Ján Lunter: Nemôžem byť spokojný s tým, ako náš kraj upadá

Dvaja z nich, Martin Klus a Stanislav Mičev, boli dokonca jeho najvážnejšími konkurentmi. Podporilo ho viacero demokratických politických strán naprieč celým politickým spektrom. V rozhovore pre Pravdu hovorí, že Banskobystrický kraj je krajom premárnených možností a zmena jeho smerovania je nevyhnutná.

Ste známy ako úspešný podnikateľ. Prečo ste sa rozhodli opustiť biznis a pustiť sa do komunálnej politiky?

Podarilo sa mi vybudovať prosperujúcu firmu, mám dobrú manželku a šesť detí. Mohol by som byť so svojím životom spokojný. Ale nemôžem byť spokojný s tým, ako náš kraj upadá, ako mladí z neho odchádzajú a rodiny sa rozdeľujú, keď jeden z rodičov ide zarábať do zahraničia.

Z vlastných skúseností viem, že usilovnou, poctivou a zodpovednou prácou vieme veci meniť. Tieto moje skúsenosti a vedomosti chcem teraz venovať rozvoju nášho kraja. Je pekný, dá sa tu dobre žiť, ale musíme ho uchopiť do vlastných rúk.

Dlho ste rozmýšľali o kandidatúre?

Áno aj nie. Možno niekoľko týždňov. Oslovovali ma známi i priatelia a hovorili mi, aby som išiel do toho. Najdlhšie rozhodovanie trvalo v rodine. Po toľkých rokoch práce, keď som nemal veľa času na rodinu, ma už manželka chcela mať doma. Nakoniec predsa len podporila môj zámer, rovnako aj moje deti.

Myslíte si, že riadiť kraj je to isté, ako viesť firmu?

Sú veci, ktoré by som vedel zo svojej podnikateľskej kariéry určite využiť. Napríklad organizácia práce, manažovanie podniku či personalistika, teda ako nájsť odborníkov na spoluprácu.

Prirodzene, vnímam fakt, že firma je založená na vytváraní zisku a dobrej ekonomike, pričom kraj prioritne vytvára sociálne, ekonomické i kultúrne podmienky pre občanov. S plnou vážnosťou si uvedomujem, že sa na kraj nemôžem pozerať len ako podnikateľ, ale musí tam byť jednoznačne z mojej strany zodpovednosť za celú župu s dôrazom na zlepšenie podmienok života ľudí v nej.

V komunálnej politike ste doteraz nepôsobili, budete sa musieť veľa naučiť. Ste na to pripravený?

V mojom tíme, v ktorom je veľa mladých ľudí, mám aj takých, čo sú skúsení v komunálnej politike, či už na úrovni miestnej, alebo regionálnej samosprávy. O nich sa budem opierať.

Ako hodnotíte súčasný stav kraja?

Je to kraj premárnených možností. Kraj, v ktorom nevidíme aktívne napredovanie. Keď sa pozrieme do programu rozvoja na roky 2015 až 2023, je veľmi všeobecný, bez konkrétnych vecí. Vidno to aj na tom, ako majetkovo zaostávame za inými krajmi, kde svoj majetok zveľaďujú, u nás je to naopak.

Súčasný župan robí presne to, čo predtým kritizoval. Sedí na dvoch stoličkách, odkedy je poslancom parlamentu, kraj nerozvíja, rómsku problematiku rieši len populistickými rečami na námestiach, nenaplnil ani sľub, že vytvorí 10– až 15-tisíc pracovných miest. Navyše nás pripravil o eurofondy, čo je veľká škoda.

Hovoríte o eurofondoch. Len na cesty 2. a 3. triedy Banskobystrický kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur pre nelegálne zamestnávanie. Nehovoriac o ďalších, napríklad pre zariadenia sociálnych služieb. Čo s tým?

Som rád, že vláda našla spôsob, akým dostať peniaze z eurofondov do kraja cez obce a ministerstvá. Aktuálna situácia je taká, že do roku 2020 eurofondy na cesty ako župa nemôžeme čerpať.

Čo sa týka iných oblastí, považujem za zodpovedné prijať peniaze, ktoré sa nám ponúkajú, či už z Európskej únie, ale aj z iných fondov, napríklad z nórskych alebo zo švajčiarskych, aby sme zmazali rozdiel medzi naším a ostatnými krajmi.

Aká je vaša vízia pre Banskobystrický kraj?

V prvom rade potrebujeme dostať viac práce do nášho kraja. Ide napríklad o rozvoj turizmu, ktorý je najmä na juhu kraja nerozvinutý tak, ako by si zaslúžil, a pritom má čo ponúknuť.

Veľkú príležitosť ponúka nevyužitá úrodná poľnohospodárska pôda na juhu, ktorá v minulosti zásobovala ovocím a zeleninou aj Českú republiku. K tomu by sme sa mali vrátiť. Veľmi dôležité je tiež, aby sme nastavili prepojenie stredného školstva s praxou. Za rovnako podstatné považujem pozdvihnúť regionálnu dopravu na úroveň 21. storočia zavedením integrovaného dopravného systému.

Zameriam sa aj na sociálnu ekonomiku podľa vzoru niektorých obcí, napríklad u nás vo Valaskej, ktoré sa dokázali vyrovnať s vysokou nezamestnanos­ťou Rómov.

Kompetencie kraja sú však vymedzené a niektoré veci nedokáže zrealizovať.

Zo zákona vyplýva, že župan a kraj má zabezpečiť ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj. Verím, že keď budeme mať možnosť uviesť do života naše plány, pohneme sa dopredu.

Ide napríklad o zavedenie regionálnych pultov do predajní, ktoré by pomohli regionálnym výrobcom, či vytváranie sociálnych podnikov. Chceme aktívne spolupracovať s obcami, mestami, so združeniami a s odborníkmi z rôznych oblastí a vytvoriť tímy, ktoré by im z pozície župy v ich úsilí pomáhali.

Samosprávny kraj má pod sebou oblasti, ktoré sú takpovediac nevďačné. Zdravotníctvo, sociálne veci…

Regionálne nemocnice, ktoré máme v našom kraji, sú v podstate v súkromných rukách formou dlhodobého prenájmu. Budovy, ktoré majú vplyv na kvalitu poskytovaných služieb, však zostali majetkom kraja.

Z peňazí z prenájmu týchto zariadení by sme mali viac investovať do tohto majetku. Prvé, čo potrebujeme v sociálnej oblasti, je nájsť peniaze na rekonštrukcie a vylepšenie súčasnej situácie, ktorá v nejednom zariadení sociálnych služieb nezodpovedá zákonným požiadavkám. Pri súčasnej ekonomike štátu, keď sa darí, zvyšujú sa aj podielové dane pre kraj. Súčasný župan ich nevyužil na investovanie.

My to chceme zmeniť a podporiť zariadenia sociálnych služieb aj vzhľadom na rastúcu staršiu populáciu. Čo je dôležité, a nestojí to veľa peňazí, chceme zaviesť prehľadný informačný systém, kde klient dostane všetky informácie o zariadeniach, napríklad aj tú, aká je čakacia doba. Teraz sa musia klient alebo jeho príbuzní prelúskať množstvom stránok, aby sa k niečomu dopracovali.

Plánujete, keď by ste sa stali županom, zmeny aj v školstve?

Stredné školstvo, ktoré spravuje župa, v uplynulých štyroch rokoch nezachytilo moderný trend. Hovorím zvlášť o odborných školách. Už teraz do našej firmy chodia stredoškoláci, ba aj vysokoškoláci na prax, prinajmenšom na exkurzie.

Robíme exkurzie tiež pre základné školy, aby deti na vlastné oči videli, ako funguje firma od účtovníka až po programátora. Duálny systém je veľmi dôležitý, aby študenti boli pripravení na prax. V kraji už máme niekoľko takých podnikov.

K tomu však tiež treba vybaviť školy technológiami, ktoré sú v reálnej praxi. Je dôležité, aby sme deti a mládež spojili i s malými výrobcami, aby sa išli napríklad pozrieť aj na farmu.

Vážnym problémom sú naďalej cesty regionálneho aj nadregionálneho významu. Čo považujete za najdôležitejšie?

Dobudovanie rýchlostnej cesty R2. Kde nie je cesta, nepríde investor, darmo tam máme vybudované priemyselné parky. Musíme za ňu lobovať. Taktiež kraju veľmi pomôže severo-južné prepojenie, ktoré je v pláne, a dúfam, že sa zrealizuje.

Čo sa týka ciest 2. a 3. triedy v správe župy, je nevyhnutné mať plán a rozpočet na kvalitné opravy. Nie, ako to robia teraz, že natiahnu na povrch tenkú vrstvu asfaltu, ktorá vydrží možno jednu zimu a znova sa rozpadne.

Banskobystrické divadlá, ktoré patria pod župu, sa za posledné štyri roky dostali do nemilosti terajšieho župana. Čo si o tom myslíte?

Súčasný župan v tejto oblasti prekračuje svoje kompetencie a presadzuje svoje ideologické názory. Kultúru a umenie hodnotí ako v 30. rokoch v Nemecku.

S tým sa absolútne nestotožňujem. Chcem všetkým krajským kultúrnym inštitúciám nechať voľný tvorivý priestor, čo nepochybne prispeje k zviditeľneniu nášho kraja doma i v zahraničí. O tom, či nejaké predstavenie má, alebo nemá byť, majú rozhodovať tí, čo sa kultúre venujú, nie politici podľa vlastného vkusu.

Mohli by ste stručne zhrnúť priority, ktorým by ste sa chceli venovať?

Viac práce do kraja cez podporu farmárov, pulty regionálnych výrobkov, sociálne podniky a rozvoj cestovného ruchu, ďalej prepojenie školstva s praxou, integrovaná regionálna doprava a dobré cesty. Intenzívne sa budeme venovať zdravotníctvu, zariadeniam sociálnych služieb i kultúrnym ustanovizniam v pôsobnosti župy, aby sme zastavili ich úpadok a podporili ich, aby sa dostali na úroveň, ktorá zodpovedá 21. storočiu.

Máte pripravený tím, ktorý by vymenil kotlebovských úradníkov?

V prvom rade budeme musieť urobiť ekonomický a personálny audit. Prehodnotiť rozpočet na budúci rok, zahrnúť doň naše plány, ponúknuť ich zastupiteľstvu a presvedčiť, aby ich prijali. Personálny audit nám ukáže, do akej miery budeme meniť aj personálne obsadenie. Čo sa týka odborníkov, máme ich veľa z rôznych oblastí.

Charakteristickou črtou vládnutia súčasného župana bolo aj obsadzovanie pozícií rodinnými príslušníkmi a členmi jeho strany. Akou cestou pôjdete vy?

Všetky vedúce posty budeme obsadzovať cez transparentné výberové konania. Robíme to aj v našej firme. Jediného, koho chcem z rodiny zamestnať, je môj syn Ondrej, ktorý pracoval v agentúre cestovného ruchu a má napriek svojmu mladému veku veľa skúseností aj zo zahraničia.

Ťažko teraz povedať, ako bude vyzerať budúce krajské zastupiteľstvo. Keby ste ako župan chceli presadiť svoje plány, museli by ste s poslancami spolupracovať. Zrejme aj s takými, ktorí v súčasnosti vystupujú ako vaši oponenti a kritici.

Jednoznačne by som chcel byť stmeľujúcim faktorom. Ono sa to ukazuje už teraz. Vstúpil som do predvolebnej kampane ako nezávislý, neuchádzal som sa o nijakú politickú podporu. Tá prišla sama a dnes ma podporuje takmer celé politické spektrum.

Očakávam od nových poslancov, že sa budú správať podľa sľubu, ktorý zložia, že budú konať v záujme občanov. Samozrejme, môžeme mať na tú istú vec aj viacero názorov, ale v rámci komunikácie dospejeme k spoločnému riešeniu. Verím, že to bude spolupráca pre občanov.

Vo váš prospech sa vzdali dvaja vaši najsilnejší demokratickí konkurenti Martin Klus a Stanislav Mičev. Spolupracujete?

Sme v kontakte a mali sme spoločné rokovania. Komunikujeme aj s ich kandidátmi na poslancov. Verím, že budú spolupracovať s nami aj naďalej.

Martin Klus tiež prisľúbil, že ako poslanec Národnej rady v rámci svojich možností podporí dobré riešenia pre náš kraj. Župa totiž nemá spolupracovať len so starostami a primátormi, ale je dôležité, aby sme spolupracovali aj s parlamentom a vládou.

Už máme pripravené projekty z oblasti sociálnej ekonomiky, s ktorými by nám mohli pomôcť. Chceli by sme napríklad presadiť francúzsky model farmárskeho sociálneho podniku. Ide o typ podniku, kde farmár, dobrý podnikateľ s dobrým produktom, nadobudne štatút sociálneho podniku. V praxi to znamená, že mu prispejú trebárs na nákup strojov, farma sa rozvinie a poskytne zamestnanie sociálne slabším skupinám ľudí.

Prešli ste pri svojej kampani celý kraj. Aké skúsenosti ste získali zo stretnutí s občanmi?

Spoznal som veľa skromných, ale skvelých bežných ľudí aj starostov, ktorí už zodpovedne uchopili správu obce do svojich rúk a snažia sa dohodnúť v prospech dobrej veci bez ohľadu na politickú príslušnosť. Tak by to malo vyzerať aj v rámci župného zastupiteľstva, dokonca by mohli byť vzorom pre politickú kultúru v Národnej rade.

Potvrdilo sa mi, že náš kraj sa rozvíja nerovnomerne a juh veľmi zaostáva. Pritom je tam nevyužitá úrodná pôda a veľa nepoznaných turistických atrakcií, ktorými by mohli južné okresy prilákať návštevníkov.

Na tom chceme z pozície župy pracovať v rámci rozvoja cestovného ruchu, pričom za mimoriadne dôležitú považujeme propagáciu doma i v zahraničí. V konečnom dôsledku to prinesie aj pracovné príležitosti v oblasti služieb.

Túto sobotu 4. novembra občania rozhodnú o budúcnosti Banskobystrického kraja. Chceli by ste im niečo odkázať?

Keď chceme zmenu v našom kraji, je dôležité, aby voľby odzrkadlili vôľu všetkých občanov a nielen úzkej skupiny. Rád by som vyzval každého, kto si uvedomuje, o čo ide, aby prišiel voliť. Žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde každý môže vo voľbách vyjadriť svoj názor.

Bolo by dobré, keby si ľudia vyberali župana a poslancov podľa toho, čo už urobili a dokázali. Nie podľa toho, ako vedia populisticky rečniť a sľubovať nesplniteľné. Ako bude vyzerať ďalej náš kraj, máme v rukách všetci.