Zhodujú sa na tom sociológ Pavel Haulík a politický analytik Ján Baránek. Podľa nich prvovoliči však nie sú jednoliatou skupinou a oslovujú ich aj iné politické subjekty.
„PS/Spolu a ĽSNS sú tí, ktorí prvovoličov získavajú najviac. Samozrejme, ich hlasy idú aj inde, ale menej,“ povedal agentúre SITA sociológ Haulík. Podľa neho túto skupinu voličov ovplyvňujú sociálne siete a s tým súvisiace priateľské skupiny. „Chýba im však politická skúsenosť, preto sú náchylnejší vyberať si strany, ktoré sú buď nové alebo ponúkajú antiestablišmentové a jednoduché riešenia,“ zhodnotil sociológ.
Politický analytik Baránek upozornil, že v minulosti ovplyvňovala mladých najmä rodina a dnes sú to internetové fóra a virtuálne okolie. „Dokonca dnes vplyv týchto nových prvkov v politických kampaniach je niekedy silnejší ako najbližšie rodinné okolie,“ povedal agentúra SITA analytik.
Podľa Haulíka je pre väčšinu prvovoličov politika „španielska dedina“. „Začínajú poznávať, ako sa politika tvorí a aké sú v nej pravidlá. Nemajú ju ešte zažitú. Proces jej osvojenia sa u nich deje cez sociálne siete a kamarátske skupiny,“ doplnil Haulík.
Ak sa mladí voliči o politiku zaujímajú, tak podľa Baránka do veľkej miery v podobe aktivizmu. „V komunikácii sa ťažko presviedčajú, majú jednoznačne vytvorený názor. Je to skôr aktivistické, teda zložito sa s nimi diskutuje, sú silno ovplyvnení svojim fyzickým alebo virtuálnym okolím. Niekedy až agresívne presadzujú svoje názory,“ povedal Baránek.
Na politické správanie sa mladých poukazuje štúdia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z roku 2017 pod názvom Mladí ľudia a riziká extrémizmu. Odvoláva sa na výsledky exit pollu agentúry Focus z parlamentných volieb 2016. Tieto výsledky naznačili, že mladá časť elektorátu inklinuje najmä k dvom politickým táborom – k liberálnym demokratom a radikálom. „Frustrácia z neschopnosti ,štandardnej' časti politického spektra riešiť kľúčové spoločenské problémy logicky vedie k dvom typom správania – k občianskej apatii alebo k príklonu k politickému radikalizmu a extrémizmu,“ píše sa v štúdii IVO. Ako príklad uvádza elektorát ĽSNS, ktorá v roku 2016 prešla bránami parlamentu. „Tvoria ju zo 70 percent najmä mladí ľudia vo veku 18 do 39 rokov. Výsledky exit-pollu agentúry Focus ukázali, že medzi prvovoličmi sa ĽSNS stala dokonca najpreferovanejšou politickou stranou,“ hovorí štúdia IVO.
Faktom je, že pre mladých voličov sú príťažlivé nové strany ako aj strany protestu. Tak tomu bolo napríklad v parlamentných voľbách v roku 2002, kedy bodovali medzi prvovoličmi strany Smer-sociálna demokracia a ANO. V roku 2006 boli populárnymi Slovenská demokratická a kresťanská únia i Smer. Vo voľbách v roku 2010 mladých oslovovala Sloboda a Solidarita.
Teraz sa môže prvýkrát zúčastniť parlamentných volieb spomínaných 213 000 prvovoličov. To znamená, že ide o mladých ľudí, ktorí dosiahli vek 18 rokov až po termíne posledných parlamentných volieb, ktoré boli 5. marca 2016. Pre porovnanie prvovoličov, ktorí prvý raz volili poslancov v roku 2016, bolo 196 000.
Počet všetkých oprávnených voličov je podľa Štatistického úradu SR 4,445 milióna.