Most-Híd a SMK pôjdu do volieb samostatne

Niekoľkomesačné rokovania sa neskončili dohodou. Strany zastupujúce maďarskú menšinu - Most-Híd a SMK - spoločnú reč nenašli a do župných volieb pôjdu samostatne.

06.07.2017 13:00
debata (6)

Podľa politológa sa taký výsledok dal očakávať. Župné voľby budú začiatkom novembra, kandidátov na predsedov krajov zatiaľ predstavili SNS a opozícia.

Vládna strana Most-Híd a mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK) pôjdu nakoniec do volieb do vyšších územných celkov, ktoré budú 4. novembra, samostatne. Napriek dlhým vyjednávaniam sa na spoločnom postupe nedohodli.

Podľa SMK dôvodom je to, že Most-Híd má pocit nadradenosti, keďže je súčasťou vládnej koalície. Strane sa tiež nepáči, že Most-Híd vedie v slovenských a maďarských médiách odlišnú komunikáciu. „Snažia sa ulahodiť slovenskému voličovi v slovenských, maďarskému v maďarských médiách, to však neraz spôsobuje sčasti alebo aj celkovo opačné tvrdenia. Dvojaké vyjadrovanie však nemôže byť základom spolupráce,“ uviedla tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová. Napriek tomu si vedenie SMK chce s druhou stranou sadnúť za jeden stôl aj pred ďalšími voľbami.

Šéf Mostu-Híd Béla Bugár hovorí o premárnenej šanci. Nepochopenie a odmietnutie spolupráce na úrovni krajov bude mať podľa neho vplyv aj na ďalšie voľby. Práve spoločný postup vo voľbách do VÚC vnímala strana ako symbolický prvý krok. „Naďalej sme presvedčení, že nedôveru voličov oboch strán je možné odstrániť, respektíve znížiť vyjadrením úmyslu o dlhodobú partnerskú spoluprácu,“ tvrdí tlačová tajomníčka Mostu-Híd Františka Dušíková. SMK podľa nej počas dvojkolového rokovania podobnú vôľu zatiaľ nepreukázala.

Neúspešné rokovania politológa Tomáša Koziaka neprekvapili. „V kontexte ich dlhodobej rétoriky aj vzájomného správania sa dal výsledok očakávať aj napriek tomu, že v regionálnej politike by zbližovanie strán mohlo byť rýchlejšie a úspešnejšie,“ myslí si Koziak. Poukazuje tiež na fakt, že aj napriek tomu, že obe strany sú etnicky zamerané, sú medzi nimi veľké bariéry. „Pre menšiny, ktoré zastupujú, to nie je dobré. Keby vystupovali jednotne, ich hlas za nich by bol určite silnejší,“ konštatuje politológ.

Samostatne do župných volieb pôjde aj koaličná SNS. V utorok predstavila zatiaľ prvú polovicu kandidátov na posty predsedov samosprávnych krajov. Za Prešovský kraj bol odsúhlasený súčasný primátor mesta Svit Miroslav Škvarek, v Košickom kraji ide kandidovať Jarmila Tkáčová, v Trenčianskom kraji SNS nominovala Silviu Sivákovú Nemcovú.

V Žilinskom kraji bude kandidovať exminister školstva Ján Mikolaj. Práve Žilina je pre stranu obzvlášť strategickým krajom, keďže tam má silnú voličskú základňu. O kandidátoch pre ostatné štyri župy bude strana ešte diskutovať.

O kreslá županov zabojuje opozícia spoločne. Strany Sloboda a Solidarita (SaS), Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) postavili spoločných kandidátov na predsedov všetkých ôsmich žúp. Za SaS v Bratislavskom kraji kandiduje poslanec Národnej rady Juraj Droba, v Trenčianskom kraji poslankyňa Renáta Kaščáková a v Banskobystrickom kraji poslanec Martin Klus.

Hnutie OĽaNO nominovalo po dohode s opozičnými stranami v Trnavskom kraji poslanca Jozefa Viskupiča a v Žilinskom kraji poslankyňu Eriku Jurinovú. KDH nominuje v Prešovskom kraji podpredsedu KDH a primátora Levoče Milana Majerského. V Nitrianskom kraji trojica strán podporuje bývalého riaditeľa Divadla Andreja Bagara v Nitre Jána Grešša a v Košickom kraji mestského poslanca Rastislava Trnku, obaja sú nezávislí.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Most-Híd #SMK #voľby do VÚC