Paška: Vojaci povedali, že potrebujeme vlastné lietadlá

Jaroslav Paška zo SNS je ďalším v sérii rozhovorov denníka Pravda.

Vysvetľuje, prečo národniari tak trvajú na tom, aby Slovenská republika neratifikovala Istanbulský dohovor. Hovorí, že kúpiť americké stíhačky bola vlastne nutnosť. Ako vníma komunikáciu lídra strany Andreja Danka s Alenou Zsuzsovou, ktorá je súdená za vraždu?

VIDEO: Podcast s Jaroslavom Paškom

Podľa posledného prieskumu by sa SNS nedostala do parlamentu. Kde sa stala chyba?

Nehovoril by som o chybách. Najnovší prieskum vnímam ako veľmi prekvapujúci a pozoruhodný, pretože doteraz sa SNS stabilne hýbala okolo 5 až 6 percent. Môže to byť štatistická chyba alebo možno iný úmysel, pretože v tomto poslednom období sa nedialo nič také, čo by mohlo spôsobiť pokles preferencií.

Po istom čase, čo ste boli vo vláde so Smerom, začala SNS riešiť sociálne veci. Chceli ste konkurovať najsilnejšej strane?

Nie, nechceli sme jej konkurovať. SNS má záujem vytvárať podmienky pre lepší život ľuďom na Slovensku. Uvedomili sme si, že Smer ako taký už začína byť vyprahnutý z hľadiska námetov tém a prínosov.

Bola to dobrá stratégia dať sa na sociálnu politiku?

Určite to bola povinnosť. Príjmy štátneho rozpočtu rástli solídne a cítili sme potrebu poskytnúť ľuďom lepšie životné podmienky a benefitovať zo situácie.

Prečo vláda až v týchto dňoch odmietla Istanbulský dohovor? Veď je na stole už deväť rokov.

Okolo Istanbulského dohovoru je veľa zvláštnych rozhodnutí vlády. Vláda sa v roku 2011 rozhodla nielen udeliť súhlas na podpis dokumentu. Navyše rozhodla, že sa bude realizovať na úrovni ministerstiev a až potom ho bude Slovenská republika ratifikovať. Najskôr teda bolo treba prijať zákony a normy, ktoré by mali pripraviť žiakov a študentov základných a stredných škôl na akceptovanie LGBTI politiky, dovoliť legalizáciu partnerstiev rovnakého pohlavia. A až keď by sa to všetko realizovalo, mal sa dokument ratifikovať.

Boli ste však štyri roky vo vláde, prečo ste nezakročili?

O tomto uznesení vlády sme netušili. Až po istom čase sme prišli na to, že pracovníci ministerstiev sa opierajú o uznesenie vlády z mája 2011, kde majú nariadené implementovať opatrenia, ktoré vplývajú z dohovoru, a potom ich vyhodnocovať a vláde posielať vyhodnotenie, v akom štádiu sú. V marci roku 2019 prišlo uznesenie parlamentu, že Istanbulský dohovor nebude ratifikovať. Čakali sme, že premiér Peter Pellegrini zvolá rokovanie vlády a zastaví proces implementácie. Neurobil to.

Prečo?

Nepýtali sme sa ho. Dostali sme sa do situácie, keď sa v októbri 2019 na Slovenskú republiku obrátila Európska únia. Pýtala sa, ako by naša krajina reagovala na prijatie dohovoru do európskej legislatívy. Vtedy sme v parlamente schválili druhé uznesenie, že Slovensko nebude pristupovať k tomuto dohovoru, a ministerstvu spravodlivosti sme dali pokyny, aké stanovisko má adresovať Súdnemu dvoru Európskej únie. V uznesení sme dali pokyn vláde ako má postupovať a odmietnuť Istanbulský dohovor. Nestalo sa tak, premiér Peter Pellegrini naopak, postúpil celý proces prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá v tom čase nemala v celej veci kompetencie.

Prečo to neurobil a posunul to prezidentke?

To je otázka pre premiéra.

Obchod s americkými stíhačkami F-16 za dve miliardy nevyšiel. Prečo chcel rezort obrany, ktorý patrí SNS, kúpiť práve tieto stíhačky?

Treba povedať, že o rozhodnutí kúpiť F-16 rozhodovala vláda na základe analýzy a návrhu Generálneho štábu. Ten usúdil, že je lepšie mať vlastných vyškolených pilotov, ktorí lietajú na lietadlách, ktoré nie sú cudzie a ktoré aj v prípade vojny budú chrániť náš vzdušný priestor. Vojaci povedali, že na to, aby mohla byť armádna obranyschopnosť zabezpečená, je potrebné vlastniť lietadlá.

Myslíte si, že bolo vhodné, keď predseda SNS Andrej Danko komunikoval s Alenou Zsuzsovou, tzv. volavkou kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera? Prečo o tom klamal?

Netuším, či to vedel, ale myslím si, že nevedel, že komunikuje s tzv. volavkou. Myslím si, že je dosť skúsený ako právnik a advokát. Ak k tomu došlo, verím, že to bola slečna, o ktorej pozadí ani nemohol tušiť.

V rámci reforiem chce SNS školskú samosprávu presunúť pod štátnu správu. Nie je to istá centralizácia, návrat do minulosti?

Práve v týchto oblastiach vidíme veľa problémov. Vidíme, že najmä školská samospráva nezvláda svoje financovanie. Bohatšie mestá či obce môžu školám pridať viac peňazí zo svojho rozpočtu. No ak je obec chudobná, darmo by chceli poslanci poskytnúť napríklad lepšie platy učiteľom, keď nemajú z čoho. Myslíme si, že keď bude školská samospráva patriť pod štát, môžeme dosiahnuť rovnakú úroveň kvality vzdelávania na základných školách, lepšiu distribúciu profesií na stredných školách.

Roky funguje osem územných celkov, SNS navrhuje len šesť. Prečo?

Keď samosprávny kraj klesne pod úroveň jedného milióna obyvateľov, spravidla nie je dostatočne spôsobilý zabezpečiť funkcie, ktoré má spĺňať podľa zákona. Najmä preto chceme znížiť počet samosprávnych krajov. Milión obyvateľov nemá Nitriansky a Trenčiansky samosprávny kraj.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#predvolebné podcasty #podcast #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku