Týždeň do volieb. Čo ešte môžeme očakávať?

, 22.02.2020 12:00

Predvolebná kampaň ide do finále. Čo ešte môžeme očakávať?

„Nebol by som prekvapený, keby sa objavili ďalšie škandály. Mám pocit, že strany, osobitne niektoré, ich majú v dostatočnom množstve pripravené do zásoby. Vidíme to v tom ich dávkovaní,“ upozorňuje Juraj Marušiak, politológ zo Slovenskej akadémie vied, s tým, že ďalší priebeh kampane môže časť voličov odradiť od účasti na voľbách. „Je to o tom, aké dimenzie táto kampaň nadobúda, aké veci sa začínajú vyťahovať,“ domnieva sa Marušiak.

Politologička Darina Malová z Univerzity Komenského dodáva, že kampaň sa dostáva do útočnej fázy. „Môžeme predpokladať, že niektoré politické strany a ich marketéri sa budú uchyľovať k takým obvineniam či kompromitujúcim videám, ktoré krátko pred voľbami nebudú overiteľné, ale môžu ovplyvniť voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu a sú závislí od sociálnych sietí,“ vysvetľuje s tým, že internetom sa môžu šíriť falošné správy. Výsledkom kampane s drsnejším scenárom môžu byť podľa jej slov znechutení voliči a ich odliv od strán, ktoré nemajú silné voličské jadro.

Politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáš Koziak tvrdí, že by bolo skôr prekvapením, keby počas zostávajúcich dní kampane nevyplávali nové „odhalenia“.

„Očakávam, že zrejme budú ďalšie prekvapenia napríklad v podobe videí alebo kompromitujúcich dokumentov,“ prognózuje. Nemyslí si však, že to odradí voličov. „Skôr to môže mať na občanov mobilizačný vplyv,“ mieni Koziak. Neočakáva, že posledné dni kampane významne zamiešajú politické karty.

„Myslím si, že výsledok potvrdí dlhodobé trendy. Konkrétne mám na mysli najmä pokles Smeru a SNS a možno aj strany Za ľudí kvôli videám namiereným proti Kiskovi. Zároveň očakávam mierny nárast Matoviča.“

Koziak predpokladá, že opozičné strany nebudú na seba navzájom útočiť. „Predpokladajú, že spoločne budú súčasťou vlády, budú preto vážiť slová v závere kampane. Okrem toho vedia, že ich vzájomné útoky by boli vodou na mlyn pre Smer, SNS či Kotlebu,“ podotýka.

Podľa Marušiaka aktuálnu popularitu strán môže ovplyvniť „špina“, ktorá vypláva na povrch. Pripomína, že vznikla nová situácia, ktorá dostáva do určitej nepohody najsilnejšiu vládnu stranu. „Smer má prvýkrát protivníka v podobe OĽaNO, ktorý môže jeho víťazstvo voľbách aj reálne ohroziť,“ spresňuje Marušiak.

Malová pripomína trend z minulosti, keď voliči sympatizujúci predovšetkým s lídrom podporia strany, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. „To je efekt SaS z volieb v roku 2016. Zároveň si však nemyslím, že teraz sa všetci pohrnú k SaS, pretože pravicová racionálna opozícia voči Ficovi už má inú podobu. Je tam PS/Spolu, Za ľudí a OĽaNO. Niektorí voliči môžu ísť do toho rizika, že podporia napríklad aj KDH, alebo aj inú stranu v pásme zostupu, len preto, že im je sympatický líder,“ hovorí politologička.

Marušiak pripomína, že úsilie počas posledných dní kampane by mali zintenzívniť strany v pásme ohrozenia. „Ak by sa KDH ani druhýkrát nedostalo do parlamentu, mohol by to byť začiatok konca tejto strany,“ podčiarkuje Marušiak. V rámci boja o maďarského voliča hovorí odborník o zápase o legitimitu. „Tu môže významným spôsobom rozhodnúť aj signál či podpora zo strany Viktora Orbána prostredníctvom pôsobenia budapeštianskych médií, ktoré voliči Mosta a SMK sledujú,“ vysvetľuje politológ a dodáva, že netreba zabúdať ani na vplyv radikalizujúcich sa skupín v rámci maďarskej menšiny.

Koziak maďarské strany v parlamente nevidí. „Už sú zmierené s tým, že sa do parlamentu nedostanú, musel by sa stať zázrak. Po voľbách môžeme očakávať ich znovuspájanie. Budú musieť prejsť mimoparlamentným očistcom, aby obrúsili hrany,“ uzavrel Koziak.

#parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku