Virtuálne voľby Pravdy ovládli ženy a nové strany

, 13.02.2020 18:41

Vo virtuálnych voľbách Pravdy hlasovali ženy trikrát viac ako muži, Kotleba najslabší v Banskobystrickom kraji, najsilnejší v Bratislavskom.

Virtuálne parlamentné voľby Pravdy, ktoré sa uskutočnili v stredu, priniesli z demografického i sociologického hľadiska viacero zaujímavých čísel. Analýza volebných preferencií sa zamerala na strany, ktoré prekročili prah voliteľnosti do parlamentu. Hlasovalo vyše 25-tisíc čitateľov Pravdy, išlo však len o anketu, ktorú nemožno porovnávať s reprezentatívnymi prieskumami verejnej mienky.

Prvým zaujímavým údajom je pomer žien a mužov, ktorí sa do virtuálnych volieb zapojili. Z údajov vyplýva, že ženy odovzdali takmer trikrát viac hlasov (18 975), ako muži (6 602). Najviac hlasov odovzdali príslušníčky ženského pohlavia hnutiu OľaNO (2 850), muži volili najčastejšie stranu Smer (1081). Najaktívnejší boli voliči vo vekovej skupine 40–49 rokov, ktorí dovedna odovzdali 6 001 hlasov. Výsledky naopak ukázali najväčší nezáujem u prvovoličov (1 133).

Pri pohľade na regióny volilo najviac žien v Bratislavskom kraji (4 185), najmenej naopak v kraji trnavskom (1 755). Mužskí voliči boli podobne ako ženy najaktívnejší v bratislavskom kraji (1 607), naopak najmenej hlasov odovzdali v nitrianskom kraji (632).

Smeru dali hlasy starší, SaS ľudia v strednom veku

Strane Smer, ktorá sa umiestnila vo virtuálnych voľbách na prvom mieste, odovzdali najviac hlasov voliči v bratislavskom kraji (15,59%), najviac strana prepadla v Trnavskom kraji (11,9%) a u prvovoličov: získala len 92 hlasov (8,12%). Voľby naopak ukázali, že z hľadiska veku, sa cieľovou skupinou pre stranu stali voliči nad 62 rokov (29,9%).

Strana ĽSNS zaznamenala oproti relevantným prieskumom verejnej mienky rázny pokles volebných preferencií. Podarilo sa jej osloviť necelých 8 percent voličov a umiestnila sa za stranou SaS a koalíciou PS/Spolu. Zaujímavým údajom pri strane ĽSNS je jej podpora v regiónoch. V banskobystrickom kraji ĽSNS zaznamenala najnižšiu podporu, paradoxne najvyššiu v bratislavskom kraji. Najviac voličov oslovila strana Mariana Kotlebu vo vekovej skupine 30–39 rokov (8,71%).

Po matovičovcoch sa druhou najsilnejšou opozičnou stranou stala strana SaS, ktorá získala podporu takmer 9 percent voličov. Najviac hlasov liberáli získali u voličov medzi 30 – 50 rokov, z toho najviac za SaS hlasovali ľudia v Bratislavskom a Žilinskom kraji.

Koalícia PS/Spolu sa umiestnila tesne nad hranicou zvoliteľnosti (pri koalícii je na vstup do parlamentu potrebný zisk nad 7 %) so ziskom 7,76 percenta. Koalícia PS/Spolu mala výraznú podporu hlavne v bratislavskom kraji, najviac oslovila ľudí vo vekovej skupine 30–39 rokov (10,28%).

Poslednou stranou, ktorá prekročila prah zvoliteľnosti bola mimoparlamentná strana Za ľudí. Tá okrem prvovoličov zaznamenala – čo do počtu odovzdaných hlasov – vo všetkých vekových kategóriách takmer zhodný počet odovzdaných hlasov.

Vysoká aktivita nových strán

Virtuálne voľby Pravdy poukázali v niektorých prípadoch i na značný nárast podpory u takých strán, ktoré sa v reprezentatívnych prieskumoch verejnej mienky umiestňujú konštantne pod zónou zvoliteľnosti. Ide o stranu Vlasť Štefana Harabina, ktorá obsadila vo voľbách celkové tretie miesto so ziskom 13,45 percenta hlasov a hnutie Socialisti.sk Eduarda Chmelára, ktorých volilo 7,37 % voličov. Výsledky oboch volebných táborov však možno pripísať ich vysokej aktivite, ktorú sme zaznamenali na sociálnej sieti.

Harabinovou cieľovou skupinou sa stali voliči starší ako 62 rokov (16,68%), resp. ľudia vo veku 50–61 rokov (16,9%). Hoci si strana viedla najhoršie u prvovoličov, percentuálne v tejto skupine dominovala práve Harabinova strana pred všetkými ostatnými stranami (druhá SaS, tretí Smer) Strana Socialisti.sk bola najúspešnejšia u voličov vo vekovej skupine 30–39 rokov, kde získala 10,49 percenta. Najmenej oslovuje Chmelárovo hnutie – podobne ako u Harabina – prvovoličov (7,41%).

Samozrejme, aj keď sú výsledky umiestnenia strán v mnohých prípadoch podobné prieskumom verejnej mienky a napríklad na vzostup OĽaNO ako prvý upozornil predvolebný prieskum denníka Pravda od agentúry Polis, išlo v prvom rade o čitateľskú hru. Preto výsledky virtuálnych volieb nemožno porovnávať s reprezentatívnymi prieskumami verejnej mienky.

#virtuálne voľby denníka Pravda #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku