Prešovský samosprávny kraj má však stále vyše 10-percentnú nezamestnanosť a viac ako 50-tisíc ľudí bez práce. Nielen Prešov, ale samotný kraj preto potrebuje podľa odborníkov čím skôr plnohodnotný diaľničný obchvat, ktorý by priniesol do regiónu nové pracovné miesta.
„Obchvat tu nebude len preto, aby sa zvýšil komfort života v samotnom Prešove, čo je tiež veľmi dôležité, ale ide o záujmy celého kraja. Investície, obchod, ekonomický rast a zamestnanosť sú len tam, kde sú kvalitné a rýchle cesty,“ odkázala Daša Jeleňová, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.
Prešovčania sa pritom majú dočkať len čiastočného severného obchvatu. Rezort dopravy uvažuje o výstavbe druhej etapy s dĺžkou 10,4 kilometra len v polovičnom profile. Dôvodom má byť údajne nedostatok peňazí. Zmeniť to môže verdikt koalície, v prípade, že by pristúpila na vyšší deficit verejných financií alebo našla spolu s rezortom financií iné zdroje. Diaľničiari pritom cestu pripravili pre plný profil.
„Výstavba severného obchvatu v polovičnom profile je jednou z alternatív pre čo najskoršie odklonenie tranzitnej dopravy mimo centra nášho krajského mesta. Definitívne rozhodnutie podľa našich informácií ešte nepadlo. Prešov ale z pohľadu župy potrebuje plnohodnotný diaľničný obchvat. Prešovský kraj v osobe župana, zároveň poslanca Národnej rady SR robí všetko pre to, aby sa podarilo zabezpečiť potrebné zdroje na jeho financovanie. Navyše na realizáciu pôvodného plánu už bolo vynaložených veľa prostriedkov, polovičným profilom by sa nič neušetrilo. Jediným realistickým riešením je z pohľadu župy dokončenie pôvodného plánu, a tým je plnohodnotný obchvat pre Prešov,“ povedala Jeleňová.
Kraj rekonštruoval regionálne cesty
Prešovská župa v rokoch 2014 až 2017 hospodárila s rozpočtom 762 miliónov eur. Na investície vyčlenil 143 miliónov eur. Z toho najviac, 76 miliónov eur, išlo na regionálne cesty, ich rekonštrukcie a modernizácie, opravu mostov, sanácie nebezpečných zosuvov, technické a strojné vybavenie.
Prešovský samosprávny kraj, ktorý spravuje 2 442 kilometrov ciest II. a III. triedy zrevitalizoval a opravil za toto obdobie 400 kilometrov ciest. V roku 2004, keď kraj zdedil tieto cesty od štátu, až 55 percent z nich bolo v dezolátnom stave. Dnes je 25 percent ciest v nevyhovujúcom a šesť percent v havarijnom stave.
„Z konkrétnych investícií v tejto oblasti možno spomenúť tri veľké cestné projekty na slovensko-poľskom pohraničí za viac ako 10 miliónov eur, ktoré práve realizujeme. Prebudovali sme aj kľúčovú tepnu v Prešove na Kuzmányho ulici za dva milióny eur,“ povedala Jeleňová.
Protikandidáti súčasného prešovského župana Petra Chudíka aj verejnosť kritizujú v kraji najmä nedostupné sociálne služby, nedostatočne riešenú rómsku problematiku, problémy s dopravou a málo práce. "Prebieha kampaň a tieto vyjadrenia zo strany niektorých protikandidátov sú len súčasťou volebnej rétoriky.
Ľudia sa nesťažujú na cesty II. a III. triedy, ktoré spravuje kraj, ale na štátne cesty I. triedy. Kraj dotuje prímestskú dopravu, kúpili sme moderné autobusy pre koncové obce s minimálnym počtom cestujúcich. Nemožno súhlasiť ani s tým, že sociálne služby v kraji sú nedostupné. Neustále zvyšujeme kvalitu bývania klientov v domovoch sociálnych služieb, zvyšujeme počet štvorcových metrov na klienta, skracujeme čakacie lehoty a znižujeme počet čakateľov.
Obchvat tu nebude len preto, aby sa zvýšil komfort života v samotnom Prešove, čo je tiež veľmi dôležité, ale ide o záujmy celého kraja.Daša Jeleňová, hovorkyňa PSK
Stačí sa držať faktov a prísť sa pozrieť. Každý, kto len trochu pozná kompetencie štátu a kompetencie kraja, vie, že nie je v silách a ani zákonných možnostiach kraja významne vplývať na zamestnanosť a riešenie rómskeho problému. Napriek tomu sme v Jarovniciach otvorili prvú modulovanú školu na Slovensku.
A napriek tomu uskutočňujeme projekty, ako sú Energetická agentúra SMART prešovského regiónu či v spolupráci s mestom Prešov Prešovskú kreatívnu fabriku, ktoré majú a budú mať vplyv na zvyšovanie zamestnanosti," tvrdí Jeleňová.
Kraj musí nadviazať na dobré výsledky
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vo svojej analýze hospodárenia žúp poukázal na to, že prešovská župa je momentálne v dobrej finančnej kondícii, ktorú by však mala do budúcna ďalej zlepšovať. INEKO komplexne hodnotil finančné zdravie samospráv.
"Práve toto hodnotenie sme sa rozhodli vylepšiť a sme pristúpili k úpravám v metodike výpočtu skóre finančného zdravia. Súčasťou hodnotenia boli a aj ostávajú celkový dlh, dlhová služba a záväzky viac ako 60 dní po splatnosti. Pribudli ukazovatele bilancia bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti, ktorými sme nahradili základnú bilanciu a okamžitú likviditu, poznamenali analytici z INEKO.
Ku koncu roka podľa nich zaznamenala prešovská župa dlh na úrovni 32,1 percenta, čo v prepočte vychádza zadlženosť na jedného obyvateľa kraja na úrovni 67 eur. Spomedzi všetkých VÚC (vyšší územný celok) dosiahol najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia Nitriansky VÚC.
„Ako jediný získal vyššie hodnotenie ako +5, presnejšie +5,02, vďaka čomu ho hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím. Nasledujú Trenčiansky (+4,85), Žilinský (+4,85) a Bratislavský VÚC (+4,81). Aj zvyšné kraje získali skóre vyššie ako +4, a to Trnavský (+4,66), Prešovský (+4,57), Banskobystrický (+4,34) a Košický VÚC (+4,20), ktorý sa umiestnil na poslednom mieste,“ zhodnotili ekonomickú situáciu v krajoch analytici INEKO.