Desať výziev pre Žilinský kraj: Kolabujúca doprava na Kysuciach nemá prioritu

Dokončenie diaľnice D1 v nedohľadne, kolabujúca doprava na Kysuciach, problémy so Strečnom aj otáznik na žilinským letiskom. Denník Pravda vybral desať výziev, ktoré čakajú Žilinský kraj.

, 31.10.2017 05:54
debata (4)

1. Dokončenie diaľnice D1 v nedohľadne

Žilinský kraj je a ešte dlho bude krajom dopravných lievikov. A zdá sa, že dôležitosť tomu, že diaľnice by sa mali budovať a nie odsúvať, nedáva ani fakt, že je dopravným koridorom medzinárodných trás zo všetkých svetových strán. V Žiline sa stojí v kolónach už nielen v dopravných špičkách, ale každý deň.

Už je viac ako verejným tajomstvom, že tunel Višňové a nadväzujúca diaľnica pri Dubnej skale nebudú slúžiť motoristom ani v roku 2019. Úsek medzi Turanmi a Hubovou sa ešte ani nezačal stavať. Odklad má i diaľnica pri Ružomberku, po ktorej keby bola postavená načas, sa už mohlo jazdiť.

Trpia obyvatelia miest a dedín v blízkosti ciest, ktoré už roky nechcene suplujú nevybudovanú diaľnicu. Vodiči v snahe obísť kolóny na hlavnom ťahu medzi západom a východom krajiny mieria na cesty nižších kategórií, ktoré práve spravuje samosprávny kraj.

zväčšiť Diaľnica D1 nie je stále dokončená. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
dialnica d1 Diaľnica D1 nie je stále dokončená.

2. Kysucké problémy s dopravou nemajú prioritu

Hoci diaľnice či rýchlostné cesty nepatria do kompetencie samospráv, župani i primátori zvyknú byť pravidelnými účastníkmi slávnostných poklepkávaní kameňov či strihania pások. Ak sú i poslancami v slovenskom parlamente, mali by aj z tejto pozície obhajovať záujmy samosprávnych krajov a trvať na riešení problémov.

Na Orave uviazla rýchlostná cesta R3, na Kysuciach diaľnica D3. Tá dokonca vypadla z úsekov, na ktoré by prioritne išli finančné zdroje. Zúfalí sú obyvatelia i veľké firmy. Spisujú petície, robia protesty s blokovaním dopravy. No výstavba diaľnice v území, kde denne prejde 28-tisíc áut a ktoré je nadmerne zaťažované medzinárodnou kamiónovou dopravou, sa znovu odsunula.

3. Oprava župných ciest

Cesty druhej a tretej triedy spravuje Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja. Je to príspevková organizácia, ktorá je svojím rozpočtom napojená na ŽSK. Spravuje spolu 1 426 kilometrov ciest a 788 mostov.

Župní cestári v tomto roku naplánovali rekonštrukciu vyše 130 km ciest a 9 mostov za takmer 13 miliónov eur. Nedávno konečne začali práce aj na obnove ciest medzi Lokcou, Oravskou Lesnou a Zákamenným, ktoré boli dlhodobo v havarijnom stave. V budúcom roku by sa mali z eurofondov opraviť aj mosty v Lokci a Krušetnici.

Polátaný koberec má vo viacerých častiach cesta medzi Párnicou a Zázrivou, ale aj medzi Terchovou a Žilinou, ktorá slúžila ako obchádzková trasa pri uzávierkach Strečna. Na začiatok kompletnej obnovy si cesta počká do jari budúceho roka.

zväčšiť Proti hustej kamiónovej doprave protestujú... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
kysuce, kamion, protest, doprava Proti hustej kamiónovej doprave protestujú Kysučania.

4. Neskĺznuť do mínusu

Na rozdiel od iných krajov si Žilinský samosprávny kraj ponechal štyri nemocnice a neposunul ich do súkromného sektora. Od roku 2013 hospodária vyrovnane, hoci ešte dva roky predtým boli v mínuse.

Nemocnice však majú staré dlžoby, ešte z čias, keď boli na župu delimitované zo štátu a neboli oddlžené ako štátne nemocnice. Celkový dlh 33 miliónov eur sa podarilo znížiť o 20 miliónov. Tri z nemocníc však nemôžu pre zvyšné dlhy čerpať eurofondy, aj napriek tomu, že už nové záväzky nevytvárajú.

Problémom v zdravotníctve sú chýbajúci špecialisti, v poslednom období napríklad v Kysuckom Novom Meste najmä neurológovia. Efektívnejšie by sa mal využívať systém elektronického objednávania na vyšetrenia, ktorý bol spustený vlani. Zapojených do systému je 72 ambulancií z 1 400, ktoré fungujú v kraji.

5. Podporovať duálny systém vo vzdelávaní

Aktuálne je v Žilinskom samosprávnom kraji 61 školských zariadení. Ani v uplynulých štyroch rokoch sa optimalizácia siete nezaobišla bez rušenia škôl či málo perspektívnych odborov. Zrušené boli tri stredné školy a 200 študijných odborov. Stále platí, že štúdium by malo kopírovať potrebu trhu, a tak po konzultáciách so zamestnávateľmi bolo aj 45 nových odborov do systému vzdelávania zaradených.

Župa investovala do školských budov, no investíciu by potrebovalo aj technologické vybavenie stredných odborných škôl, aby absolventi vedeli obsluhovať moderné technológie. Na trhu chýbajú absolventi v odboroch kuchár či murár, o tieto profesie však nie je dostatočný záujem.

V systéme duálneho vzdelávania je v rámci Slovenska zapojená štvrtina študentov zo Žilinského samosprávneho kraja, čo je najviac zo všetkých samosprávnych krajov zrejme aj vďaka vysokému podielu strojárskeho a elektrotechnického priemyslu v regióne. V školskom roku 2017/2018 je v Žilinskom kraji do systému duálneho vzdelávania zapojených 359 prvákov, ktorí sa budú vzdelávať u 45 zamestná­vateľov.

6. Sociálna oblasť

V pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je 26 zariadení sociálnych služieb s kapacitou približne 3 400 klientov. Stará sa o nich vyše 2-tisícový personál – sestry, opatrovateľky či asistentky. Ťažká a namáhavá práca s nepohyblivými klientmi sa podpisuje na ich zdraví, niet sa čo čudovať, keď to mnohí nevydržia a hľadajú si iné pracovné možnosti.

Aby zamestnanci neodchádzali za inou či lepšie platenou prácou a aby si ich župné zariadenia udržali, zvýšili im platy, a to aj nad rámec toho, čo ukladá zákon. Formou osobných príplatkov od januára v priemere o 70 eur mesačne na jedného zamestnanca a následne od júna o ďalších v priemere 100 eur mesačne. V porovnaní s minulým rokom je tak rozpočet 2017 na mzdy bez odvodov vyšší o 3,4 mil. eur.

Domovy sociálnych služieb župa zdedila od štátu s veľkým modernizačným dlhom a ten treba postupne znižovať. V posledných štyroch rokoch išlo do rekonštrukcií 9 miliónov eur.

zväčšiť Obnova Budatínskeho hradu bola jednou z... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Budatínsky hrad, Obnova Budatínskeho hradu bola jednou z najväčších investícií.

7. Investície do kultúry

Jednou z najväčších investícií za uplynulé obdobie je rekonštrukcia Budatínskeho hradu. Konečne, pretože až do leta 2016 bol desať rokov pre havarijný stav zatvorený. Opravuje sa postupne, tak ako sa darí župe získavať prostriedky. Zatiaľ bolo preinvestovaných 6 miliónov eur. Opraviť treba hospodársku budovu, nádvorie, severnú fasádu a ešte aj niektoré priestory v hrade. Iný hrad zase bolo nutné tento rok zavrieť, Likavu. Bralo, na ktorom bol približne pred sedemsto rokmi kráľovský hrad postavený, je nestabilné a mohli sa z neho uvoľňovať kamene. Keď sa práce skončia, hrad bude možné opäť sprístupniť. Na Strečnianskom hrade sa popri sanácii hradného brala zistilo, že okrem brala sú porušené aj základové murivá hradu, na čo musela župa vyčleniť prostriedky. Okrem hradov má žilinská župa aj dve divadlá, hvezdáreň, galérie, kultúrne strediská a knižnice.

8. Cyklochodníky mimo rušných ciest

Žilinská župa pred dvoma rokmi zisťovala záujem verejnosti o nové cyklotrasy. Bezpečný cyklochodník už môžu cyklisti využívať na trase od Budatínskeho hradu až k hradu Strečno, ktorý spravuje práve župa. Hradný okruh má 33 km.

To, že záujem o cyklotrasu je, potvrdil aj cyklosčítač, vlani ňou prešlo 58-tisíc cyklistov. Bezpečné cyklochodníky sú potrebné aj v iných regiónoch. V pláne je pokračovať popri Váhu smerom na Bytčiansko, až k vodnej nádrži v Mikšovej, čím by pribudlo 25,5 kilometra.

Plánuje sa i úsek zo Strečna do Vrútok, aby mohli cyklisti bezpečne jazdiť mimo frekventovanej hlavnej cesty. Rovnako je potrebná bezpečná trasa do Rajeckej doliny.

9. Počet cestujúcich klesá

Samosprávne kraje sú garantom dopravnej obslužnosti svojho územia. Dopravcami vo verejnom záujme sú v ŽSK dve prepravné spoločnosti SAD Žilina a Arriva Liorbus. Zmluvy s nimi boli uzatvorené do konca novembra 2019.

Počet prepravených ľudí však klesá, kým náklady stúpajú. V roku 2005 sa odviezlo autobusmi v kraji 48 miliónov cestujúcich, no o 11 rokov neskôr len 26 miliónov, aj napriek tomu, že kraj rozšíril poskytované zľavy. Riešením je optimalizovať spoje, čo však môže mať vplyv na obslužnosť územia.

Prioritu vo verejnej doprave v nasledujúcom období by mal dostať integrovaný dopravný systém, teda efektívne a logické prepojenie medzi spojmi jednotlivých dopravcov – prímestských liniek, MHD či vlakových spojov.

zväčšiť Žilinské letisko potrebuje peniaze aj na... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
žilina,letisko Žilinské letisko potrebuje peniaze aj na predĺženie letiskovej dráhy.

10. Čo bude s letiskom

Aj v tomto období bola okolo žilinského letiska napätá atmosféra. Jeho zamestnanci zostali začiatkom roka bez výplat. Keďže ide o medzinárodné verejné letisko, treba zabezpečiť pravidelný prísun peňazí pre bezpečnosť a požiarnu ochranu letiska. Aj preto sa jeho akcionári museli dohodnúť o navýšení základného imania spoločnosti. Majoritným vlastníkom je štát – 99,5 %, zvyšok má Žilinský kraj.

Letisko si vyžaduje ďalšie investície. Najviac letisková dráha, ktorá je dlhá len 1 150 metrov. To je problém, ktorý predstavuje prevádzkové obmedzenie a vyhovuje len menším lietadlám. Projekt predĺženia na 2 450 metrov by stál asi 60 miliónov eur.

Letisko už šesť rokov nemá žiadnu pravidelnú linku. Opäť sú snahy o obnovenie letov do Prahy.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Žilinský kraj #voľby do VÚC 2017
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy