Je volebné moratórium prežitkom?

Nastáva ticho pred volebnou búrkou, či vyvrcholia kampane v sivej zóne? Od polnoci zo stredy na štvrtok sa oficiálne skončila kampaň a začalo sa volebné moratórium.

27.02.2020 07:22
debata (57)

Zámerom je upokojenie spoločenskej atmosféry tesne pred voľbami, aby sa volič mohol rozhodnúť racionálne. Podľa zákona o volebnej kampani nesmú 48 hodín predo dňom konania politické strany kampaňovať a médiá od štvrtka od 7. hodiny ráno nesmú o tom informovať. Slovensko v tomto ohľade nie je výnimočné. Tzv. „volebné ticho“ platí napríklad vo Francúzsku deň pred voľbami, v Spojenom kráľovstve počas volebného dňa a v Českej republike až tri dni pred voľbami. Odborníci sa však zhodujú, že v ére sociálnych sietí moratórium nemá zmysel a jeho dodržiavanie je čoraz problematickejšie.

Moratórium v praxi znamená, že politické strany musia ukončiť akúkoľvek činnosť, za ktorú sa obvykle platí „úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie“. V opačnom prípade im štátna volebná komisia môže udeliť pokutu od 30– do 300-tisíc eur. Zákaz platí všeobecne, nevylučuje však kampaň v internetovom priestore.

Podľa právnika Mareka Domina z Univerzity Komenského v Bratislave nie je zákon dostatočne špecifický, preto ho supluje volebná komisia. „Tá vo svojich uzneseniach povedala, že vo všeobecnosti sa zákon vzťahuje na internetový priestor. Snažila sa to však rozlíšiť, či je príspevok sponzorovaný, platený, alebo nie. Opakovane povedala, že ak je príspevok platený, tak to je nepochybne volebnou kampaňou. A tá je zakázaná v čase moratória. Naopak však povedala, že ak niekto na osobnom profile napíše výzvu „voľte ma“, ale nesponzoruje to, tak to nie je volebná kampaň,“ vysvetlil Domin.

Bilboardy a megabordy tiež patria k volebnej kampani. Počas moratória ich však nikto neodstraňuje. Podľa majiteľa reklamnej agentúry Igora Brossmanna však platí, „že v tieto dni nemôžu strany vylepovať nové reklamy, to je kľúčové pri bilboardoch“.

Prežitok a anachronizmus

Politici a strany tak na voličov vykúkajú aj vo volebnú sobotu. Má teda ešte volebné moratórium zmysel? Podľa Igora Brossmanna je anachronizmom a prežitkom. „O jeho zmysle sa môžu viesť debaty, ale nedá sa efektívne vyžadovať jeho dodržiavanie. To je hlavný dôvod, prečo si myslím, že by bolo oveľa užitočnejšie, rozumnejšie a spravodlivejšie ho zrušiť,“ nazdáva sa Brossmann.

Hovorí, že moratórium je vedené dobrým, ale idealistickým úmyslom, ktorý ale nie je možné dodržiavať. „Ani sankcionovanie nie je úplne efektívne. V online priestore sa nedá dodržiavať, pretože sa vzťahuje na médiá a subjekty pôsobiace na území Slovenskej republiky, takže zo zahraničia môžete čokoľvek zdieľať. V klasickom priestore je to len podobné.“

Aj podľa právnika Domina je načase prehodnotiť, či má moratórium vzhľadom na technológie ešte zmysel. „Počas volebného moratória, ktoré sa začína o polnoci zo stredy na štvrtok, by strany už v tom internetovom priestore nemali zverejňovať nové reklamy,“ uviedol. Dáva za pravdu Brossmannovi, že je náročné odsledovať porušenia. „Otázka je, či sa snažiť regulovať kampaň v internetovom priestore lepšie a efektívnejšie, alebo druhá možnosť je potom na to rezignovať, keďže to nie je úplne efektívne. Je teda otázne, či to je vhodné,“ uzavrel Domin.

Sociológ Pavel Haulík sa pridáva ku kritickým hlasom voči moratóriu. „Z môjho pohľadu sú akékoľvek moratóriá nezmyselné,“ reagoval pre Pravdu Haulík. Argumentuje, že pôvodný účel moratórií sa už míňa účinku. Tvrdí, že oproti minulosti sa výrazne rozšírili možnosti komunikácie a komunikačných kanálov, ktoré sa nedajú nijako pokryť moratóriom. „Dotkne sa, povedzme, veľkých médií, tlačových a elektronických, ale nedotkne sa sociálnych sietí, ktoré už dnes hrajú veľmi významnú úlohu. V zásade je to neukontrolova­teľné,“ pripomína Haulík. Moratórium podľa neho nezodpovedá tomu, ako ľudia žijú a reagujú na voľby.

Kedy má moratórium zmysel

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity hovorí, že názory na opodstatnenosť moratórií sú stále rôzne. „Ani odborníci sa na tom úplne nezhodli. Skôr sa podľa osobnostného nastavenia prikláňajú na jednu alebo druhú stranu,“ vysvetľuje. Zároveň však pripomína, že určité stíšenie pred voľbami, ktoré má moratórium občanom ponúknuť, aby sa v pokoji rozhodli o tom, komu dajú svoj hlas, je viac-menej prekonané. „Dnes už veľmi dobre vieme, že dosť veľa voličov sa rozhoduje na poslednú chvíľu, dokonca mnohí sa rozhodujú až za plentou vo volebnej miestnosti,“ spresňuje Cirner.

Martin Slosiarik, sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus, si myslí, že 48-hodinové „stíšenie“ kampane je prospešné. Avšak len vtedy, ak v tomto ohľade panuje celospoločenská zhoda. „Ak ju ani politici, ani politické strany nebudú rešpektovať, tak moratórium je k ničomu,“ podčiarkuje s tým, že sa vytvára priestor na určité špekulácie. „Napríklad pri zverejnení negatívnych správ tesne pred začiatkom moratória, čo súperovi nedáva šancu reagovať na ne, práve z dôvodu plynúceho moratória,“ dodáva Slosiarik.

Obmedzenia sa týkajú aj médií. Tie nesmú zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách v ich prospech alebo neprospech. Týka sa to však len televízneho a rozhlasového vysielania, či periodických a neperiodických publikácií. Nie však internetového priestoru. V prípade porušenia toho zákazu ministerstvo kultúry uloží vydavateľovi pokutu od tisíc do 10-tisíc eur. Aj keď zákon vyslovene nevylučuje informovanie o jednotlivých kandidátoch, podľa právnika Domina je podstatné najmä slovné spojenie v prospech alebo neprospech politickej strany.

„Médiá môžu zverejňovať informácie, ktoré by boli, povedzme, neutrálne. To znamená vyslovene len nejaké spravodajstvo typu, že minister spravil to a to, či bol na nejakej návšteve tam a tam. Ale ak by išlo o nejakú informáciu, ktorá by bola schopná voliča presvedčiť, aby volil či nevolil jeho stranu, tak to by už nemalo byť prípustné podľa toho ustanovenia,“ uviedol Domin.

Zakázané prieskumy

Súčasťou predvolebného moratória je aj zákaz zverejňovať prieskumy verejnej mienky. Po tom, čo Ústavný súd SR pozastavil účinnosť novely zavádzajúcej zákaz zverejňovania prieskumov 50 dní pred voľbami, platí pôvodná reštrikcia na 14 dní. Podľa sociológa Martina Slosiarika z agentúry Focus je aktuálne 14-dňové moratórium na prieskumy nesprávne a ťažko vykonateľné. Zároveň pripomenul aj aktivitu občianskej iniciatívy 50 dní, pri ktorej sa na súkromné prieskumy zložili tisícky občanov. A tak majú k prieskumom prístup aj v čase moratória. „Je naivné myslieť si, že takéto informácie si ľudia ďalej nepodajú. Okrem toho majú naši občania aj prístup na stránky zahraničných médií, ktoré prejavujú záujem o parlamentné voľby na Slovensku a publikujú prieskumy realizované aj v čase moratória, pričom neporušujú zákon,“ uviedol Slosiarik pre Pravdu. Igor Brossmann z reklamnej agentúry si tiež myslí, že "moratórium na volebné prieskumy by bolo rozumnejšie zrušiť“.

57 debata chyba
Viac na túto tému: #volebné moratórium #parlamentné voľby 2020