1. Znižovanie nezamestnanosti
Prešovský kraj patrí k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. V auguste tohto roku bolo v kraji bez práce 50 929 ľudí, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 10,53 percenta. Najhoršie je na tom okres Kežmarok s mierou nezamestnanosti 16,66 percenta a po ňom okres Vranov nad Topľou s mierou nezamestnanosti 14,06 percenta.
Vysoká nezamestnanosť má viac dôvodov. Slabá infraštruktúra, nedostatok silných investorov a z toho vyplývajúce slabé finančné ohodnotenie v existujúcich fabrikách. Podľa informácií Štatistického úradu za vlaňajší rok boli najnižšie priemerné mzdy na Slovensku práve v Prešovskom kraji, kde priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla 833 eur. V podnikoch s 20 a viac zamestnancami v Prešovskom kraji dosiahla sumu 817 eur, čo bolo o 221 eur menej, ako je celoslovenský priemer. Vo výške priemernej mzdy sú v Prešovskom kraji najhoršie okresy Medzilaborce, Snina a Svidník.
2. Chýbajúce diaľnice a obchvat Prešova
Jedným z posledných nedokončených úsekov diaľnice medzi Bratislavou a Košicami je osem kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh a problematický 13,5-kilometrový úsek Turany – Hubová. Po dokončení diaľnice okolo Prešova bude v roku 2021 možné prejsť plynulo po diaľnici od Ružomberka do Košíc v dĺžke 190 kilometrov. Osemkilometrový úsek pri Prešove bude súčasťou dopravného koridoru na trase Bratislava – Žilina – Košice – Užhorod a je zaradený do medzinárodnej cestnej siete pod označením E50. Na túto medzinárodnú cestu je napojená medzinárodná cesta E371, ktorá smeruje z Prešova cez Svidník na hraničný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek do Poľskej republiky. Diaľnica je súčasťou multimodálneho dopravného koridoru TEN-T. Jej dostavbou sa vytvorí priestor pre príchod investorov do regiónu Šariša.
3. Rozvoj chudobných regiónov
Okresy Prešovského kraja Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov nad Topľou boli v zmysle zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov zaradené na zoznam okresov, ktorým bude pri rozvoji pomáhať vláda. Zákon o podpore najzaostalejších regiónov schválila Národná rada 11. novembra 2015.
Jednotlivé okresy vypracovali tzv. akčné plány, v ktorých špecifikovali svoje najväčšie nedostatky, ale aj potreby. Cieľom akčných plánov, ktoré potom na výjazdových zasadnutiach schválila vláda, bolo a je zmiernenie hospodárskych rozdielov medzi okresmi a naštartovať v nich hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky, samosprávou a občianskou spoločnosťou. Akčné plány boli vypracované na obdobie piatich rokov, obsahujú zoznam konkrétnych opatrení a ich realizátorov, zdroje financovania a spôsob vyhodnocovania dosiahnutého pokroku.
4. Viac ľudí do vlakov a autobusov
Skvalitnenie a zefektívnenie dopravy je ďalšou z výziev, ktorej bude čeliť Prešovský samosprávny kraj. Dosiahnuť, aby menej ľudí cestovalo autami a viac verejnou dopravou, by sa malo vďaka projektu Plán dopravnej obslužnosti Prešovského kraja, ktorého cieľom je optimálna dopravná obslužnosť v regióne.
Plán dopravnej obslužnosti bude zohľadňovať smery mobility obyvateľstva so spádovými centrami dochádzky v regióne. Môžu nimi byť napr. obce poskytujúce pracovné príležitosti, školy a podobne.
Zavedením nového plánu dopravnej obslužnosti reaguje Prešovský samosprávny kraj na štatistiky. Z nich vyplýva, že počet cestujúcich vo verejnej doprave na Slovensku v porovnaní rokov 2004 a 2015 klesol o 46 percent, v Prešovskom kraji dokonca o 52 percent.
5. Vidiecky turizmus stagnuje
Prešovský kraj patrí k regiónom s najväčším potenciálom v oblasti cestovného ruchu. Má veľa prírodných krás či historických pamätihodností, no svoj rozvojový potenciál nevyužíva v rozsahu, ako by mohol. Hlavné produkty turistického ruchu, ako sú Vysoké Tatry či Spišský hrad, sú v tomto smere na tom ešte pomerne dobre, no nedostatok investícií v zabezpečení reštauračných a ďalších služieb cítia najmä menej propagované atrakcie a zaujímavosti regiónu.
„Turista sa už dnes po túre neuspokojí len s chlebom s maslom, chce niečo viac,“ hovoria ľudia, ktorí sa zaoberajú regionálnym rozvojom cestovného ruchu. Potenciál má aj agroturizmus s produktmi, ako sú mlieko či domáca kuchyňa. V tomto smere má Prešovský kraj rezervy.
6. Hustota dopravy v Prešove
Obchvat v smere západ – juh a potom a neskôr aj v smere východ – sever potrebuje nevyhnutne metropola Šariša už niekoľko rokov. Mesto je preplnené automobilovou a zároveň nákladnou dopravou, čo má vplyv na stav životného prostredia či bezpečnosť chodcov.
Podľa informácií viceprimátora Prešova Štefana Kužmu je ich zaťaženosť obrovská. „Oficiálne čísla hovoria o tom, že denne vojde do Prešova zo všetkých smerov okolo 20-tisíc áut, z toho veľké množstvo kamiónov. V čase dopravných špičiek dosahujú kolóny vozidiel smerujúce do Prešova aj niekoľko kilometrov,“ zdôraznil Kužma.
S výstavbou juhozápadného obchvatu sa začalo v júni tohto roku, do užívania by mal byť odovzdaný v roku 2021. Jeho financovanie je podľa informácií ministra dopravy Árpáda Érseka zabezpečené. Výstavba pohltí 356 miliónov eur, z toho 85 percent sa bude financovať z Kohézneho fondu Európskej únie, zvyšok zo štátneho rozpočtu.
Potrebný je aj severovýchodný obchvat. Stavebné povolenie na jeho výstavbu už bolo vydané.
7. Domaša je závislá od výšky hladiny
Jedna z pých Prešovského kraja, vodná nádrž Domaša je roky závislá od výšky hladiny. Ak je vody dosť, Domašu zapĺňajú rekreanti, ak je jej málo, z turistickej sezóny nie je nič. Okolité obce, ktoré tam prevádzkujú služby, z roka na rok iba čakajú, aká sezóna ich čaká.
Starostka obce Bžany Mária Kasičová hovorí, že na Domaši prevádzkujú pláž. Tento rok našťastie nemali núdzu o návštevníkov.
"Vody bolo dostatok a bola jedna z najčistejších vo všetkých prírodných kúpaliskách na Slovensku. Ako bude o rok, nikto nevie.
8. Nevyhovujúci stav ciest
Prešovský kraj spravuje 2 441 km ciest. Chýbajúce investície do regiónu, slabšie ekonomické zázemie sa prejavuje aj na ich kvalite. Až 783 kilometrov, teda takmer tretina z nich, je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Najhoršia situácia je v okrese Prešov, kde je v havarijnom stave asi 30 kilometrov ciest a v nevyhovujúcom stave 58 kilometrov ciest.
Pýšiť sa nemôžu ani v Sabinove, kde je až 23 kilometrov ciest III. triedy v havarijnom stave, v okresoch Stará Ľubovňa a Medzilaborce je v havarijnom stave viac než 15 kilometrov ciest a takmer 80 kilometrov ciest má nálepku nevyhovujúce.
Kraj opravuje cesty II. a III. triedy pravidelne, pre tento rok si vytypoval 30 kritických úsekov. Náklady na opravu dosiahnu 3,2 milióna eur. Kraj na to použije peniaze, ktoré pochádzajú z tretej tranže úveru z Európskej investičnej banky. Túto možnosť odsúhlasili poslanci samosprávneho kraja.
9. Národný park likviduje ťažba
Jednu z najväčších vzácností Prešovského kraja – Karpatské bukové pralesy v Národnom parku Poloniny ohrozuje ťažba dreva. Deje sa tak napriek tomu, že Karpatské bukové pralesy sú už desať rokov súčasťou Svetového a prírodného dedičstva UNESCO.
Ochranári upozorňujú, že na pozemkoch, ktorých vlastníkom je štát, urbariáty, vojenské lesy i súkromní vlastníci, prebieha ťažba, a to aj na miestach, kde by sa ťažiť nemalo.
„Ťažba evidentne neprebieha len vo vyhlásených prírodných rezerváciách Udava, Stužica, Riaba Skala a ešte na niektorých menších územiach. Najvyššiemu stupňu ochrany by malo podliehať 5 766 hektárov lesa, no neťaží sa len na asi 2-tisíc hektároch. A kde je zvyšných 3 700 hektárov?“ pýta sa náčelník Lesoochranárskeho združenia VLK Juraj Lukáč.
Aktivisti už niekoľko rokov poukazujú na problém a klamstvo a usilujú o to, aby sa v Karpatských bukových pralesoch neťažilo na miestach, ktoré na to nie sú určené. Keďže ich volania zatiaľ neboli zo strany štátnych orgánov vypočuté, rozhodli sa urobiť rázny krok. UNESCO požiadali, aby bol tejto prekrásnej, no postupne likvidovanej lokalite odobratý certifikát. Prešovský kraj by tak mohol prísť o jednu z lokalít, ktorá je zapísaná vo Svetovom a prírodnom dedičstve UNESCO.
10. Krajný východ sa vyľudňuje
Aj keď miera nezamestnanosti na Slovensku podľa štatistík klesá, obce na krajnom východe Prešovského kraja to veľmi necítia. Do tohto regiónu sa investori neťahajú, práce niet, a tak miestni, najmä mladí za ňou odchádzajú. A počty obyvateľov obcí klesajú.
„Je to presne tak,“ potvrdzuje starosta Uličského Krivého Milan Sičák. Podľa sa stal z odchodu ľudí za prácou stály problém. Obec, kde dnes žije asi 256 obyvateľov, opustilo za posledných jedenásť rokov asi 40 ľudí. A obec je tak čoraz prestarnutejšia.
„Mladí, ktorí odišli za prácou do zahraničia, sa už domov väčšinou nevracajú. Žiaľ, situácia núti opúšťať rodiny a žiť "cigánskym kočovným životom“ aj viacerých otcov rodín. Tí chodia za prácou na turnusy. Domov prichádzajú, no zasa odchádzajú. Viete, ako potom môže fungovať rodina," podotkol Sičák.