Tretina ľudí čaká predčasné voľby

, 08.02.2020 12:30

Každý tretí volič predpokladá, že sa po parlamentných voľbách nepodarí zostaviť vládu a budú predčasné voľby. Ešte viac ľudí si myslí, že ak aj nejaká vláda vznikne, nebude stabilná. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry Polis Slovakia pre denník Pravda.

VIDEO: Ako sa politické strany podpísali na výsledkoch prieskumu? Analytik Ján Baránek vysvetľuje, prečo sa témou tejto predvolebnej kampane stali práve predčasné voľby.

Očakávať predčasné voľby ešte pred samotnými voľbami je absurdné, hodnotí politický analytik Ján Baránek. Tvrdí, že táto doteraz nevídaná situácia je výsledkom nepodarenej predvolebnej diskusie, ktorá podľa neho stála na vynucovaní si sľubov a záväzkov, že s niektorými stranami sa spolupracovať nebude.

Očakávať predčasné voľby ešte pred samotnými voľbami je až absurdné, taká je však súčasná politická situácia.
Ján Baránek

Podľa prieskumu až 34,1 percenta opýtaných očakáva, že sa po februárových voľbách nepodarí zostaviť vládu a budú predčasné voľby. Iba 43,7 percenta respondentov takúto možnosť nepredpokladá a prikláňajú sa skôr k možnosti, že vládu sa zostaviť podarí. Vyjadriť sa k tejto otázke nevedelo 22,2 percenta ľudí.

„Očakávať predčasné voľby ešte pred samotnými voľbami je až absurdné, taká je však súčasná politická situácia. Aj z pohľadu našej tridsaťročnej histórie je to absolútne neštandardné a výnimočné. Takúto situáciu si nepamätám,“ zhodnotil výsledky prieskumu riaditeľ agentúry Polis Baránek.

Až 36,6 percenta opýtaných očakáva, že ak aj vláda vznikne, nebude stabilná. Vo funkčnú a pevnú vládu verí iba 43,3 percenta opýtaných a dokonca len necelých 11 percent ľudí je o zostavení stabilnej vlády rozhodne presvedčených. Ani k tejto možnosti sa nevedelo vyjadriť viac ako 20 percent opýtaných.

Aj keď tieto čísla ukazujú, že väčšina ľudí verí v stabilnú vládu, podľa Baránka je to málo. Dôležitých je viac ako 36 percent, ktorí si stabilitu budúceho vládneho zoskupenia nevedia predstaviť, pričom doterajšia skúsenosť voličov by mala hovoriť skôr v prospech normálneho štvorročného vládnutia.

Chybu vidí jednoznačne v predvolebnej diskusii, ktorá podľa neho z veľkej miery stála na vynucovaní si záväzkov o budúcej spolupráci a vylučovaní spolupráce s ďalšími stranami. „Kým súčasná koalícia by podľa dnešných preferencií vládu nezložila, pri opozícii vidíme len to, s kým ju zložiť odmietajú. Voliči sú z takýchto postojov čiastočne zmätení a sčasti si tiež nevedia predstaviť, že by nejaké budúce zoskupenie mohlo fungovať, preto si až tretina ľudí myslí, že sa nepodarí zložiť vládu a ak aj áno, veľmi nestabilnú,“ vysvetľuje.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Výsledok porovnáva s prieskumom, ktorý bol realizovaný niekoľko dní po posledných parlamentných voľbách v marci 2016. Už aj vtedy v predvolebnej kampani rezonovala potreba odmietania povolebnej spolupráce s niektorými stranami. „Vtedy bola situácia naozaj, ale naozaj iná. Už bol známy výsledok rozloženia parlamentných síl, z ktorého sa dalo predpokladať, že tie strany budú mať problém a asi sa nedohodnú,“ priblížil analytik.

Napriek tomu si vtedy len viac ako polovica voličov myslela, že sa nepodarí zostaviť žiadnu vládu a budú predčasné voľby. Nakoniec vznikla aj za účasti strany Sieť Radoslava Procházku, ktorý tiež v predvolebnej kampani dôrazne odmietal spoluprácu so Smerom.

„Predvolebné vymedzovanie sa a odmietanie spolupráce spôsobuje, že voliči počítajú a rozmýšľajú, s kým vlastne kto pôjde a koho majú voliť. Kým pri niektorých stranách volič prepočítava, aby jeho hlas neprepadol, musí navyše zvažovať, koho ním preferovaná strana odmieta a či vôbec bude mať šancu presadiť niečo zo svojho programu. Hlavným faktorom, ktorý tento výsledok spôsobil, je vytyčovanie hraníc dobra a zla, spolupráce a nespolupráce. Takto by ale predvolebná politika fungovať nemala,“ zdôraznil Baránek.

Aj keď sú kategorické vyjadrenia politikov mediálne zaujímavé, v konečnom dôsledku to podľa analytika politickej situácii vôbec nepomáha, skôr naopak. „Určite nie je zlé pomenovať možných koaličných partnerov, hodnotovo príbuzné strany, ale normálna predvolebná kampaň by mala byť o hodnotách a programoch, nie o tom, kto s kým nepôjde. Politický súboj by mal prebiehať v rovine programových plánov. Ich prioritnosť nakoniec určia povolebné vyjednávania, každá strana môže svoje plány presadzovať len do výšky získaných percent vo voľbách,“ dodal analytik.

Na nedôveru v úspešné zloženie vlády a jej ďalšiu stabilitu môže mať vplyv aj veľké množstvo strán a nie úplne jasný líder opozície, akým chcel byť ešte v lete exprezident Andrej Kiska. „Keby bola v opozícii výrazná osobnosť, ako bol kedysi Dzurinda, bolo by to pre ľudí prehľadnejšie. Aj keď bola v roku 1998 vtedajšia SDKÚ zložená z viacerých strán, bojovalo sa len o to, aby sa SDĽ ako menšia strana pridala na ich stranu. S väčším počtom vzájomne povymedzovaných strán sa len posilňuje neistota voliča v možnosť zloženia nejakej vlády,“ dodáva Baránek. Situácii neprospieva ani fakt, že ohrozený či neistý vstup do parlamentu má až šesť strán.

Exkluzívny prieskum Polisu

Telefonický prieskum na vzorke 1 109 respondentov realizovala agentúra Polis Slovakia pre denník Pravda v dňoch 23. až 30. januára 2020. Respondenti starší ako 18 rokov z celého územia Slovenska odpovedali na otázku: Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu by ste volili? Preferencie sú vyrátané zo 60-percentnej účasti, 27 percent respondentov bolo nerozhodnutých a 13 percent opýtaných by voliť určite nešlo.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
#predvolebný prieskum Pravdy #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku