Župa v posledných rokoch postupne znižovala aj svoje zadlženie, v rámci hodnotenia hospodárenia žúp za vlaňajšok dosiahla piate miesto. "Doprava patrí medzi prioritné oblasti, čo predstavuje aj číslo 13 710 117 eur. Je to suma, ktorá bola celkovo čerpaná v rámci európskych fondov na rekonštrukciu 151,093 km ciest II. a III. triedy na území trnavskej župy.
Zároveň bolo v rámci fondov Európskej únie použitých 695 079 eur na rekonštrukciu sociálnych zariadení," povedal Patrik Velšic, hovorca Trnavského samosprávneho kraja.
Na rok 2017 má Trnavský samosprávny kraj schválený rozpočet celkových príjmov vo výške 155 miliónov eur a rozpočet celkových výdavkov vo výške 155 miliónov eur. K začiatku októbra bol po úpravách rozpočet celkových príjmov vo výške 170 miliónov eur a rozpočet celkových výdavkov vo výške 170 miliónov eur.
Súčasné vedenie kraja vyzdvihuje vo svojej uplynulej štvorročnej práci aj podporu kultúry. „Výsledkom je komplexná rekonštrukcia a modernizácia významných kultúrnych zariadení a národných kultúrnych pamiatok ako napríklad Západoslovenské múzeum v Trnave, Synagóga status quo ante v Trnave, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Žitnoostrovné múzeum v Dunajskej Strede. Významným projektom v oblasti kultúry bola aj ,Digitalizácia kultúrneho dedičstva rezortných a mimorezortných pamäťových a fondových inštitúcií Trnavského samosprávneho kraja‘,“ doplnil Velšic.
V rámci posledných štyroch rokov realizoval Trnavský kraj aj investičné projekty, ktoré boli hradené z prostriedkov Úradu Trnavského samosprávneho kraja. V oblasti kultúry to boli najmä rekonštrukcie fasád, výmeny okien, rekonštrukcie kotolní, vykurovania a odvlhčenia objektov vo výške 2 147 198 eur. V oblasti sociálnej sa župa venovala najmä rekonštrukciám striech, okien a fasád, zatepleniam a bezbariérovosti sociálnych zariadení, a to vo výške 3¤303¤546 eur. Súčasne sa rekonštruovali v oblasti školstva kuchyne, telocvične, sociálne zariadenia, strechy, okná a fasády vo výške 11 283 208 eur.
INEKO hodnotí župu kladne
V rámci hodnotenia hospodárenia žúp, ktoré každoročne pripravuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, je momentálne považovaná trnavská župa za relatívne dobre hospodáriacu. Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv.
Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).
Ku koncu roka 2016 podľa INEKO zaznamenala trnavská župa dlh na úrovni 35,4 percenta, čo v prepočte vychádza zadlženosť na jedného obyvateľa kraja na úrovni 74 eur. Aktuálny dlh na jedného obyvateľa kraja klesol z pôvodnej sumy takmer 90 eur v 2014.
Spomedzi všetkých VÚC (vyšší územný celok) dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia Nitriansky VÚC. Ako jediný získal vyššie hodnotenie ako +5, presnejšie +5,02, vďaka čomu ho hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím. Nasledujú Trenčiansky (+4,85), Žilinský (+4,85) a Bratislavský VÚC (+4,81).
Aj zvyšné kraje získali skóre vyššie ako +4, a to Trnavský (+4,66), Prešovský (+4,57),Banskobystrický (+4,34) a Košický VÚC (+4,20), ktorý sa umiestnil na poslednom mieste.
V transparentnosti sú problémy
Transparency International Slovensko tvrdí, že celkovo slabinami žúp stále zostávajú oblasti predaja a prenájmu majetku a personálnej politiky. Z necelých 400 referentských pozícií, ktoré župy od januára 2016 obsadzovali, bola cez výberové konanie obsadená menej ako tretina z nich.
Zápisnice z výberových konaní obsahujúce sumárne hodnotenie komisie a poradie uchádzačov aktuálne zverejňuje iba prešovská župa. Trnavská župa bola vlani v rámci transparentnosti na predposlednom mieste, za ňou skončila s horším výsledkom už len Košická župa.
Transparentnosť žúp sa merala pomocou 117 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzalo sa pritom z desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom. "Verejné obstarávania sú v podmienkach kraja transparentné a spĺňajú všetky zákonom stanovené štandardy. Rovnako aj zazmluvňovanie dodávok a tovarov pre potreby Trnavského samosprávneho kraja a jeho organizácií.
Sú zverejňované na verejne dostupných miestach a tiež na internete. Tieto súvislosti pravidelne kontroluje Najvyšší kontrolný úrad SR, pričom nenašiel z našej strany vážnejšie pochybenie. V tejto súvislosti by som však chcel povedať, že samotný princíp samosprávneho riadenia krajov vyžaduje vo všetkých rozhodujúcich krokoch súhlasné hlasovanie poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Bez jeho súhlasu nie je možné nakladanie s majetkom, čerpanie úverových zdrojov, financovanie rozhodujúcich projektov a podobne, ako i celá koncepcia rozvoja kraja. Navyše, zo zákona o vyšších územných celkoch funguje nezávislý útvar hlavného kontrolóra," povedal na margo hodnotenia Velšic.