Bratislavská župa: Aj najbohatší kraj má rezervy

Bratislavský samosprávny kraj je často označovaný ako najbohatší. Nožnice sa roztvárajú najmämedzi medzi bohatou Bratislavou a chudobnejším zvyškom Slovenska. Kým hlavnému mestu patrí podľa OECD (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) spomedzi 272 regiónov v 28 členských štátoch EÚ až šiesta najlepšia priečka, zvyšok krajiny je v životnej úrovni až v druhej stovke rebríčka.

01.11.2017 21:58
Bratislava Foto:
Bratislavská župa má v porovnaní s ostatnými výrazne obmedzené možnosti čerpania eurofondov, preto veľkú časť investícií realizuje z vlastných zdrojov.
debata

Netýka sa to však celého Bratislavského kraja. Zďaleka nie je krajom, ktorý má najlepšie finančné zdravie. Aj napriek tomu, že vďaka hlavnému mestu má štatisticky najvyššie platy, mnoho ľudí na tento plat nesiahne. Okrem toho kraj trápia stále rozbité cesty či podpora sociálnej oblasti. Bratislavská župa má navyše v porovnaní s ostatnými výrazne obmedzené možnosti čerpania eurofondov, preto veľkú časť investícií realizuje z vlastných zdrojov. Aktuálne poslancami zastupiteľstva bratislavskej župy schválený rozpočet na tento rok je na úrovni 171,1 milióna eur na strane príjmov aj výdavkov.

Dlh sa postupne znižoval

Ešte v roku 2013, keď sa súčasný župan Pavol Frešo uchádzal o znovuzvolenie, upozornil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na to, že bratislavská župa je najzadlženejšia. Dlh mala vo výške takmer 39 percent. V prepočte na jedného obyvateľa sa dlh vyšplhal na 70 eur.

V prípade finančného zdravia, ktoré hodnotil INEKO za minulý rok, mala bratislavská župa dlh na úrovni 29,67 percenta, v prepočte vychádza na jedného obyvateľa dlh na úrovni 60 eur. Hodnotenie finančného zdravia žúp zahŕňa popri zákonnom dlhovom kritériu aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok). Bratislavská župa mala hodnotenie +4,81.

Podľa INEKO stále tento kraj nedosahuje výraznejšie znižovanie dlhu a lepšie finančné zdravie. „Dlh kraja kontinuálne klesá zo 47,21 percenta v roku 2012 na 29,67 percenta v roku 2016. Každý jeden rozpočet a aj záverečný účet prešiel zastupiteľstvom buď jednohlasne, alebo širokým konsenzom. Ak by Bratislavský kraj mohol čerpať eurofondy v takom rozsahu ako zvyšných sedem krajov, jeho zadlženie a finančné zdravie by bolo v ešte lepšej kondícii,“ povedala tlačová tajomníčka Bratislavského samosprávneho kraja Veronika Beňadiková.

Župa sa prepadla v transparentnosti

Bratislavská župa sa za vlaňajšok ocitla v hodnotení transparentnosti Transparency International Slovensko na šiestom mieste z ôsmich krajov.

Za ňou skončili horšie košická a trnavská župa. Bratislavský kraj si v transparentnosti ešte aj vlani pohoršil v porovnaní s rokom 2015. "Hodnotenie Transparency International Slovensko (TIS) nás, samozrejme, mrzí, no nerozumieme niektorým záverom TIS.

Oblasti, ktoré sme mali pred dvomi rokmi hodnotené nadpriemerne a boli dávané za príklad, boli tento rok skritizované. Napriek tomu, že sme v nich neuskutočnili žiadne zmeny. Médiám a verejnosti vychádzame pri informovaní maximálne v ústrety. Odporúčania TIS k vyššej transparentnosti však, rovnako ako predvlani, zapracujeme," odkázala Beňadiková.

Celkovo slabinami žúp stále zostávajú oblasti predaja a prenájmu majetku a personálnej politiky. Z necelých 400 referentských pozícií, ktoré župy od januára 2016 obsadzovali, bola cez výberové konanie prijatá menej ako tretina z nich.

Zápisnice z výberových konaní obsahujúce sumárne hodnotenie komisie a poradie uchádzačov aktuálne zverejňuje iba prešovská župa. Transparentnosť žúp sa merala pomocou 117 indikátorov v 11 oblastiach. Vychádzalo sa pritom z desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá až po žiadosti zaslané županom a hlavným kontrolórom.

Investovalo sa do dopravy či školstva

Za vlaňajšok predstavovali investície bratislavskej župy do cestnej infraštruktúry 6 413 419 eur.

„Investovali sme napríklad do rekonštrukcie mostov. V roku 2013 bolo na území kraja sedem mostov na cestách II. a III. triedy v bezchybnom stave a dva mosty boli v havarijnom stave. V minulom roku však už bolo v bezchybnom stave 13 mostov a žiaden nebol v havarijnom stave. Za štyri roky vzrástol počet bezpečných priechodov v okresoch Pezinok, Senec a Malacky z 12 na 58. Najvyššie investície do cestnej infraštruktúry predstavovali sanácia svahov na ceste II/503 Pezinok-Pernek, horský priechod Pezinská Baba v roku 2013 ktorá si vyžiadala náklady 3 707 526 eur, rekonštrukcia cesty III/1106 Stupava-Vysoká pri Morave vo výške približne 4 milióny eur, rekonštrukcia mosta v Malackách vo výške 1,16 milióna eur alebo sanácia svahov na ceste Pezinok-Pernek v roku 2016 za 1,68 milióna eur,“ vymenovala Beňadiková.

Bratislavská župa s ďalšími partnermi, ako sú automobilka Volkswagen či firmy Siemens a Matador, vytvorila v Devínskej Novej Vsi Duálnu akadémiu, ktorá študentom poskytuje odborné vzdelanie na úrovni, ktorá je štandardná v Nemecku.

Ide o unikátny projekt v oblasti odborného vzdelávania na Slovensku. Do dnešného dňa tak v kraji funguje deväť centier odborného vzdelávania a prípravy. Bratislavský kraj zároveň spustil projekt štartovacích bytov pre učiteľov. Do konca septembra tohto roka bolo zrekonštruovaných 11 bytov a 19 internátnych izieb v školskom internáte na Saratovskej ulici.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hospodárenie #Bratislavský samosprávny kraj