O dva mesiace sa rozhodne o nových županoch

Tohtoročné župné voľby budú neobvyklé, a to hneď z viacerých dôvodov. Ovplyvní ich jednak boj proti extrémistickej ĽS NS, ktorá postavila kandidátov vo viacerých krajoch, stopy zanechá zrejme aj koaličná kríza. Okrem toho zvolení župani a poslanci zostanú vo funkciách o rok dlhšie, až päť rokov. Dôvodom je spojenie týchto volieb s komunálnymi v roku 2022.

04.09.2017 14:00
voľby, urna, hlas, Foto: ,
Ľudia si budú vyberať svojich zástupcov na úrovni kraja 4. novembra. Ilustračné foto.
debata

Ľudia si budú vyberať svojich zástupcov na úrovni kraja 4. novembra. Definitívny zoznam kandidátov na županov, ako aj na poslancov zastupiteľstiev bude kompletný túto stredu. V kandidátkach na predsedov krajov, ktoré sú známe dnes, sa už veľké zmeny neočakávajú.

Politológ Michal Horský pripomína, že župné voľby určia nielen to, kto bude rozhodovať o financiách v jednotlivých krajoch, ale ukážu aj silu jednotlivých strán.

„Voľby rozhodnú o nemalých finančných čiastkach, ktoré budú či nebudú investované v tom či onom regióne, zároveň budú významným signálom o nastávajúcich prezidentských voľbách a o dva a pol roka parlamentných voľbách,“ tvrdí.

Na rozdiel od predchádzajúcich volebných kampaní, hlavnou témou štandardných politických strán v niektorých krajoch bude vytlačenie extrémistov z politiky. Kotlebova strana má totiž troch kandidátov na županov.

Kandidáti na predsedov VÚC

Banskobystrický samosprávny kraj

  • Ján Lunter (nezávislý, s podporou Smeru a Mostu – Híd), Martin Klus (SaS, OĽaNO-Nova, KDH, OKS), Marián Kotleba (ĽS NS), Stanislav Mičev (nezávislý), Martin Juhaniak (nezávislý), Jozef Šimko (nezávislý), Pavel Greksa (nezávislý), Ivan Saktor (nezávislý), Igor Kašper (nezávislý), Milan Urbáni (Strana moderného Slovenska), Marek Mališ (Strana zelených), Vojtech Kökény (Strana rómskej koalície)

Bratislavský samosprávny kraj

  • Pavol Frešo (nezávislý), Juraj Droba (SaS, OĽaNO-Nova, SMK, OKS, Zmena zdola), Rudolf Kusý (nezávislý), Milan Ftáčnik (nezávislý), Jozef Uhler (nezávislý), Ján Mrva (nezávislý), Martin Jakubec (Národná koalícia), Rastislav Blaško, (nezávislý), Ľubomír Kolárik (Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov), Milan Lopašovský (Strana moderného Slovenska)

Košický samosprávny kraj

  • Karol Pataky (Most – Híd), Richard Raši (Smer), Jarmila Tkáčová (SNS), Rastislav Trnka (nezávislý, s podporou SaS, OĽaNO-Nova, Šanca), Adam Šepetka (Nezávislosť a Jednota)

Nitriansky samosprávny kraj

  • Milan Belica (Smer, SNS, Most – Híd), Ján Greššo (SaS, OĽaNO-Nova, KDH, Šanca, OKS), Iván Farkas (Strana maďarskej komunity), Peter Oremus (nezávislý), Renáta Kolenčíková (nezávislá), Milan Uhrík (ĽS NS)

Prešovský samosprávny kraj

  • Peter Chudík (Smer), Milan Majerský (SaS, OĽaNO-Nova, KDH), Jozef Mihalčin (ĽS NS), Miroslav Škvarek (SNS), Pavol Gašper (nezávislý), Andrej Gmitter (nezávislý), Ján Garaj (nezávislý), František Bednár (Nezávislosť a Jednota), František Oľha (Šanca)

Trenčiansky samosprávny kraj

  • Jaroslav Baška (Smer), Renáta Kaščáková (SaS, OĽaNO-Nova, KDH), Silvia Siváková Nemcová (SNS), Štefan Škultéty (nezávislý)

Trnavský samosprávny kraj

  • Konrád Rigó (Most – Híd), Jozef Viskupič (SaS, OĽaNO-Nova, KDH)

Žilinský samosprávny kraj

  • Ján Mikolaj (SNS), Juraj Blanár (Smer), Erika Jurinová (SaS, OĽaNO-Nova, KDH, OKS), Anton Martvoň (nezávislý), Marián Murín (nezávislý), Peter Sagan (ĽS NS), Peter Cibulka (nezávislý).

Pozornosť sa sústredila hlavne na dva kraje. Banskobystrický kraj, ktorý dnes vedie šéf ĽS NS Marian Kotleba a o post župana sa uchádza opäť. Druhým je Nitriansky kraj, kde kandiduje na jeho predsedu poslanec parlamentu za ĽS NS Milan Uhrík. Tri koaličné strany Smer, SNS a Most – Híd sa dohodli na spoločnom postupe. V Nitrianskom kraji podporia nominanta Smeru Milana Belicu.

V Banskobystrickom kraji sa Smer a Most – Híd postavili za nezávislého kandidáta Jána Luntera, ktorý má podľa nich najväčšiu šancu poraziť Kotlebu. SNS sa k nim síce nepridala, vlastného kandidáta tu však nepostavila. Spoločných nominantov na županov má aj opozícia SaS, OĽaNo-Nova. V Nitre je to Ján Greššo a v Banskej Bystrici Martin Klus.

Sociológ Pavel Haulík považuje nateraz za ťažko zodpovedateľnú otázku, či demokratické strany a ich kandidáti na županov uspejú vo voľbách v krajoch, kde kandidujú aj zástupcovia extrémistických politických síl, ale domnieva sa, že predpoklady na to nepochybne existujú.

„Každé župné voľby sú iné, odhady sa dajú robiť len veľmi ťažko. Myslím si však, že kampaň, ktorá je zameraná proti kandidátom ĽS NS, je veľmi výrazná a za istých okolností môže byť aj úspešná. Podstatné je, či to súperi ĽS NS neprepália, lebo prepálená kampaň môže fungovať kontraproduktívne,“ hodnotí.

Podľa neho fakticky sa ostrá kampaň ešte len začína a kandidáti, ako aj strany, ktoré ich podporujú, majú všetko vo svojich rukách. Kotlebovo víťazstvo v minulých župných voľbách podľa Haulíka neznamenalo v rámci Banskobystrického kraja výrazný posun k posilneniu pozícií jeho strany. Skôr môže byť vyhodnotené voličmi opačne, že nedokázal žiadne úspešné veci v kraji urobiť.

V Banskobystrickom kraji sa spájajú proti Kotlebovi

Horský k tejto veci poznamenal, že okrem úspešne sa tvoriacej koalície pripomínajúcej národný front v Banskobystrickom kraji, kde už všetkým lezie krkom propagácia a vládnutie neofašistu, v ostatných krajoch dominujú nezávislí kandidáti, málo známi kandidáti a koalícia vládnych strán je iba zriedkavá.

„Možno, že aj to svedčí o oprávnenosti hlasov, ktoré prenikli pri dohodách o pokračovaní vládnej koalície, že lídri vládnych strán by mali zaviazať regionálne štruktúry k podstatne väčšej a silnejšej spolupráci,“ domnieva sa Horský.

Faktom je, že vládna koalícia pri kandidátoch na županov spolupracuje iba v dvoch krajoch. Haulík mieni, že sa na tom podpísala aj súčasná kríza vo vládnom zoskupení, ktorá zneisťuje voličov.

Voľby rozhodnú o nemalých finančných čiastkach, ktoré budú či nebudú investované v tom či onom regióne.
Michal Horský, politológ

„Myslím si, že celkom určite tomu neprospela. Je to dané aj tým, že kríza sa zmenila na dlho sa vlečúcu. To, že sa vzťahy v koalícii stále nevyjasnili a voliči koaličných strán dodnes poriadne nevedia, čo si o tom majú myslieť, tak to župné voľby ovplyvní negatívne. Aj tam, kde by sa voliči dokázali presunúť k niektorému z koaličných kandidátov, ktorý má šancu byť úspešný, tak ho neukončená kríza zneisťuje,“ podotýka.

Najsilnejšia parlamentná strana Smer bude v novembrových voľbách obhajovať svoju dominanciu v Žilinskom kraji, ktorý už od roku 2005 vedie Juraj Blanár, v Trenčianskom, ktorý spravuje Jaroslav Baška, a v Prešovskom, tomu „gazduje“ Peter Chudík.

V Košickom kraji, ktorý už tri funkčné obdobia viedol Zdenko Trebuľa, sa Smer rozhodol pre zmenu a svoju podporu vložil do rúk bývalého ministra zdravotníctva a súčasného primátora mesta Košice Richarda Rašiho. V Trnavskom kraji strana pred štyrmi rokmi podporila Tibora Mikuša, ten zatiaľ kandidatúru neohlásil.

Národniari postavili štyroch vlastných kandidátov. O post predsedu sa pokúsia zabojovať v Košiciach s Jarmilou Tkáčovou, Miroslavom Škvarekom v Prešove a Trenčíne postavili Silviu Sivákovú Nemcovú. V Žilinskom kraji, ktorý je pre silnú voličskú základňu dôležitý, bude za SNS kandidovať exminister školstva Ján Mikolaj.

Most – Híd sa bude snažiť preraziť najmä v Trnavskom kraji so štátnym tajomníkom ministerstva kultúry Konrádom Rigóm a v Košiciach o kreslo župana zabojuje Karol Pataky. V Žilinskom kraji strana nepodporí žiadneho z kandidátov.

„Premárnili sme historickú šancu,“ povedal predseda Mostu – Híd Béla Bugár po neúspešných rokovaniach o spoločnom postupe vo voľbách s mimoparlamentnou Stranou maďarskej komunity (SMK). Tá v Nitrianskom kraji nominovala na konci mája bývalého poslanca Ivána Farkasa.

Opozičné strany SaS, OĽaNo-Nova a v súčasnosti mimoparlamentné KDH na základe zmluvy o spolupráci postavili kandidátov vo všetkých krajoch. V Bratislavskom kraji KDH odmietlo podporu Jurajovi Drobovi z SaS, vlastného kandidáta tu nepostaví.

SaS má medzi kandidátmi na županov troch straníkov Klusa (Banskobystrický kraj), Drobu (Bratislavský) a Renátu Kaščákovú (Trenčiansky). KDH nominovalo Milana Majerského (Prešovský), OĽaNo postavilo dvoch kandidátov na župana Jozefa Viskupiča (Trnavský) a Eriku Jurinovú (Žilinský).

Nezvyčajná situácia nastala v Bratislavskom kraji, kde zatiaľ žiadna z vládnych strán nikoho nepodporila. Kandidujú tu viacerí nezávislí.

Súčasný župan Pavol Frešo, ktorý sa pred vyše rokom vzdal vedenia SDKÚ, Milan Ftáčnik, ktorý sa stal v roku 2010 primátorom hlavného mesta s podporou Smeru, či súčasní starostovia bratislavských mestských častí Nové Mesto – Rudolf Kusý a Vajnory – Ján Mrva.

Na jeseň sa župné voľby prvýkrát uskutočnia v jednom kole. Novelu zákona, ktorá zmenila dvojkolový systém na jednokolový, schválili poslanci začiatkom roka. Vládne strany zmenu vysvetľovali nízkou volebnou účasťou v druhom kole a šetrením verejných zdrojov. Predsedom VÚC sa tak stane kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #župani #voľby do VÚC