Tento rok župa v rozpočte vyčlenila 213 miliónov eur v bežných a kapitálových výdavkoch. „Hospodárime stabilne a vyrovnane a aj podľa odborných hodnotení sme jeden z finančne najzdravších krajov. Robíme všetko pre to, aby sme financie investovali do všetkých oblastí a do všetkých našich župných regiónov. Či už je to v oblasti dopravy, zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania, alebo kultúry,“ tvrdí Blanár.
Nie všetky cesty spravuje župa
V prípade žúp je ľuďom často nejasné, ktoré cesty spravuje štát a ktoré už samospráva, prípadne samotná župa. Od vzniku Žilinského kraja sa v tamojšom regióne obnovilo viac ako 800 kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré sú v pôsobnosti kraja.
"A to isté čakáme od štátu na cestách I. triedy, rýchlostných cestách a diaľniciach. Situácia na štátnych cestách už však dávno prekročila hranicu únosnosti. V Bratislave akoby zabudli, že hlavné mesto nie je celé Slovensko. Preto dlhodobo tlačíme na ministerstvo dopravy a Národnú diaľničnú spoločnosť, aby urýchlila prípravu dobudovania chýbajúcich diaľničných úsekov a rýchlostných ciest.
Diskutujeme o zmene zákona o rozpočtovej zodpovednosti, no ak ministerstvo nepripraví potrebné projekty, zbytočne budeme na ne hľadať finančné prostriedky," skomentoval Blanár. Žilinský samosprávny kraj sa stará o 1¤426 kilometrov ciest a 788 mostov II. a III. triedy. Za posledné štyri roky sa do nich investovalo 16,6 milióna eur a obnovilo sa tak viac ako 200 kilometrov ciest.
Čo sa týka zdravotníctva, žilinská župa je jediným krajom, ktorý si zachoval župné nemocnice kompletne vo svojej starostlivosti. "Podarilo sa nám znížiť ich záväzky o 20 miliónov eur aj napriek tomu, že neboli oddlžené ako tie štátne. Dnes naše nemocnice v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Trstenej a Dolnom Kubíne nevytvárajú nové záväzky, hospodária vyrovnane a poskytujú kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Najväčším projektom bolo vybudovanie nových urgentných príjmov. Investovali sme do nich viac ako tri milióny eur a pacientom prinášajú rýchlejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Okrem toho sme otvorili prvé župné centrum magnetickej rezonancie v Dolnom Kubíne, aktuálne sa na nákup MR prístroja pripravuje aj naša nemocnica v Čadci," poznamenal Blanár.
Blanár pred časom čelil obvineniu za nákup CT prístrojov z roku 2011, keď žilinská župa obstarala CT prístroje pre nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši. Mali byť v porovnaní s najnižšou ponukou drahšie o 800-tisíc eur. Žilinský samosprávny kraj v roku 2011 však podľa Blanára kúpil jedno z vôbec najlacnejších CT na trhu.
Dlhy sa zmenšujú, kraj sa otvára
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vo svojej analýze hospodárenia žúp tvrdí, že žilinská župa je momentálne v dobrej finančnej kondícii. Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv.
Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).
Ku koncu roka podľa nich zaznamenala žilinská župa dlh na úrovni 28,47 % percenta, čo v prepočte vychádza zadlženosť na jedného obyvateľa kraja na úrovni 65 eur. Spomedzi všetkých VÚC (vyšší územný celok) dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia Nitriansky VÚC.
„Ako jediný získal vyššie hodnotenie ako +5, presnejšie +5,02, vďaka čomu ho hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím. Nasledujú Trenčiansky (+4,85), Žilinský (+4,85) a Bratislavský VÚC (+4,81). Aj zvyšné kraje získali skóre vyššie ako +4, a to Trnavský (+4,66), Prešovský (+4,57),Banskobystrický (+4,34) a Košický VÚC (+4,20), ktorý sa umiestnil na poslednom mieste,“ zhodnotili ekonomickú situáciu v krajoch analytici INEKO.
V rebríčku transparentnosti žúp si drží Žilinský kraj druhé miesto za Trenčianskym samosprávnym krajom. "Keď som sa stal županom po prvýkrát, ako prvé som dal ešte v roku 2005 vymeniť dvere na kanceláriách za presklené, aby občania vnímali vzťah medzi našimi pracovníkmi otvorenejšie, že sú tu pre nich. Vytvorili sme tiež transparentný dotačný systém, vysielame zasadnutia krajského zastupiteľstva on-line, takže aj obyvatelia zo vzdialenejších obcí a miest nemusia cestovať, ale skontrolujú si aktivity poslancov a úradu z pohodlia svojho domova.
Rovnako zverejňujeme rôzne dokumenty nad rámec zákona, poskytujeme zadarmo poradenstvo pri právnych, zdravotníckych alebo sociálnych problémoch a boli sme tiež prvou župou, ktorá začala pred šiestimi rokmi obstarávať elektronicky prostredníctvom elektronickej aukcie.
Dodnes používame dokonca až dva nezávislé certifikované elektronické systémy obstarávania a vďaka tomu sme napríklad za minulý rok ušetrili až päť miliónov eur. Aj to sú oblasti, v ktorých sme boli veľmi pozitívne ohodnotení Transparency International Slovensko, no snažíme sa, aby sme boli otvorenejší aj v ďalších našich kompetenciách a postupne na tom pracujeme," dodal Blanár.
Žilinský kraj je v porovnaní s ostatnými krajmi na tom lepšie v čerpaní eurofondov. Vďaka európskej podpore išlo do kraja viac ako dve miliardy eur. Mnoho obcí zrekonštruovalo svoje námestia, chodníky, verejné priestory, vymenili osvetlenie či obnovili školy, hasičské zbrojnice a rôzne kultúrne pamiatky. Jedným z najúspešnejších príbehov čerpania eurofondov kraji je hrad Budatín.