Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre
V čase tesne pred konaním volieb do vyšších územných celkov nás médiá bombardujú informáciami o ekonomických úspechoch krajiny a kandidáti na poslancov či županov plánmi na ekonomické pozdvihnutie regiónov. Zjavne sú v centre ich záujmu v prvom rade materiálne hodnoty. Som presvedčený, že minimálne rovnaký význam má starostlivosť o kultúrne a duchovné hodnoty, ale aj športové a voľnočasové aktivity. Každý vo svojom regióne môže navštíviť zariadenia z tejto oblasti a spravidla sa stretne s alarmujúcim stavom. Budovy v otrasnom technickom stave, výstavy a expozície, česť výnimkám, na úrovni 50. až 70. rokov. Riedka sieť cyklotrás, nedostatok kvalitných verejnosti prístupných športovísk. Žiadnym tajomstvom nie je ani katastrofálne financovanie inštitúcií z týchto oblastí a v nich pracujúcich pracovníkov všetkých kategórií. Odporúčam pozorne hodnotiť plány kandidátov v oblasti pozdvihnutia regionálnych múzeí, galérií, divadiel, knižníc a športovísk. Cibriť ducha i telo znamená kultivovať človeka, zlepšovať vzťahy medzi ľuďmi a tým otupovať nepriateľské a extrémistické nálady. Je načase, aby sa ekonomický rast krajiny intenzívnejšie prejavil aj v týchto oblastiach. Práve preto pôjdem voliť.
Zuzana Smatanová, speváčka
Pretože celky sa vždy skladajú z detailov. Voľby sú jeden z tých dôležitých "detailov”, ktoré by sme nemali ignorovať, pokiaľ nám záleží na tom, v akej krajine žijeme. A záleží nám každému, vedome aj nevedome. Je dôležité mať svoj názor, ktorý sa nemusí zhodovať s názormi iných, ale treba dať o ňom vedieť, aby si každý z nás, aj po rokoch, raz nevyčítal, že nič neurobil pre to, aby boli veci lepšie.
Peter Kónya, rektor Prešovskej univerzity
Voliť, samozrejme, pôjdem. Nielen preto, že chcem využiť svoje ústavné právo. Účasť pri každých voľbách je pre občanov možnosťou, ako ovplyvniť verejné dianie, samozrejme, v rámci, ktorý nám politický systém poskytuje. Môžeme takto dať najavo nielen svoju spokojnosť alebo nespokojnosť s daným stavom, podporu doterajšieho vedenia či túžbu po zmene. Myslím, že v každých voľbách to najhoršie, čo možno urobiť, je ignorovať ich. Môžeme veľa diskutovať o zmysle vyšších územných celkov, o miere ich právomocí či o tom, ako sa doteraz osvedčili. Sú realitou a disponujú kompetenciami, ktoré sa týkajú každého z nás. Preto nám dáva účasť v novembrových voľbách možnosť, ako ovplyvniť alebo sa vyjadriť k ďalšiemu osudu svojho regiónu, minimálne v okruhu právomocí, ktorými vyššie územné celky disponujú.
Kveta Stražanová, herečka, Prešov
Ak región rozkvitá, darí sa mu a ľuďom sa v ňom dobre žije, mali by občania ísť voliť a svojím hlasom podporiť všetkých, čo kraj takto úspešne spravujú. Ak však majú ľudia pocit, že ich kraj dobre nenapreduje, ak sa nebudujú nové cesty a nedostatočne udržiavajú tie existujúce, ak sa v ich kraji rozpredáva orná pôda, bezhlavo klčujú lesy, aby mali priestor developeri s pochybnými zámermi, ak z ich okolia obyvatelia odchádzajú za prácou, a je jedno, či do iného kraja, alebo do zahraničia – pretože prípadní investori pre nevhodné podmienky zďaleka obchádzajú ich región, ak chátrajú školy, kultúrne zariadenia, nemocnice, domovy sociálnych služieb, pretože sú niekedy na posledných miestach v prerozdeľovaní peňazí, vtedy by určite mali ísť voliť tiež. Dôvodov, prečo by ľudia mali ísť voliť, je ešte oveľa viac a iste si každý nájde ten svoj, pre ktorý v týchto voľbách pôjde voliť.
Ondrej Kandráč, hudobná skupina Kandráčovci, Košice
Niekedy mám pocit, akoby možnosť voliť sme si niekedy nevážili. Ešte donedávna sme možnosť vyberať si politické strany či politikov nemali a dnes ňou narábame tak, akoby to bolo samozrejmosťou. Týmto chcem apelovať, aby ľudia prišli k župným voľbám, pretože samosprávne kraje majú relatívne vysokú možnosť ovplyvniť život ľudí v regióne. Spravujú cesty, stredné školy, nemocnice či množstvo sociálnych zariadení, takže život vo vašom regióne viete ovplyvniť aj vaším hlasovaním. Je na vás, koho si vyberiete, každý kandidát na župana či poslanca ponúka svoju víziu, svoje predstavy a svoj program ako zlepšiť život v danom regióne. Možno stačí len poriadne načúvať tomu, čo hovoria a vybrať si toho správneho. Aby sme potom nemuseli nadávať, že sa nám fungovanie kraja nepáči, že sa nám nepáči, aká komunálna politika sa v župách robí. Mal som a mám možnosť cestovať nielen po Európe, ale aj po celom svete a v prvom rade si všímam vyspelé demokracie západného typu. Je tam jeden neodškriepiteľný fakt, že ľudia sú v prvom rade hrdí na špecifiká regiónu, v ktorom žijú, a až potom sú hrdí na krajinu, ktorej súčasťou je ten ich región. Tak to funguje vo Francúzsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Belgicku a ďalších vyspelých krajinách. Na záver spomeniem známu vetu, ktorá stále platí: náš osud je v našich rukách.
Ján Lipiansky, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku, Bratislava
Dlho prevládal názor, že voľby do vyšších územných celkov sa vlastne občana priamo netýkajú. V priebehu štyroch rokov sme sa však presvedčili, že to nie je celkom tak. Reálne uplatňovanie kompetencií ukázalo, že sa musíme o to zaujímať. Veď úroveň školstva, zdravotná starostlivosť, sociálne zariadenia, kvalita ciest a pod. sú témy, ktoré nás občanov oslovujú každodenne. Verím, že aj seniori takúto situáciu registrujú a že budú mať záujem, aby sa problémy konkrétne riešili. Tam, kde sme dostávali konkrétnu pomoc, kde sa o problémy seniorov nielen seriózne zaujímali, ale ich aj konkrétne riešili, tam sme dosahovali aj väčšiu spokojnosť v seniorskej jeseni života. Myslím, že každý senior by mal využiť svoje právo ísť 4. novembra voliť a svojím hlasom tak ovplyvniť, aký župan a konkrétni poslanci budú riadiť vyššie územné celky ďalších päť rokov! Je to aj naša občianska povinnosť!
Lenka Balkovičová, primátorka mesta Zvolen
V týchto voľbách máme šancu ukázať, na čom nám skutočne záleží. Mnohí ľudia však akoby rezignovali a hovoria, že nemá význam ísť voliť. Skutočne nemá? Kraj financuje opravu a údržbu ciest. Koľko nás Zvolenčanov nadáva na nebezpečnú križovatku a chýbajúci kruhový objazd pri Hypernove? Obracajú sa na mesto a my im môžeme povedať len toľko, že sme sa snažili, no cesty sú v správe BBSK a jeho vedenie nemá záujem. O Borovú horu s ním zápasíme už takmer tri roky. Urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, často sme dokonca nahrádzali prácu župných úradníkov. Dnes všetko stojí na jedinom podpise, no kraj opäť nejaví záujem. Čo stav viacerých priestorov v správe BBSK? Za všetky uvediem zdevastovanú budovu bývalého osemročného gymnázia na Sekieri. Bola snaha o jej prenájom, mohla slúžiť na vzdelávacie účely. Miesto toho ďalej chátra, pretože vedenie kraja nemalo záujem. Tak teda má alebo nemá význam ísť voliť? Z môjho pohľadu rozhodne áno. Treba raz a navždy prelomiť nezáujem, treba pomôcť nášmu kraju a v konečnom dôsledku nášmu mestu a ľuďom, ktorí v ňom žijú. Nezabudnime na to a do volebnej schránky vhoďme meno kandidáta na predsedu, ktorý sa bude zaujímať aj o naše mesto. Podobne skúsme uvažovať, keď si budeme voliť svojich zástupcov v krajskom parlamente.
Jana Svetlovská, riaditeľka Žitnoostrovského osvetového strediska v Dunajskej Strede
Je veľká škoda, že práve o župné voľby ľudia neprejavujú záujem, a to nielen pokiaľ ide o možnosť zúčastniť sa na nich. Nesledujú ani informácie o kandidátoch na post predsedov samosprávnych celkov a, žiaľ, ani o kandidátoch na poslancov. Občania vo väčšine prípadov nepoznajú ich doterajšie pôsobenie, záujmy či motivácie. Potom sa stáva, že aj to málo ľudí, ktorí prídu voliť, sa rozhoduje na základe sympatie či masívnej kampane, ktorá sa nemusí zakladať na pravde. Po voľbách a najmä v priebehu volebného obdobia sa rozbehne silná kritika ku konkrétnym situáciám, ktoré sú z veľkej časti vytrhnuté z kontextu. Napríklad nemocnice či školstvo. Veľká škoda, že sa náš volebný systém napriek odborným pripomienkam a návrhom dosiaľ nezmenil. A tak niekedy slabých 20 percent občanov niekoho zvolí a ostatní sa sťažujú. Na Slovensku je to totiž tak, že nevieme, čo chceme, ale s istotou (väčšinou už neskoro) vieme, čo nechceme.
Vojtech Majling, viac ako polstoročie sa venuje slovenskému zvykosloviu, Banská Bystrica
Každý kút nášho Slovenska je niečím výnimočný. Mohol som sa o tom presvedčiť, keď som 55 rokov obchádzal Slovensko a navštevoval jeho dediny. Zapisoval som, nahrával a najmä fotografoval miznúcu krásu zvykov a obyčajov. Po večeroch som sa započúval do spomienkach najstarších z našich rodov. Spomínali na biedu, na to, ako odchádzali do šíreho sveta za prácou, ako nemohli chodiť do škôl. No, bol som rád, keď sa pochválili, čo sa im podarilo vytvoriť. Nie pre seba, ale pre svoju obec i krajinu. Boli časy, keď sa nemohli verejne vyjadriť a rozhodovať o svojom osude. A pre nás prišiel ten čas, keď prichádzajú voľby a my môžeme slobodne rozhodnúť, komu dáme svoj hlas a budeme veriť, že nesklamú našu dôveru. Prežil som veľa krásneho, ale aj dnes sú veci, ktoré ma zarmucujú. Mladí nám za prácou odchádzajú do sveta, svojou prácou chovajú cudzie rody presne tak, ako voľakedy naši starí otcovia. Nie všetko je dobré v školstve, zdravotníctve. Veľa sa hovorí o Rómoch, najmä mladých, ktorí stratili pracovné návyky. Ale naozaj im vieme podať pomocnú ruku? Veľakrát som sa pri svojich potulkách stretol s Rómami. Boli to nielen výborní muzikanti, ale aj ľudia, ktorí si postavili pekné domy a pracovali. Pôjdem voliť. Neriešim, ktorí kandidáti sú z ktorej politickej strany, viacerých poznám. Chcel by som poprosiť najmä mladých, aby prišli voliť aj oni a rozhodli o svojom živote. Svoje volebné právo by mali využiť. Len potom každý z nás môže povedať, že má rád svoj rodný kraj.
Peter Brindza, riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne
História nám ukazuje, že nie vždy a nie každý mal v minulosti právo voliť. Teraz, keď toto právo máme, je na nás, aby sme ho využili v náš prospech. Musíme si uvedomiť zásadnú skutočnosť, že volení zástupcovia občanov v každom stupni politiky majú isté kompetencie a možnosti presadzovať záujmy nás všetkých. Voľby sú najmä o zodpovednosti a zároveň predstavujú jeden zo základných nástrojov, ako vyjadriť svoje politické presvedčenie, spokojnosť či nespokojnosť v štáte, kraji, obci. Každé voľby sú dôležité, preto využite svoje právo a naložte s ním zodpovedne.
Ľubica Krištofová, riaditeľka Záhorského osvetového strediska Senica
Voľby do vyšších územných celkov sú pre obyvateľov kraja veľmi dôležité. Ľudia si možno ani neuvedomujú, že rozhodujú o tom, ako bude v kraji vyzerať kultúra, školstvo, či budú udržiavané krajské cesty, ako bude fungovať doprava, sociálne ústavy a domovy dôchodcov. Keďže som zamestnaná v inštitúcii, ktorá má na starosti kultúru, osvetu a vzdelávanie, môžem potvrdiť, že kultúrne inštitúcie závisia plne od župy. Ak by sa župní poslanci napríklad rozhodli, že znížia dotácie kultúre, kraj by prišiel o neprofesionálne kultúrne aktivity predovšetkým detí a mládeže. Či už sú to folklórne, výtvarné, literárne, fotografické, recitačné alebo divadelné súťaže. Okrem toho sú tu ešte knižnice, galérie, múzeá a planetáriá. Od župy tiež závisí budovanie vlasteneckého vzťahu ľudí k svojmu kraju – ide o starostlivosť o pamiatky a kultúrne dedičstvo, pripomínanie si osobností a historických udalostí kraja.
Stanislav Pitoňák, herec, Košice
Nech sa nikto nehnevá, ale po straníckom harašení po posledných parlamentných voľbách som stratil posledné ilúzie o možnosti ovplyvnenia „veľkej“ politiky. O to dôležitejšie je podľa mňa sledovať, kto kandiduje do mojej bezprostrednej blízkosti vo voľbách do VÚC či mestských parlamentov. Tu je naozaj šanca a povinnosť zvoliť človeka, ktorého naozaj poznám a že ten bude mať priestor nezmeniť svoje presvedčenie a postoje hneď po voľbách. O tom, že VÚC majú oveľa väčšie právomoci a rozhodujú o naozaj väčších balíkoch peňazí, svedčí aj zvýšený záujem o kandidatúru zo strany rôznych podivných osôb a spolkov. A preto pozor, lebo príklady na zlé „experimenty“ sú už tu. A nemám na mysli len Banskobystričanov…
Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv Bratislava
Na voľbách do VÚC sa zúčastňuje veľmi málo voličov, v niektorých regiónoch dokonca menej ako pätina. Samozrejme je to v prvom rade chyba politikov, ktorí reformu zaviedli a nedostatočne vysvetlili načo VÚC vlastne sú. Ktovie, možno to bol aj zámer, ale na tom dnes už nezáleží. Dôležité je, že „vucky“ disponujú obrovským množstvom peňazí, našich peňazí, a nemalými právomocami. Oboje môžu použiť v náš prospech, ale aj neprospech, ako sa to ukázalo v prípade extrémistov. Členovia a fanúšikovia takýchto strán sú disciplinovaní, dá sa predpokladať, že pôjdu poslušne voliť „svojich“. V prípade nízkej volebnej účasti samozrejme stačí menšie množstvo hlasov nato, aby sa z kandidátov stali poslanci a aby nám Slovensko zhnedlo ešte viac ako po posledných parlamentných voľbách. Voliť ľubovoľnú demokratickú stranu je teda hlasom proti fašizmu. Nie je to šťastná situácia, ale ako sa hovorí, politika je umenie možného a dnes je realita žiaľ takáto. Zatváraním oči a najmä dávaním rúk preč od volebnej urny ju len zhoršíme. Rozpustením tejto strany sa už našťastie zaoberá Najvyšší súd, no dovtedy, a môžu to byť roky, musí každý a každá, kto si váži slobodu a cení ľudskú dôstojnosť, voliť v prvom rade proti fašistom. V demokracii je nevyhnutné a dokonca prospešné mať rozdielne názory, no teraz nie je priestor na hašterenie, ale hľadanie toho, čo nás spája, pretože hnednutím Slovenska je ohrozená samotná možnosť plurality názorov.
Marek Adamov, kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga Žilina
Voliť idem, vždy som šiel. Je veľa malých vecí, ktoré môžem zmeniť vo svojom okolí sám, ale voľby sú možnosť, ako zmeniť väčšie veci. Alebo sa o to aspoň vždy a znovu pokúsiť, keďže viem dopredu, že s výsledkom nebudem úplne spokojný. Za všetkým sú konkrétni ľudia a nie je mi jedno, ktorí to sú. Aj keby som si nevedel vybrať a nepoznal všetkých kandidátov, viem, že dobrý cyklista a jeho menovec nie sú tí istí. Budem voliť tak, aby môj hlas nedostali ani iní extrémisti, neschopní a podozriví ľudia – rozpoznať ich nie je ťažké.
Jaroslav Dóczy, riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre
Ja voliť pôjdem. Robím to vždy ako svoju občiansku povinnosť. Nechcem sa zaradiť medzi tých, ktorí počas volebného obdobia nadávajú, ale k voľbám nechodia. Vraj načo. Košeľa je bližšia ako kabát, a preto by si mal každý uvedomiť, že región, v ktorom žijeme, je nám oveľa bližšie ako možno Bratislava alebo Brusel. Vo voľbách do vyšších územných celkov rozhoduje každý jeden hlas, a preto ho využijem. Pri rozhodovaní uprednostním ľudí, ktorí ma presvedčili svojou prácou, odbornosťou, ale aj angažovanosťou v pracovnej oblasti, ale aj svojimi súkromnými postojmi k problematike regiónu. Nitriansky samosprávny kraj hospodári s pomerne vysokým balíkom financií na to, aby bol v rukách ľudí, ktorí nedokážu myslieť ekonomicky. Zlé rozhodnutia by sa rýchlo prejavili v sociálnej oblasti, ale aj v oblasti školstva, kultúry, prípadne cestovného ruchu. Verím, že ak sa bude dariť Nitrianskemu samosprávnemu kraju, bude sa dariť aj Divadlu Andreja Bagara, ktoré je krajskou inštitúciou a v ktorom sa snažíme pripravovať pestrú ponuku predstavení nielen pre obyvateľov nášho kraja, ale aj pre tých, ktorí sa rozhodnú stráviť v Nitre a v okolí voľný čas.
Erik Hrnčiarik, prodekan pre rozvoj, informačné technológie a vonkajšie vzťahy na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity
Často si neuvedomujeme, že možnosť slobodne si vybrať svojho zástupcu vo voľbách nie je len právo, ale aj privilégium, pre ktoré ešte aj v dnešnej dobe umierajú ľudia. Medzi študentmi, ale aj v mojom okolí, sa často sa stretávam s názormi, že môj hlas aj tak nezaváži alebo, že na tom nezáleží, aj tak tam všetci kradnú. Preto sa ich vždy opýtam kedy, ak nie počas volieb, je potrebné nastaviť politikom zrkadlo. Ísť voliť znamená zobrať do svojich rúk zodpovednosť za veci okolo nás. Treba si uvedomiť, že kraj rozhoduje o našich peniazoch a o budúcnosti nášho regiónu, v ktorom žijeme. Jeho predstavitelia rozhodujú o veciach, ktoré sa každého nás bezprostredne dotýkajú. Tí, čo nejdú voliť, nemajú právo sa sťažovať na nízku kvalitu regionálneho školstva, zdravotnej starostlivosti či ciest, keďže svojou neúčasťou dali jasný signál, že ich tieto veci nezaujímajú. Osobne si myslím, že ten, kto nejde voliť, v podstate svojou neúčasťou podporuje aj takých kandidátov, ktorých by v žiadnom prípade nevolil. Neúčasť voličov často využívajú extrémistické strany, ktorých voliči hľadajú ľahkú cestu v riešení problémov. Keby však nahliadli do histórie a uvedomili by si, čo všetko spôsobil extrémizmus či populizmus, prišli by na to, že ľudia kráčajúci po tejto ceste dodnes znášajú úskalia tohto nesprávneho rozhodnutia.