Podľa sociológa Slovenskej akadémie vied Milana Zemana by bolo lepšie, keby moratórium neplatilo. Volič sa totiž dostáva do nevýhody.
„Som jednoznačne za to, aby bolo na prieskumy iba 48-hodinové moratórium. Občan je určite znevýhodnený oproti centrálam politických strán, ktoré si prieskumy dajú urobiť, a teda majú k dispozícii aktuálnu situáciu. Voliči túto informáciu nemajú,“ vysvetľuje Zeman.
Pripomína, že v súčasnosti sa volič musí uspokojiť s viac ako dva týždne starými výsledkami prieskumov. „Zber dát nejaký čas trvá, a tak aj posledný zverejnený prieskum pred voľbami je realizovaný v určitom časovom predstihu,“ konkretizuje.
Zeman upozorňuje, že napriek platnému moratóriu na prieskumy nemožno aj tak úplne zamedziť ich zverejňovaniu. „V dnešnej digitálnej dobe sa dajú rôzne merania tak či tak publikovať na internete. Napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. Takže aj to je dôvod, prečo nevidím zmysel v štrnásťdňovom moratóriu na prieskumy,“ zdôrazňuje.
Sociológ nepopiera, že prieskumy môžu mať vplyv na rozhodovanie voličov, no rovnako za legitímne považuje aj názory, že politická súťaž by sa zaobišla bez akýchkoľvek prieskumov. „Sú aj takí, ktorí tvrdia, že volič by sa mal rozhodovať výhradne na základe svojho politického a hodnotového presvedčenia, podľa programov strán či výstupov z televíznych debát politikov. Na druhej strane, aj mňa ako voliča napríklad zaujíma, koľko je takých ľudí, ktorí zmýšľajú ako ja. Preferencie slúžia aj na akúsi orientáciu či sebazaradenie,“ zamýšľa sa expert.
Zverejňovanie prieskumov podľa Zemana do určitej miery formuje aj kampaň strán. „Pre politikov predstavuje akúsi skúšku správnosti. Kým počas moratória majú strany k dispozícii možno dve merania, bez moratória si môžu medzi sebou porovnať aj šesť meraní a podľa toho si nastaviť aj parametre kampane,“ približuje Zeman, s tým, že moratórium môže dostávať do nekomfortnej situácie najmä voličov strán, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti či skôr nezvoliteľnosti. „Sú v určitej neistote. Ak takýto volič nemá k dispozícii oficiálne prieskumy, nemá na základe čoho prehodnotiť svoju voľbu a v prípade potreby svoje rozhodnutie presmerovať na iný politický subjekt, aby jeho hlas neprepadol,“ dodáva sociológ.
Vlani na jeseň parlament schválil na návrh poslancov Smeru 50-dňové moratórium. V decembri Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti tohto zákona.
Za porušenie zákazu zverejňovať prieskumy hrozí politickej strane pokuta od 30– do 300-tisíc eur, fyzickej alebo právnickej osobe 100-tisíc eur. Vydavateľ periodickej alebo neperiodickej publikácie alebo tlačová agentúra môže dostať pokutu od tisíc do 10-tisíc eur.