1. Nezamestnanosť je pretrvávajúci problém
Je na čele nelichotivého pelotónu. Košický kraj je podľa štatistík Ústredia práce z augusta tohto roku regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Miera nezamestnanosti tu predstavovala 10,59 percenta. Čo sa týka jednotlivých okresov Košického kraja, najhoršie je na tom okres Rožňava so 16,44-percentnou mierou nezamestnanosti. Viac ako 13-percentnú nezamestnanosť majú aj v Trebišove (13,91 %), v Sobranciach (13,14 % ) a v Gelnici (13,06 %). Primátor Rožňavy Pavol Burdiga, ktorý je aj poslancom Košického samosprávneho kraja, vysvetľuje, že pod nelichotivé štatistiky v rožňavskom regióne sa podpisuje viac faktorov. „Neprichádzajú k nám investori. Nemyslím len tých väčších a strategických, ale menších, ktorí by zamestnali čo len 50 ľudí. Ďalším faktorom je zlá infraštruktúra a chýbajúce cesty. Ak by sa stalo, že sa zastaví aj výstavba R2-ky, ktorá má ísť cez nás, bolo to veľmi zlé,“ zdôraznil Burdiga. Pod vysokú mieru nezamestnanosti sa u nich podľa Burdigu podpísal aj koniec banskej činnosti.
2. Slabá kompetenčná vybavenosť
Sú úrady, ako je samosprávny kraj, so súčasnými obmedzenými kompetenciami spokojné? Táto otázka často zamestnáva odborníkov úradov VÚC. Podľa riaditeľa Úradu Košického samosprávneho kraja Ondreja Bernáta sú župy slabo kompetenčne vybavené a nemajú efektívne nástroje na to, aby mohli pomáhať znižovať regionálne rozdiely. „Štruktúra rozvoja tejto krajiny je veľmi zložitá. Je to 2 890 obcí, je tu štátna správa, regionálna samospráva, teda systém je zložitý a ľudia sa v ňom nevyznajú. Navyše, veľa prostriedkov sa míňa neefektívne, všetky strategické rozhodnutia sa robia v Bratislave,“ vysvetľuje Bernát. Samosprávny kraj nemá podľa neho v prípade štrukturálnych fondov svoj regionálny operačný program, aby si mohol sám určiť priority, o všetkom sa rozhoduje opäť v Bratislave. „Dokonca aj v prípade ekonomicky menej rozvinutých regiónov je lídrom v procesoch schvaľovania rozvojových plánov štátna správa a regionálna samospráva je len na úrovni takmer iba člena komisie,“ zdôraznil Bernát. Pomohla by zmena štruktúry a viac kompetencií pre regionálnu samosprávu.
3. Chýbajúce diaľnice a cesty 1. triedy
Len krátky úsek diaľnice pri Kurimanoch a regióny, v ktorých chýbajú nielen diaľnice, ale aj cesty 1. triedy. Takáto slabá cestná vybavenosť je brzdou rozvoja Košického kraja. Dva okresy – Gelnica a Spišská Nová Ves – nemajú dokonca ani jeden kilometer ciest prvej triedy. Táto absencia sa musí niekde prejaviť. Pritom okres Spišská Nová Ves je z pohľadu cestovného ruchu jeden z najvýznamnejších na Slovensku. „Táto situácia má veľký dosah na život vo viacerých častiach Košického kraja. S výnimkou väčších aglomerácií, ako sú Košice, je k nám veľmi ťažké prilákať investorov. Ľudia musia dochádzať za prácou na jedno- či dvojtýždňovky, keď opúšťajú svoje rodiny. To má svoj dosah,“ približuje riaditeľ Úradu KSK Ondrej Bernát.
4. Pribúdajú marginalizované skupiny
Najmä spišská a gemerská časť Košického kraja sú charakteristické populačnou explóziou marginalizovaného obyvateľstva. Sú obce, kde sa rómska menšina stáva väčšinovou časťou obyvateľstva, no sociálne slabšie skupiny pribúdajú aj u nerómskeho obyvateľstva. To má vplyv na vzdelávanie. Podľa informácií hovorkyne KSK Zuzany Bobríkovej pribúda na základných školách detí, ktoré ich ukončujú už v piatom, šiestom či siedmom ročníku. O stredné školy tieto deti a ich rodičia ani nemajú záujem. Následkom toho je klesanie počtu žiakov na stredných školách. Ešte v školskom roku 2007/2008 bolo na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK 37 968 detí, v školskom roku 2015/2016 už len 27 007. Problém sa komplexne nerieši, kraj sa ho snaží eliminovať zriaďovaním elokovaných pracovísk stredných škôl priamo v obciach. Jeho súčasťou je teoretické, ale najmä praktické vzdelávanie v odboroch ako murár, pomocník na stavbe či krajčírka. „Je to cesta, aby tí mladí mali aspoň nejaké vzdelanie,“ hovorí Bobríková.
5. Problém s opaterou starších ľudí
Aj v Košickom kraji obyvateľstvo starne, priemerný vek sa dvíha a zvyšuje sa dopyt po umiestňovaní seniorov v zariadeniach sociálnych služieb. V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je 13 zariadení sociálnych služieb, vrátane organizačných súčastí, s celkovou kapacitou 1 836 miest. Do niektorých je vzhľadom na pribúdajúci počet starších ľudí aj žiadostí o umiestnenie problém dostať sa. Výzvou pre Košický kraj, no nielen ten, je do budúcna investovať nielen do jaslí a škôlok, ale aj do tzv. striebornej ekonomiky zameranej na starších ľudí. Kým v menších mestách ako napr. Strážske či Trebišov sa na umiestnenie starších ľudí do sociálnych zariadení až tak dlho nečaká, problém je hlavne vo väčších mestách, ako sú Košice. Napr. zariadenie ARCUS v Košiciach poskytuje dva druhy služieb. Prvým je pobyt v špecializovanej časti, kde je kapacita 140 miest, druhým je zariadenie pre seniorov s kapacitou 80 miest. Jeho riaditeľ Juraj Briškár hovorí, že čakacie lehoty do špecializovaného zariadenia sú asi rok, do zariadenia pre seniorov sa čaká priemerne 2,5 roka.
6. Zdravotnícky balvan už neťahá kraj ku dnu
Košický samosprávny kraj mal po delimitácii v roku 2003 vo vlastníctve štyri nemocnice s poliklinikou. V Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Trebišove a Michalovciach. Zdedil ich s veľkými investičnými dlhmi a vysokými prevádzkovými nákladmi. Len nemocnica v Rožňave ťahala svojimi nákladmi ku dnu celý rozpočet kraja. Tento zdravotnícky balvan sa podľa hovorkyne KSK Zuzany Bobríkovej podarilo vyriešiť. „Vyhlásili sme medzinárodnú súťaž na dlhodobý prenájom a v nej získali strategického partnera na dvadsať rokov. Tým sa výrazne podarilo zlacniť prevádzku nemocníc a súkromná spoločnosť, ktorá ich prevádzkuje, investovala aj do materiálneho a technického vybavenia týchto zariadení. Dokonca v Michalovciach stavajú jednu z najmodernejších nemocníc u nás s modernými chirurgickými a ďalšími pavilónmi,“ zdôraznila Bobríková.
7. Budovanie terminálov integrovanej dopravy
Jednoduchšie a pohodlnejšie cestovanie. KSK stojí pred výzvou, v realizácii ktorej mu musia byť nápomocné aj Železnice Slovenskej republiky. Ide o budovanie integrovaného dopravného systému pre Košický kraj a KSK rieši momentálne jeho prvú etapu. V rámci nej sa už podarilo vybudovať a od roku 2015 je aj v prevádzke prvý terminál integrovanej osobnej prepravy v Moldave nad Bodvou, ktorý je na Slovensku pilotným projektom. Financovaný bol z Operačného programu Doprava 2007 – 2013 a po jeho sprevádzkovaní sa cestujúci dostanú suchou nohou pri prestupovaní z vlaku do autobusu. Jeho vlastníkom a správcom sú Železnice SR. KSK spolupracuje na budovaní ďalších terminálov osobnej prepravy v Trebišove a Michalovciach.
8. Projekt kreatívneho centra
Areál bývalej Tabakovej továrne, ktorý získala košická župa po delimitácii majetku v roku 2003, ponúkne najmä pre mladých umelcov nové možnosti. Popri existujúcom Kulturparku tam plánuje samosprávny kraj realizovať projekt kreatívneho centra. Náklady na premenu nevyužitých priestorov na toto centrum sú 20 miliónov eur a KSK ich chce získať z eurofondov. V kreatívnom centre budú rozvíjať svoj talent a potenciál mladí umelci, fotografi či filmári. Kraj chce nadviazať na veľmi plodné obdobie posledných desiatich rokov, keď sa mu podarilo získať z európskych fondov mimoriadne veľký balík peňazí v objeme okolo 30 miliónov eur. Tie investoval spolu s vlastnými prostriedkami do rekonštrukcií svojich kultúrnych inštitúcií a pamiatok na území Košíc, ale aj celého kraja. Obnovené boli napr. budovy Východoslovenského múzea v Košiciach, Divadlo Thalia či Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi.
9. Zlé cesty druhej a tretej triedy
Zo správy Slovenskej správy ciest získal KSK do svojho vlastníctva v roku 2003 573 kilometrov ciest druhej triedy a 1 382 kilometrov ciest tretej triedy. Zdedil ich v nie najlepšom technickom stave a na opravu mnohých úsekov nemá peniaze dodnes. Cesty spravuje prostredníctvom svojej rozpočtovej organizácie Správa ciest KSK. Zastupiteľstvo schválilo ešte v minulom roku financovanie infraštruktúry zo zdrojov Európskej investičnej banky na roky 2016 až 2018. Zámerom je financovať rekonštrukcie ciest v dĺžke 60 kilometrov a nakúpiť mechanizmy za 5,8 milióna eur. Riaditeľ Úradu KSK Ondrej Bernát vysvetľuje, že nemajú vlastné kapacity na odstraňovanie týchto investičných deficitov. Až 90 percent ich rozpočtu je taxatívne určených na výdavky, ako sú mzdy, odvody a na chod inštitúcií, ktorých zriaďovateľom je kraj, vrátane škôl.
10. Otvorenie Krásnej Hôrky sa odkladá
Košický kraj priťahuje turistov svojimi pamätihodnosťami. K tým najkrajším patrí hrad Krásna Hôrka. Ten je od požiaru v roku 2012 zavretý a prebiehajú v ňom rekonštrukčné práce. Múzejníci aj miestni obyvatelia sa nádejali, že práce budú zrealizované v čo najkratšom čase, aby príliš neutrpel turistický ruch. Ešte vlani platilo, že hrad znovu otvoria v roku 2020. Realita je však iná. Slovenské národné múzeum odstúpilo pred niekoľkými týždňami od zmluvy s architektom a projektantom a architektonickú štúdiu obnovy bude riešiť a spracúvať vlastnými personálnymi zdrojmi. Ak pôjde všetko podľa plánov, práce na hrade by sa mohli obnoviť do troch rokov. Miestni veria, že desať rokov od požiaru by hrad mohol privítať svojich prvých návštevníkov.