Zastupiteľstvo tak bude mať až 47 členov, pričom o jedného člena viac si môžu voliči vybrať z okresov Trenčín a Prievidza. Obe mestá patria medzi najväčšie v kraji, Trenčín s počtom obyvateľov 55-tisíc a Prievidza s počtom obyvateľov málo nad 47-tisíc.
Proti zvyšovaniu počtu poslancov vznikla aj petícia, ale poslanci jej nevyhoveli. „V najväčších okresoch Prievidza a Trenčín zostával po vydelení minimálneho počtu obyvateľov na jedného poslanca veľký zvyšok. Na počet obyvateľov, ktoré tieto okresy majú, chýbali poslanci. Pre obyvateľov to bola diskriminácia, takto sa to zrovnoprávnilo so zvyškom ostatných siedmich okresov Trenčianskeho kraja,“ povedal súčasný župan Jaroslav Baška. O tom, či zvýšenie počtu poslancov bude znamenať pre župu aj zvýšenie nákladov, podľa neho rozhodnú budúci poslanci.
Odmeny si schvaľujú samotní poslanci a poslanci v Trenčianskom samosprávnom kraji majú v porovnaní so zvyškom Slovenska jedny z najnižších na Slovensku. Ich výška je 400 eur. S takýmto návrhom však nesúhlasila iniciatíva Jasná voľba, ktorá združuje nezávislých kandidátov do volieb krajského parlamentu, a svoj nesúhlas dala najavo petíciou. „Na zvyšovanie počtu poslancov nie je žiadny vážny dôvod. Práve naopak. Potvrdilo sa nám, že menej obyvateľov má zastupovať viac poslancov,“ povedal člen petičného výboru Michal Ďureje. Oponenti argumentujú tým, že počet obyvateľov Trenčianskeho kraja sa znížil od roku 2012 o 4 343 ľudí a poklesol aj počet voličov v okrese Prievidza o 1 843 a v upravenom obvode Trenčín o 116.
„Aký je logický dôvod na zvyšovanie počtu poslancov, keď zastupovaných obyvateľov ubúda?“ pýta sa Ďureje. Materiál, z ktorého sa o zmenách mohla dozvedieť verejnosť, bol podľa neho zverejnený na webe kraja len šesť dní pred hlasovaním. Ďurejemu sa tiež nepáči argumentácia vedenia kraja o nutnosti zvýšenia počtu poslancov vzhľadom na volebnú účasť. V posledných župných voľbách totiž k urnám prišlo najmenej voličov spomedzi všetkých krajov, a to len 17,37 percenta. „Pri takomto nízkom záujme voličov je mandát niektorých poslancov veľmi slabý. Nijako nám nevychádza, že by nízka účasť mohla navádzať k pridávaniu ďalšieho voleného zástupcu,“ dodal Ďureje.
V súčasnosti má v krajskom parlamente väčšinu strana Smer-SD. Tá obsadila až 22 kresiel. Zaujímavý je aj fakt, že druhý najväčší počet kresiel majú nezávislí poslanci, tých je 11. Osem kresiel obsadili poslanci zo zoskupenia KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, NOVA, SaS a OKS a jedno kreslo obsadil poslanec za strany Zmena zdola a Demokratická únia Slovenska, traja poslanci sa nehlásia k žiadnej politickej príslušnosti. Podľa politológa Miroslava Řádka je Trenčiansky samosprávny kraj atypický hneď v niekoľkých ohľadoch. Pozoruhodné je hlavne to, že v tohtoročných župných voľbách nekandiduje na post predsedu žiadny člen Ľudovej strany naše Slovensko, pritom práve v Trenčianskom kraji by mal šancu uspieť.
„To je taká zaujímavosť a pre mňa je celkom prekvapením, že kandidát Kotlebovej ĽS NS nekandiduje na post predsedu kraja. Ja si dovolím odhadnúť, že takýto kandidát by mal v niektorých okresoch celkom slušnú podporu. Týka sa to aj severnejších okresov ako Púchov či Považská Bystrica, kde tiež panuje zvláštna atmosféra, a to, že nekandiduje, pomerne uľahčuje situáciu súčasnému predsedovi kraja,“ zhodnotil politológ.
V Trenčíne je atypické aj to, že v parlamente máva väčšinu jedna silná strana, kým v minulosti to bolo HZDS, posledné štyri roky je to Smer-SD. „Vo väčšine, ktorá teraz končí, neboli za štyri roky nejaké vážnejšie problémy. Celé to bolo v znamení stability, ale na druhej strane si nemyslím, že by sa aj súčasné vedenie kraja snažilo otvárať nejaké vážnejšie témy, ktoré by boleli. Teda aj v rámci zastupiteľstva nemalo prečo dochádzať k veľkým vnútorným konfliktom ani ku koalično-opozičnému členeniu, prípadne aj medzi zastupiteľmi jednotlivých okresov,“ myslí si politológ a dodáva, že v Trenčianskom kraji aj preto k nejakým veľkým treniciam nikdy nedochádzalo.
Kandidáti na županov: Čo by urobil ako prvé?
Jaroslav Baška (Smer-SD), súčasný župan
Ak vyhrám voľby, prvé, čo urobím, bude, že zvolám zastupiteľstvo, čo mi vyplýva zo zákona. Ako župan budem pokračovať v tých úspechoch, ktoré už máme, teda v systéme duálneho vzdelávania, dám viac peňazí do nemocníc, pretože prioritami zostávajú zdravotníctvo, doprava a stredné školstvo. Budem sa chcieť teda udržať na prvých priečkach v systéme duálneho vzdelávania, viac a viac detí dostávať do tohto systému. Dávať viac peňazí do zdravotníctva, do týchto troch našich nemocníc, aby sa zvyšovala kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby išli aj výkony hore s novými prístrojmi. Čo sa týka ciest, chcem do nich dávať každým rokom viac finančných prostriedkov, tento rok je to 5 miliónov eur, budúci rok možno 6, 7 a postupne to zvyšovať, pretože cesty sú naozaj v zlom stave.
Jaroslav Baška sa narodil 5. apríla 1975 v Považskej Bystrici. V roku 1998 absolvoval Žilinskú univerzitu. Od skončenia školy až do roku 2002 pracoval v Matadore Púchov. V roku 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer. V lete 2006 bol vymenovaný za štátneho tajomníka ministerstva obrany. V roku 2008 bol vymenovaný za ministra obrany namiesto Františka Kašického. V novembri 2013 bol zvolený za predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Po prvýkrát v histórii kraja víťazstvo získal už v prvom kole volieb s 53,45 percentami. Kandidoval za stranu Smer-SD. Je ženatý a má tri deti.
Štefan Škultéty (nezávislý)
Prvé kroky, ktoré by som spravil po nástupe do funkcie, by boli v dvoch úrovniach. Najprv by som si zistil reálny stav, ako na tom kraj je, najmä z hľadiska zazmluvnených vecí, príjmu a výdavkov, pretože vo volebných rokoch sa dejú vždy zvláštne veci a aj preto, že súčasný župan má neobmedzené kompetencie pri rozpočtových opatreniach. Spravil by som teda hĺbkový audit z hľadiska financií, zmluvných vzťahov a fungovania jednotlivých útvarov, čo je však normálny proces, ktorý treba urobiť. Potom by som spravil niektoré kroky operatívnejšieho charakteru, kde napríklad už dnes niečo otvorene kritizujem, a ktoré môžu odľahčiť a sfunkčniť úrad. To je napríklad vec obstarávania, kde súčasný župan nariadil smernicou, že všetko nad tisíc eur sa musí robiť prostredníctvom verejného obstarávania, bez ohľadu na to, či sa obstarávajú potraviny alebo jedlo pre deti v škole, hoci dnes zákon hovorí o limitoch. Dnes musia v školskej jedálni všetko obstarávať nad tisíc eur elektronickou aukciou, čiže nemôžu ísť po kvalite, ale všetko určuje cena. To by som zmenil.
Štefan Škultéty sa narodil 3. apríla 1975 v Trenčianskych Tepliciach. Po absolvovaní Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne pokračoval v štúdiu na City Univerzity Bellevue a na Fakulte managementu Univerzity Komenského. Od roku 2006, teda už 11 rokov a 3. volebné obdobie, pôsobí vo funkcii primátora kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Od roku 2013 je zároveň poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja, zvolený bol za stredopravú koalíciu strán KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, NOVA, SaS, OKS. Teraz kandiduje ako nezávislý. V minulosti pôsobil aj ako riaditeľ kancelárie ministra obrany. Má dve deti, 13-ročného Jakuba a 8-ročnú Terezku.
Nora Pániková (Strana zelených Slovenska)
Mojou hlavnou prioritou je, aby župa pracovala vo verejnom záujme, nie na základe lobistických tlakov a krátkodobých populistických riešení. Dôležitým bodom je aj riešenie dlhodobo zanedbávaného zdravotníctva v kraji, nedostatok lekárov v menších obciach, skvalitnenie a sprístupnenie sociálnych služieb. V neposlednom rade aj riešenie dopravy a infraštruktúry v kraji.
Nora Pániková sa narodila sa v Starej Turej, kde aj vyštudovala na SPŠE odbor meracia a regulačná technika. V súčasnosti pracuje ako obchodná riaditeľka firmy pre dodávku meracej a regulačnej techniky a zariadení pre obnoviteľné zdroje. Je živnostníčka. cyklotrás.
Renáta Kaščáková (SaS)
Narodila sa 28. októbra 1965 v Trenčíne. V roku 1988 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore tlmočníctvo – prekladateľstvo (anglický – taliansky jazyk), následne sa venovala najmä tlmočníctvu v talianskom jazyku. Od roku 2003 začala pôsobiť v samospráve mesta Trenčín. Podieľala sa na vzniku Klientskeho centra Mestského úradu v Trenčíne. Je zakladajúcou členkou strany Sloboda a solidarita. V rokoch 2011 až 2012 pôsobila ako viceprimátorka Trenčína, funkcie sa spolu s mandátom vzdala po opakovaných politických útokoch na jej osobu. V rokoch 2012 uspela ako kandidátka SaS vo voľbách do zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. V roku 2016 kandidovala za stranu SaS v parlamentných voľbách a stala sa poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky.
Petra Hajšelová (Sme rodina)
Narodila sa 20. novembra 1982. Pracuje ako právnička so zameraním na sociálnu oblasť a žije v meste Prievidza. Jej prioritami vo volebnom programe sú bezplatná právna pomoc platená Trenčianskym VÚC, zrušenie poplatkov za návštevu lekárskej pohotovosti a prímestské autobusy pre študentov a dôchodcov zadarmo.
Ferdinand Vavrík (nezávislý)
Narodený 22. 11. 1990 v Ilave. Je člen správnej rady Asociácie doktorandov Slovenska a člen Streleckého klubu STU. V minulosti bol zástupcom študentov v školskej rade SOŠ Terézie Vansovej v Púchove. Ako kandidát na župana Trenčianskeho samosprávneho kraja ide do kampane s troma hlavnými prioritami, a to hľadať ľudí s potenciálom, ich zapájanie do rozvoja Trenčianskeho kraja, zabezpečenie vyššej kvality v jednotlivých sektoroch služieb kraja a vytváranie podmienok na rozvoj voľnočasových a kultúrnych aktivít v rámci kraja za účelom skvalitnenia života jeho obyvateľov.