Aké cesty, školy či služby seniorom? Aj o tom sú župné voľby

Ak možno tvrdiť, že 24 rokov po vzniku samostatného Slovenska už občania aj srdcom vnímajú svoj štát a svoju obec či mesto, pojem "samosprávny kraj" mnohým stále nič nehovorí. Hoci v niektorom dlhé roky žijú, bývajú a pracujú, nechápu, prečo krajské samosprávy v roku 2001 vznikli a čo vlastne pre nich robia. Dôsledkom je slabá účasť na župných voľbách, keď k urnám pravidelne chodí len zhruba pätina oprávnených voličov.

04.11.2017 07:00
debata (3)

Kraje alebo vyššie územné celky (VÚC) či hovorovo župy pritom významne ovplyvňujú bežný život svojich obyvateľov. Hospodária s nemalým balíkom peňazí, ročne je v ňom zhruba 1,25 miliardy eur. Od rozhodnutí krajských poslancov závisí, ako bude vyzerať asi 14-tisíc kilometrov regionálnych ciest či akú úroveň vzdelania poskytne mladým takmer 500 stredných škôl.

Rozhodnutie na päť rokov

„Voľby do VÚC sú naozaj veľkou príležitosťou rozhodnúť, akým smerom sa kraj bude ďalej rozvíjať,“ mieni politológ Tomáš Koziak. Teraz ide dokonca o rozhodnutie nie na štyri, ale až na päť rokov, keďže funkčné obdobie županov a krajských zastupiteľstiev sa predĺžilo, aby sa v roku 2022 mohli ďalšie župné voľby konať spolu s komunálnymi.

Právomoci krajov

Čo teda spadá do právomocí krajov, aké sú ich úlohy a aké služby poskytujú?

Ako menuje expert na samosprávu Michal Kaliňák, kraje majú napríklad významné kompetencie v oblasti dopravy. Spravujú cesty II. a III. triedy, vydávajú licencie na autobusovú dopravu v rámci svojho územia, schvaľujú cestovné poriadky, regulujú výšku cestovného v prímestskej doprave, rozvíjajú systémy integrovanej dopravy a spolu s rezortným ministerstvom koordinujú intenzitu regionálnej železničnej dopravy. „Fungujú aj ako špeciálne stavebné úrady pre mestské električkové a trolejbusové dráhy,“ dodal Kaliňák. Preto mal nedávno Bratislavský samosprávny kraj také dôležité slovo pri výstavbe novej električkovej trate cez zrekonštruovaný Starý most v hlavnom meste.

Čo je samosprávny kraj

Na Slovensku je osem samosprávnych krajov – Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský. Všetky samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Na ich čele stojí predseda samosprávneho kraja (župan), ktorého priamo volia obyvatelia VÚC. Rovnako volia aj krajské zastupiteľstvo zložené z poslancov. Každý kraj má úrad a vlastného kontrolóra. Župan nesie zodpovednosť za rozhodnutia kraja. O tom, ako sa použijú peniaze kraja, rozhoduje zastupiteľstvo. Rozhodnutia poslancov podpisuje župan.

Hlavným finančným zdrojom na opravy ciest je vyberaná daň z motorových vozidiel, ktorú platia podnikatelia za svoje osobné autá, autobusy a kamióny registrované v danom kraji. VÚC si kedysi túto daň vyberal a aj jej výšku stanovoval sám, od roku 2015 mu tieto právomoci vzal štát, ktorý vyzbierané prostriedky spätne prerozdeľuje krajom.

Ďalšou dôležitou úlohou krajov, pokračuje odborník, je zabezpečovať sociálnu pomoc seniorom a zdravotne postihnutým. Sú zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb, domovov pre seniorov, útulkov, krízových stredísk, zariadení núdzového bývania, domovov na polceste a podobne. Vedú ich evidenciu, dohliadajú na kvalitu. A dotujú aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, teda súkromných či cirkevných. Naopak, starostlivosť o starých a chorých v domácnostiach je kompetenciou miest a obcí. Právomoci samosprávnych krajov sa tiež široko dotýkajú oblasti zdravotníctva. Ich úrady napríklad vydávajú poverenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, zriaďujú polikliniky, vykonávajú dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Určujú tiež obvody pre všeobecných lekárov, stomatológov a gynekológov, schvaľujú ordinačné hodiny ambulanciám, rozhodujú o výške poplatkov za prednostné vyšetrenia, riešia podnety občanov na neoprávnené platby. V rukách žúp je stále aj niekoľko regionálnych nemocníc, väčšina tých bývalých už postupne prešla do súkromných rúk.

Kraje tiež zriaďujú stredné školy rôzneho typu, ale aj školské zariadenia – jedálne, internáty, školy v prírode či jazykové školy. Takisto sú zriaďovateľmi regionálnych kultúrnych inštitúcií, teda divadiel, knižníc, múzeí, galérií, planetárií či osvetových stredísk. Kompetencie majú aj v oblasti regionálneho cestovného ruchu. Cez svoje firmy vykonávajú aj vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb svojich obyvateľov. Plánujú čerpanie financií z eurofondov v oblasti regionálneho rozvoja. „Rovnako majú kraje koordinovať spoluprácu obcí a miest na svojom území. A takisto rozvíjať cezhraničné aktivity. Nesmieme zabúdať, že zo 79 slovenských okresov až 36 hraničí so susednými štátmi,“ zdôraznil Kaliňák.

Samosprávne kraje od roku 2001

Samosprávne kraje vznikli v procese takzvanej decentralizácie, po tom, čo parlament po dlhých politických naťahovačkách schválil v roku 2001 zákon o dvojstupňovom riadení. Časť kompetencií vtedy ponechal štátu, druhú presunul na samosprávy – obecné a krajské. Kým tie na úrovni obcí už jestvovali, krajské bolo potrebné vytvoriť. Už na konci toho istého roka sa preto konali historicky prvé župné voľby v ére samostatnosti.

Príjmy samosprávnych krajov

  • župy hospodária s celkovým ročným rozpočtom asi 1,25 miliardy eur
  • od štátu dostávajú prerozdelené výnosy z daní z príjmu fyzických osôb vo výške 30 % (zvyšných 70 % ide samosprávam obcí a miest)
  • dostávajú dane z motorových vozidiel, ktoré im takisto prerozdeľuje štát
  • majú aj nedaňové príjmy z predaja, prenájmu či vlastníctva majetku, VÚC síce podnikať nemôžu, ale podnikajú nimi zriadené firmy, napríklad krajské správy ciest
  • patria im administratívne poplatky od občanov umiestnených v sociálnych zariadeniach za poskytnuté služby, platby za zápisné a školné
  • významným zdrojom príjmov žúp sú aj úvery, napríklad od EIB, či eurofondy

Ak sa občania s existenciou súčasných krajov doteraz nestotožnili, podľa Koziaka sú dôvodom aj chyby, ktoré sa urobili už pri vytyčovaní ich hraníc. „Nové kraje neprirodzene rozdelili či spojili historické regióny,“ pripomenul politológ. Tak, ako sa kedysi ľudia zžili s regiónmi Spiš, Šariš, Gemer a ďalšími, ale hoci aj s tromi krajmi, ktoré fungovali v socializme, dnes vnímajú anomálie, ktoré priniesla posledná regionalizácia. Spôsobila, že napríklad mestá Dunajská Streda a Senica spadajú do Trnavského kraja, aj keď absolútne nič nemajú spoločné. Naopak, myjavské lazy, ktoré majú charakterom blízko k Senici, sa ocitli v Trenčianskom kraji. Podobne Spišský hrad je v kraji Prešovskom, no Spišské Podhradie, dedina priamo pod ním, už v Košickom.

„Mnohé rozhodnutia sa urobili proti prirodzenému chápaniu obyvateľov. Možno tiež pripustiť, že krajské samosprávy fungujú ešte len krátko. Ak však voliči stále nevedia, v čom im majú byť kraje prospešné, je to aj zlyhanie štátu, ktorý by mal v tomto smere urobiť naozaj masívnu osvetovú kampaň,“ uzatvoril Koziak.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #samosprávne kraje #voľby do VÚC 2017