V aktuálnej situácii však treba rátať aj s možným nerozhodným výsledkom, ktorý predĺži vládnutie terajšieho premiéra Petra Pellegriniho (Smer).
Na zisk parlamentnej väčšiny favorizujú posledné prieskumy volebných preferencií blok opozičných strán. Aktuálne pod vedením hnutia OĽaNO. Poverenie na zostavenie vlády si však s najväčšou pravdepodobnosťou preberie stále najsilnejšia strana Smer. Či dokáže niekoho presvedčiť na spoluprácu, alebo bude vládu zostavovať šéf obyčajných ľudí Igor Matovič, bude podľa politológov závisieť najmä od výsledku strán, ktoré sa pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti. Hľadať možné scenáre povolebného vývoja je podľa nich v tejto chvíli naozaj komplikované.
Napriek stále najsilnejšej pozícii si možnosť odchodu do opozície už začali pripúšťať aj v Smere, s ktorým odmietla povolebnú spoluprácu väčšina relevantných politických strán. „My sme pripravení na všetko. Buď bude Smer vo vláde, alebo bude silnou, atraktívnou, odbornou, profesionálnou a stabilnou opozíciou,“ pripustil v stredu predseda Smeru Robert Fico. „Po parlamentných voľbách hrozí veľký chaos,“ varoval voličov, ktorí by si želali alebo zvažujú výmenu doterajšej vlády.
Práve exkluzívny prieskum agentúry Polis pre denník Pravda minulý týždeň ako prvý ukázal, že v posledných týždňoch výrazne narástlo OĽaNO a prebralo vedenie širšieho opozičného bloku. Následne tieto výsledky potvrdili aj prieskumy agentúr AKO a Focus.
Šéf agentúry Polis Ján Baránek považuje šéfa obyčajných Igora Matoviča za sólohráča, ktorého si veľa ľudí nespája s postom premiéra, kde treba mať aj víziu a schopnosť spolupracovať. V tomto je Baránek zatiaľ skeptický. „Matovič je dosť nepredvídateľný politik a uvidíme, čo ešte vymyslí a aké na to budú reakcie. Vo všeobecnosti navyše platí, že čím viac koaličných partnerov vo vláde je, tým je väčší potenciál problémov až rozpadu,“ upozornil Baránek.
Politológ a riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích neočakáva, že by Smer prvú pozíciu vo voľbách neobhájil. Zostaviť vládu však bude mať problém, keďže okrem SNS, Dobrej voľby a strany Vlasť so Smerom nikto spolupracovať nechce. Navyše aj títo traja potenciálni partneri budú radi, ak sa vôbec dostanú do parlamentu.
„Treba porovnávať viaceré merania v rámci jednotlivých prieskumných agentúr. Najpresnejšie je porovnávanie trendov, nie prieskumov. Vyzerá to tak, že Smer by si mal prvú priečku obhájiť, pretože jeho pokles je veľmi pomalý a nezdá sa, že by mal ešte výraznejšie klesnúť. Masa voličov voliacich opozičnú alternatívu má v súčasnosti náskok a nepredpokladám výraznejšie presuny medzi opozičným a koaličným voličským táborom, teda že niekto z OĽaNO by prešiel k Smeru alebo naopak,“ zhodnotil Hřích.
Kľúčové preto budú predvolebné televízne debaty. „Najmä tie v posledných dňoch pred voľbami, pretože si ľudia zapamätajú ich efekt. Tie môžu ešte zmeniť distribúciu hlasov medzi opozičnými stranami. Zdá sa, že väčšine z nich zobralo OĽaNO a teraz sa ich budú snažiť získať späť. To vo veľkej miere rozhodne, ako to nakoniec celé dopadne,“ priblížil Hřích.
Eso má v rukách opozícia?
„Teraz to vyzerá, že opozícia by zložila vládu a nemusela by byť ani v maximálnej zostave. Najsilnejší z tohto tábora sa zatiaľ javí Matovič a zdá sa, že si túto pozíciu aj udrží. Stačí však, aby dve strany vypadli a už je to iné. Na druhej strane, ak sa dve iné pridajú, možných variácií bude zas oveľa viac,“ súhlasí Hřích.
Hovoriť o možných povolebných scenároch je práve preto podľa neho veľmi ťažké. „Sú veľká neznáma. Takéto niečo tu ešte nebolo. Problém týchto volieb je, že je tam naozaj veľa subjektov nad aj pod hranicou zvoliteľnosti a berúc do úvahy aj intervaly spoľahlivosti, v parlamente môže nakoniec byť šesť, ale aj jedenásť strán,“ vysvetlil politológ.
Ak sa spomedzi šestice strán do parlamentu napríklad dostane len KDH a SaS, ktoré Smer bezpodmienečne odmietajú, situácia bude zásadne iná, než keby sa, naopak, presadili strany SNS, Dobrá voľba a Vlasť. „Ak bude v Národnej rade menej strán, prerozdelia si podporu tých, ktorí ostali pred hranicou zvoliteľnosti. Ak, naopak, uspeje viac strán, všetci si rozdelia pomerom menej. Čím viac strán v parlamente bude, tým viac to oslabí najmä dominanciu najsilnejších strán. Keďže tam je asi šesť takýchto ohrozených strán, tých možností je veľa,“ vysvetlil Hřích.
Tesne nad prahom vstupu do parlamentu je podľa najnovšieho prieskumu Focusu KDH a SaS. Mimo parlamentu by zostali súčasné vládne subjekty SNS aj Most-Híd. Podľa Slosiarika práve prípadný prepad hlasov bude veľmi dôležitým faktorom pre zostavenie vlády. „Čím väčší prepad hlasov, tým pravdepodobne väčší zisk pre strany, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu. Potom rastie šanca, že by nebola potrebná koalícia piatich, ale štyroch, prípadne troch strán,“ priblížil šéf agentúry Focus pre agentúru SITA a dodal, že čím menej strán bude v novej koalícii, tým lepšie sa v nej môžu manažovať vzájomné vzťahy.
V prípade nízkeho počtu strán sa zvýši dôležitosť rozhodnutia strany Sme rodina, ktorá v otázke spolupráce so Smerom nie je úplne jasne vyhranená. Pri väčšom počte strán v parlamente budú všetky ostatné alternatívy závisieť od toho, ktoré strany sa dostanú cez 5-percentnú hranicu.
Matovič Smeru vyhovuje
Nezvyčajne veľkú nepredvídateľnosť výsledku volieb z rovnakého dôvodu vníma aj politologička Darina Malová. „Napríklad pri oboch maďarských stranách, SNS či Dobrej voľbe je možnosť, že nakoniec sa s piatimi percentami do parlamentu dostanú. Napríklad Dobrá voľba je sústavne pod prahom zvoliteľnosti, ale čím viac sa bude tá situácia medzi súčasnými koaličnými stranami, a najmä teda Smerom a SNS, polarizovať vo vzťahu k súčasnej opozícii, tým viac ľudí bude hľadať nejakú umiernenú alternatívu. Práve tam sa môžeme dočkať nejakých prekvapení. Ako napríklad pri tej Dobrej voľbe, čo môže byť napokon nejaká alternatíva pre zamestnancov vo verejnom sektore. Takže je to veľmi nepredvídateľné,“ zhodnotila politologička.
Už v povolebných vyjednávaniach bude navyše podľa Malovej testovaná aj súdržnosť jednotlivých politických subjektov. „Väčšina strán nie je stabilná, takže tie prekvapenia budú asi veľké. Jednotliví poslanci môžu opustiť strany, za ktoré kandidovali. Zoberme si takú Sieť po minulých parlamentných voľbách. Tá sa tiež rozpadla ani nie do týždňa od volieb. Pri strane Sme rodina tiež prišlo po voľbách k značnému odlevu poslancov,“ vysvetlila.
Zároveň dodáva, že z hľadiska možných predčasných volieb je Matovič ako líder pre Smer dobrou správou. „Predstaviteľom Smeru to môže nahrávať do ich kariet. Je zrejmé, že Smer aj SNS sa cítia veľmi neisto a v tom prípade sa dá predpokladať, že stratégovia z okolia Smeru budú uvažovať aj o tom, ako čo najskôr destabilizovať prípadnú novú vládu zloženú z opozičných strán,“ dodala politologička.
S Malovou sa zhoduje aj politológ Jozef Lenč. „V septembri 2019, keď Igor Matovič začal atakovať – podľa jeho slov pomáhať – KDH a následne celý pakt o neútočení medzi KDH, koalíciou PS/Spolu a stranou Za ľudí, o ňom napísal facebookový tribún Smeru Ľuboš Blaha, že „keby sme si platili Matoviča, nerobil by veci inak, ako ich robí". To by mohlo evokovať domnienku, že to, čo robí, robí v prospech Smeru,“ nazdáva sa Lenč. Zároveň dodáva, že „výsledkom jeho činnosti OĽaNO rastie, no ostatné opozičné strany klesajú. Teda okrem strany Sme rodina, ku ktorej je Matovič zhovievavý. Takže zatiaľ to vyzerá tak, že Matovič v pozícii lídra opozície je pre Smer-SD dobrou správou,“ vysvetlil politológ.
Na Smer sa ako druhé doťahuje OĽaNO. Slosiarik sa zhoduje s Lenčom, že Matovič zabodoval neustálou mediálnou pozornosťou. „Najpodstatnejšie pre Matoviča je, s čím asi aj taktizoval, že nepristúpil do opozičného paktu o neútočení. Umožnilo mu to prichádzať do konfliktných situácií, v ktorých sa mohol vyhraňovať aj voči potenciálnym partnerom. Tým pádom bol viditeľnejší, a pritom robil svoj štýl politiky,“ zhodnotil Slosiarik.
Pravdepodobným povolebným scenárom je aj možnosť povolebného patu. Táto situácia by podľa Lenča vyhovovala najmä Smeru, Kotlebovcom a mimoparlamentným stranám. „Z patu by získal Smer, mohol by poukazovať na neschopnosť opozície; Kotlebovci, ktorí by zas mali argumenty proti nefunkčnej demokracii, a strany, ktoré by sa ocitli mimo NR SR a mohli by dúfať, že sa do nej čoskoro vrátia,“ vysvetlil politológ Lenč.
V prípade neschopnosti opozície vytvoriť väčšinu, môže Smer vládnuť až do chvíle, kým prezidentka nevymenuje novú vládu. "Pred prezidentkou by stála dilema, akú vládu vymenovať, aby pred potenciálnymi ďalšími voľbami svojím rozhodnutím neoslabila dnešnú opozíciu, a či nechať vládu Petra Pellegriniho. Ak by po voľbách premiér ešte pred podaním demisie odvolal ministrov SNS a Mosta-Híd, mohol by vytvoriť jednofarebnú vládu Smeru, ale bez väčšiny v Národnej rade. Každý z variantov je pre prezidentku, ako aj pre dnešnú opozíciu mimoriadne nekomfortný,“ uviedol Lenč.