V kampani ste zaujali predovšetkým svojím priezviskom. Voliči vás až tak nepoznajú, čo im môžete ponúknuť?
Jedným z mojich cieľov v mojej politickej kariére je vysvetľovať veľa z toho, čo sa z médií nedokážu dozvedieť, upozorňovať na zlyhania oponentov, ale aj vysvetľovať veľa káuz a veľa neprávd, ktoré v nich boli, a boj o zlepšenie značky. Takisto chcem byť súčasťou zodpovednej zmeny, ktorú sa snažíme ako strana priniesť.
Pomáha vám Robert Kaliňák v kampani? Jeho stránku na sociálnej sieti používate na komunikáciu so svojimi voličmi.
Áno, jeho stránku spravujem od jej vzniku. Strýko mi ponúkol, aby som využíval túto fanpage (stránku pre fanúšikov, pozn. red.). Keď ma na nej predstavil, niektorí ľudia ma na nej privítali doslova ako doma, niektorí by chceli, aby som si vytvoril vlastnú fanpage. Obidva tábory viac-menej rešpektujem, ale vzhľadom na to, že som súčasťou centrálneho volebného tímu, musia mi byť potreby a prosby 149 kandidátov predo mnou nadradené nad mojimi vlastnými. To znamená, rozhodol som sa aspoň dočasne využiť tento priestor na to minimum kampane, ku ktorej sa stíham ja osobne dostať.
Strýko bol najdlhšie pôsobiaci minister vnútra na Slovensku. Ako hodnotíte jeho pôsobenie?
Myslím si, že jeho pôsobenie sa dá vnímať cez dva obrazy. Cez to, čo sa o ňom hovorilo v médiách, čo som si s ním častokrát aj vydiskutoval. Jasne mi vysvetlil, ako je to s niektorými vecami, kde médiá dajme tomu zavádzajú. Nehovorím, že úmyselne, ale často uvádzajú nedomyslené tvrdenia, ktoré sú ľahko vyvrátiteľné. S druhým obrazom mám osobnú skúsenosť. Sú to názory jeho zamestnancov, ľudí, čo pracovali pre ministerstvo vnútra alebo pôsobili v silových zložkách ako policajti alebo hasiči, ktorí si ho nevedeli vynachváliť.
S jeho pôsobením sa spájajú aj rôzne kauzy. Daňový podvodník Bašternák, únos vietnamského občana, nevydarené cvičenie na popradskom letisku, spájaný bol s Jánom Počiatkom, ku ktorému sa dnes už ani Smer nehlási. Z vášho pohľadu – dopustil sa ako minister prešľapov?
Myslím si, že prešľapov nie. Veľa z káuz a veľa z tvrdení, ktoré boli súčasťou tých káuz, sa mu podarilo úspešne vyvrátiť. Ako pri každom útoku aj jeho odozva, vysvetlenie má vždy menší dosah. Čiže určité percento ľudí sa oboznámilo, že je tu nejaký problém, ale menej ľudí si už našlo čas na jeho vysvetlenie. Tak vznikala nejaká skupina obyvateľstva, ktorá ho vnímala primárne cez kauzy, no nedostala sa k odpovediam, vysvetleniam, argumentom, prečo tie kauzy stoja na vode.
Ako ste vnímali jeho predčasný odchod z vlády? Opustil ju po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Bolo to jeho slobodné rozhodnutie, podľa mňa to nebol správny krok. Myslel si, že to vie prispieť aj k upevneniu vlády, aj k upokojeniu spoločenskej situácie. Videl som však, čo sa po tej tragickej udalosti odohralo na ministerstve, že fyzicky pracoval 92 hodín bez spánku, len aby zvolal na Slovensko všetky možné posily, všetkých expertov, spravil úplné maximum, aby vražda bola vyšetrená. Čo si myslím, že dnes môžeme vidieť, že sa mu to do určitej miery podarilo.
Po vražde došlo aj k výmene premiéra. Kto túto pozíciu zastával lepšie – Robert Fico alebo Peter Pellegrini?
Robert Fico bol trojnásobný premiér, pán Pellegrini je v tejto pozícii ešte iba dva roky, ale myslím si, že jednoznačne je schopným nasledovníkom a je tu možnosť, že za dajme tomu dvanásť rokov. Teraz je to predčasné hovoriť, kto je lepší, ale myslím si, že pán Pellegrini má jednoznačne potenciál byť minimálne takým dobrým, ak nie lepším premiérom ako Robert Fico.
Bol by dobrým nasledovníkom aj ako predseda strany Smer?
To je asi otázka naňho. Priznám sa, že ho nepoznám až tak detailne, jeho osobné názory a vôbec, či má o takúto pozíciu záujem, lebo pozícia predsedu strany a pozícia predsedu vlády sú dosť odlišné v náplni práce. Myslím si, že aj Slovensko je spokojné s tým, že je aktuálne predsedom vlády a odvádza veľmi dobrú robotu. Ukazuje sa to aj v prieskumoch – v našich interných, aj v tých, čo sú uverejnené, je to doslova pomaly jediná osoba, ktorú si ľudia vedia predstaviť na tejto pozícii. Na druhej strane sa stotožňujem s vyjadreniami Roberta Fica, že ak je to jedna osoba, ktorá zastáva obidve tieto pozície, tak je to vždy na úkor niečoho. Doteraz to bolo na úkor samotnej strany.
Podľa aktuálne známych prieskumov verejnej mienky strana Smer nezažíva svoje najlepšie obdobie. Preferencie klesajú, takmer všetky politické strany vylučujú povolebnú spoluprácu so Smerom. Môže strana ešte získať svoju starú silu alebo speje k zániku?
Strana Smer ide vyhrať svoje piate voľby v poradí, čo je fenomén, ktorý na slovenskej politickej scéne nemá obdobu a dovolím si povedať, že ani mať nebude. Tieto piate voľby ide vyhrať s tým, že atakuje métu 20 percent, čo sa v tomto miléniu žiadnej inej politickej strane nepodarilo. Ide ju dosiahnuť po 12 rokoch takmer nepretržitého vládnutia. Takisto je tu 12 rokov kriku opozície, ktorá nás na dennodennej báze osočuje. A výsledok? Peter Pellegrini je jediným rešpektovaným kandidátom na post premiéra, strana Smer atakuje podľa externých aj podľa interných prieskumov métu 20 percent a médiá majú podľa mňa najnižšiu dôveryhodnosť v histórii. Veľa ľudí začína preferovať alternatívne médiá, čo je aj pre spoločnosť nie dobrým ukazovateľom. A naša opozícia? Hovorí, že ide poraziť Smer a nedokáže poraziť ani Kotlebovu ĽS NS.
Figurujete na poslednom, 150. mieste. Je to náhoda alebo stratégia?
Bola to moja prosba. Nie je to stratégia, čo sa v rôznych diskusiách, ktoré som absolvoval, snažia tvrdiť. Neuvedomoval som si v tom momente, že toto miesto má nejakú svoju históriu a objavia sa tam aj také silné mená ako Igor Matovič, Ján Benčík za Za ľudí alebo pán Mazurek. Chcel som byť na poslednom mieste, pretože si myslím, že vzhľadom na to, že ide o začiatok môjho pôsobenia v politike, tak mi prináleží posledné miesto a mal by som odtiaľ štartovať.