Otrasie slabá účasť župami?

S ľahostajnosťou ľudí zápasia regionálne voľby už od vzniku ôsmich krajov. Alarmujúco nízka účasť hrozí aj v nadchádzajúcich župných voľbách. Sociológovia odhadujú, že by sa mohla pohybovať pod 25 percentami.

16.10.2017 14:00
debata

Nezostať doma v papučiach je o to dôležitejšie, že nezáujem o voľby môže posunúť na čelo niektorých krajov a do župných parlamentov extrémistov. A to najmä v banskobystrickom a nitrianskom regióne.

Župné voľby sa uskutočnia v sobotu 4. novembra, kandidátom zostáva na mobilizáciu svojich prívržencov už len sedemnásť dní. Sociológ Martin Slosiarik hovorí, že pripravenosť prísť voliť nie je vyššia ako pred štyrmi rokmi. Vtedy sa na voľbách zúčastnilo 20,1 percenta ľudí.

Teraz v septembri agentúra Focus zistila, že k voľbám chce prísť okolo 23 percent oprávnených voličov. Podobný názor má aj sociológ Pavel Haulík. Je však o niečo optimistickejší a dodáva, že tentoraz predsa len môže byť situácia iná. „Pripustil by som alternatívu, že účasť môže byť v priemere o niečo vyššia,“ poznamenal. Stále však bude nízka, len na porovnanie, účasť v komunálnych voľbách sa pohybuje tesne pod 50 percentami a v parlamentných okolo 60 percent.

Účasť sa bude líšiť podľa regiónov. V niektorých krajoch vzhľadom na dramatickú situáciu môže byť vyššia. Určite v Banskobystrickom kraji, kde proti sebe stojí nezávislý kandidát na župana Ján Lunter, ktorého podporujú demokratické politické sily, a úradujúci župan, extrémista Marian Kotleba. Nástup fašistov hrozí tiež v Nitrianskom kra­ji.

Na rozdiel od Banskobystrického však v kraji neprebieha výraznejšia kampaň, ktorá by motivovala ľudí voliť. To môže byť pre Nitru osudné, zvlášť, keď sa demokratickí kandidáti nevedia dohodnúť na spoločnom postupe, tak ako sa to stalo v Banskej Bystrici.

„Kampaň sa niekde rozbehla do rozmerov, ktoré nebývali zvykom pri tomto type volieb,“ poukazuje Haulík na možný vyšší záujem voličov. Aj Slosiarik hovorí, že v niektorých krajoch bude účasť podpriemerná a v iných môže byť, naopak, vyššia ako celoslovenský priemer. „Očakávam, že Banskobystrický kraj môže mať najvyššiu účasť,“ tvrdí Slosiarik. Aj v posledných voľbách v roku 2013 prišlo v tomto kraji k urnám najviac ľudí, takmer 25 percent. Konkrétne to bolo 130 435 ľudí.

Disciplína voličských táborov kľúčovým spôsobom ovplyvní výsledok volieb. Podľa Slosiarika bude závisieť od štruktúry samotných voličov, ktorí prídu, resp. neprídu voliť. Ako ďalej povedal, župné voľby nie sú veľmi populárne medzi mladšími ročníkmi.

V prípade voličov s vekom 40 rokov a nižšie býva účasť menšia. Naopak, so stúpajúcim vekom sa zvyšuje a zase po sedemdesiatom roku veku klesá. „Pri nízkej účasti tak môžu mať výhodu kandidáti, ktorých voliči sú zo strednej a staršej generácie,“ doplnil Slosiarik.

Napriek slabšej kampani vo väčšine krajov sa v jej posledných fázach dá očakávať zvýšená mobilizácia voličov zo strany kandidátov na županov. „Väčšinou sa dá predpokladať, že kandidát na župana je predsa len najviditeľnejšia osoba v pelotóne súťažiacich, a tým pádom má najväčšiu šancu ovplyvniť ľudí k účasti," uviedol Haulík.

Významnou bude podľa neho mobilizácia cez sociálne siete do poslednej možnej chvíle. „Záleží, ako invenčne budú k tomu kandidáti pristupovať. Tam je rezervoár na zvýšenie účasti,“ konštatoval Haulík.

V Banskobystrickom kraji tímy dobrovoľníkov kandidáta Jána Luntera sú denne v každom okresnom meste a stretávajú sa ľuďmi. „Okrem toho pripravujeme niekoľko vĺn mobilizačných letákov do schránky každej rodiny v kraji, ako aj ďalšie vydanie volebných novín. Odkaz je jediný: príďte voliť, teraz ide o každý hlas,“ hovorí Lunter.

zväčšiť
mapa voľby do VÚC 2017

V Bratislavskom kraji s mobilizáciou tiež počíta nezávislý kandidát Milan Ftáčnik. Hovorí, že bude naďalej využívať online priestor. „Starších ľudí však musíte kontaktovať osobne. Zvažujem nejaké nástroje, ale nie je dobré ich teraz zverejňovať, bavíme sa o tom vo volebnom štábe,“ uviedol Ftáčnik. Jeho súper Juraj Droba z SaS, ktorého podporujú pravicové opozičné strany, chce veľa komunikovať na sociálnych sieťach. „Očakávam, že vďaka mobilizácii budem mať za súpera iba Milana Ftáčnika,“ povedal Droba.

Sociológ Haulík predpokladá, že výzvy od politických strán voliť veľmi nezaberú. „Volič nedáva do súvisu, ktorá strana ktorého kandidáta podporuje v prípade širokých a zložitých koalícií. Ak ide o kandidáta, ktorý má podporu jednej strany, tak by mobilizačná kampaň zmysel mohla mať,“ dodal sociológ.

Častým argumentom nízkej účasti býva, že voliči sa s ôsmimi krajmi nestotožnili, stále prebiehajú polemiky, že Slovensko malo zostať rozdelené na tri kraje alebo, naopak, že územnosprávne členenie malo vychádzať z historických regiónov, akými sú Liptov, Spiš či Orava, pretože aj väzby obyvateľov k týmto regiónom sú prirodzenejšie. Pôvodne sa zvažovalo, že Slovensko bude tvoriť až šestnásť žúp, neskôr sa hovorilo o dvanástich, ale nakoniec sa zvolil model súčasných ôsmich krajov.

Príkladom neprirodzených regiónov je Trnavský kraj, ktorý siaha na severe od Skalice a pokračuje smerom na juh k Dunajskej Strede. Sociológ Haulík si však nemyslí, že „liekom na účasť“ je vytvorenie prirodzených regiónov. „Prirodzené regióny dnes nie sú natoľko uzatvorené do seba, aby vytvárali vážny predpoklad, že by mali byť aj vnímané ako samostatné celky. Okrem folklórnych, nárečových a iných prvkov z prirodzených regiónov veľa nezostalo,“ povedal Haulík.

Zvyčajne po župných voľbách, keď sa opakovane konštatuje nízka účasť, sa objavia názory politikov, že model krajov by sa mal prehodnotiť. V roku 2013 napríklad šéf SaS Richard Sulík hovoril, že kraje sa neudomácnili a mali by sa zrušiť. Šéf Smeru Robert Fico spomínal, že najvhodnejšie by bolo vrátiť sa k modelu troch krajov plus Bratislava. Ani jedna politická reprezentácia však doteraz nenašla odvahu pohnúť s počtom regiónov.

Ďalším dôvodom, prečo ľudia nechodia k voľbám, je, že nepoznajú právomoci žúp a nevedia, čo pre nich robia. Sociológ Slosiarik považuje za dôležité, aby súčasťou motivačnej kampane bolo aj vysvetľovanie, na čo majú župy dosah. „Ak ľudia nepochopia úroveň krajskej samosprávy, ťažko ich bude možné mobilizovať k účasti,“ poznamenal.

Väčšinou sa dá predpokladať, že kandidát na župana je predsa len najviditeľnejšia osoba v pelotóne súťažiacich, a tým pádom má najväčšiu šancu ovplyvniť ľudí k účasti.
Pavel Haulík, sociológ

Faktom však je, že informovanosť o kompetenciách sa predsa len zlepšila. Azda najviac sa v súčasnej kampani hovorí o doprave. Župy majú na starosti správu a údržbu ciest druhej a tretej triedy. Zriaďujú stredné školy, pod ich správou sú domovy sociálnych služieb, regionálne nemocnice. Na starosti majú lekársku službu prvej pomoci, prešetrujú podnety občanov napríklad na neoprávnené platby v zdravotníckych zariadeniach.

V ich pôsobnosti sú tiež divadlá, knižnice, galérie a čerpajú financie z európskych fondov na regionálny rozvoj. Kraje ročne hospodária so sumou okolo 1,5 mld. eur. Ide približne o objem financií, aké bude mať k dispozícii na budúci rok ministerstvo školstva.

Vplyv na volebnú účasť, aj keď nie zásadný, má skutočnosť, že v župných voľbách je možné voliť len v mieste trvalého bydliska, voličské preukazy ako v parlamentných voľbách sa nedajú využiť. Ľudia, ktorí cestujú za prácou či štúdiom do vzdialenejších miest a chcú voliť, musia sa vrátiť domov. Rovnako nie je možné voliť poštou. Zákon tento spôsob voľby nerieši.

Právo voliť županov a poslancov župných zastupiteľstiev majú občania Slovenskej republiky, ako aj cudzinci s trvalým pobytom v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja. Na Slovensku je okolo 4,4 milióna oprávnených voličov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #volebná účasť