Práve títo ľudia budú tlačiť na Pellegriniho, ktorý opakovane hovorí Kotlebovcom nie. Výsledkom tohto tlaku môže byť aj rozštiepenie Smeru. Časť poslancov môže práve pri tejto otázke odísť zo Smeru.
Stávky sú teda pre Smer v týchto voľbách príliš vysoké na to, aby išiel do opozície?
V týchto voľbách si myslím, že pre Smer je to také až hamletovské: Ide im buď o bytie, alebo nebytie. Tak ako z hľadiska strany aj jej organizácie, ale aj pre jednotlivých členov sú to veľmi dôležité voľby.