V prípade finančného zdravia, ktoré hodnotil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, mala banskobystrická župa dlh za rok 2016 na úrovni 25,72 percenta, čo v prepočte vychádza zadlženosť na jedného obyvateľa kraja na úrovni 58 eur.
Hodnotenie finančného zdravia žúp zahŕňa popri zákonnom dlhovom kritériu aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok). Banskobystrická župa mala hodnotenie +4,34.
Netransparentný kraj
Transparency International Slovensko tvrdí, že celkovo slabinami žúp stále zostávajú oblasti predaja a prenájmu majetku a personálnej politiky. Z necelých 400 referentských pozícií, ktoré župy od januára 2016 obsadzovali, bola cez výberové konanie prijatá menej ako tretina z nich.
Zápisnice z výberových konaní obsahujúce sumárne hodnotenie komisie a poradie uchádzačov aktuálne zverejňuje iba prešovská župa. Banskobystrická župa dosiaľ vždy figurovala na čele rebríčka.
"Po zvolení Mariana Kotlebu (ĽS NS) za župana sa však kraj začal pozvoľna uzatvárať verejnej kontrole a z výrazného náskoku v podobe 65 percent v roku 2013 sa prepadol až na dnešných 51 percent. Oproti poslednému rebríčku z roku 2015 banskobystrická župa stratila takmer päť percentuálnych bodov a klesla na piate miesto.
"Banskobystrický župný úrad prestal zverejňovať zápisnice z obchodných verejných súťaží na predaj alebo prenájom majetku, pozície vedúcich oddelení a referentov obsadzoval cez výberové konania len výnimočne, naďalej pretrváva aj zneužívanie župných novín a facebookového profilu na nadmernú propagáciu župana a očierňovanie jeho oponentov.
Časopis Bystrický kraj dnes už síce nie je platený priamo z krajského rozpočtu, župa ho však stále označuje ako propagačno-informačný materiál Banskobystrického samosprávneho kraja, prezentuje ho na župnej stránke a jeho obsah pripravujú zamestnanci úradu," tvrdí Transparency International Slovensko.
Strata eurofondov
Banskobystrický kraj vlastní spomedzi krajov najviac kilometrov ciest II. a III. triedy (2 444,086 km, t. j. 17,66 percenta z ich celkovej dĺžky na Slovensku), má najväčšiu rozlohu (9 454 km2, t. j. 19,28 percenta z celkovej rozlohy Slovenska) a zároveň najnižšiu hustotu obyvateľstva (má iba 69 obyvateľov na km2).
Kraj má štvrtý najvyšší počet obyvateľov vo veku 62 rokov a viac (125 208, t. j. 12,56 percenta z ich celkového počtu na Slovensku), ako aj obyvateľov vo veku 15 až 18 rokov (27 099, t. j. 11,98 percenta z ich celkového počtu na Slovensku).
Spomedzi krajov má piaty najvyšší celkový počet obyvateľov (12,03 percenta z ich celkového počtu na Slovensku). Kraj však cesty veľmi nerekonštruoval, keďže pre nelegálne zamestnávanie prišiel kraj o eurofondy vo výške 20,5 milióna eur.
Pokiaľ ide o rekonštrukciu ciest II. a III. triedy, mesto k nim nemá žiadny vlastnícky vzťah a investovať prostriedky do cudzej infraštruktúry nemôže. Vlastné zdroje pritom bolo možné využiť v iných oblastiach, napríklad aj na podporu cestovného ruchu. V tomto smere sa takisto veľa neurobilo, keďže táto oblasť nebola pre župu prioritná.
„Bola vypísaná výzva na 144 miliónov eur pre sedem samosprávnych krajov, aby mohli opraviť cesty II. a III. triedy. BBSK mohol čerpať 20, možno 25 alebo 30 miliónov eur na opravy svojich ciest. Vzhľadom na identifikovanie čierneho zamestnávania a takého správania sa pána župana, EÚ rozhodla, že BBSK nemôže čerpať tieto prostriedky,“ objasnil v tom čase podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD).
„To nie je rozhodnutie vlády, to je rozhodnutie EÚ, ktorá také usmernenia používa v rámci celej EÚ. Každý, kto zamestnáva načierno, nemôže najbližších niekoľko rokov prijímať tieto zdroje,“ dodal Pellegrini.
„Ak si aj starostovia a starostky myslia, že všetko je fajn, lebo cesty sa na území kraja opravujú, je to na úkor rozpočtu samosprávneho kraja. Milióny eur, ktoré dnes idú na cesty z rozpočtu kraja, mohli ísť pre domovy sociálnych služieb, pre stredné školy napríklad na výmenu okien či zlepšenie ich technického vybavenia. Na cesty sa mali čerpať prostriedky z EÚ,“ zdôraznil podpredseda vlády.
